18/05/2022

Kaivalya Upanishad

॥ कैवल्य उपनिषद् ॥ - kaivalya upaniṣad ou kaivalyopaniṣad - Kaivalya Upanishad

        A Kaivalya Upaniṣad, uma das menores e mais antigas Upanishads do hinduísmo, recebe o número 12 no cânon Muktika, sobreviveu em duas versões, uma anexada ao Krishna Yajurveda e outra anexada ao Atharvaveda. A edição anexada ao Krishna Yajurveda tem 26 versos, enquanto a edição anexada ao Atharvaveda tem 24 versos com um epílogo.
        Esta Upaniṣad descreve o diálogo entre o sábio Aśvalāyana e Brahman.  Aśvalāyana pede a Brahman o conhecimento da realidade suprema (brahmavidya).
        A estrutura dessa Upaniṣad incorpora partes de versos das primeiros Upaniṣads, da Mundaka Upaniṣad e da Śvetāśvatara Upaniṣad. Também é uma Upaniṣad Shaiva revelando o Shaivismo com terminologia Vedanta e discute a relação Atman / Brahman. Propõe o conhecimento (jñāna) como meio para atingir kaivalya.
        Kaivalya significa "solidão", "desapego" ou "isolamento", uma derivação vrddhi de kevala "solitário, isolado". O Pūruṣa se liberta da Prakṛti e é o fim do Saṃsāra (Mokṣa).
 
शान्तिमन्त्र - Śāntimantra
ओं भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः। स्थिरैरङ्गैस्तुष्टु वाग्ंसस्तनूभिः व्यशेम देवहितं यदायुः॥ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः। स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु॥ ओंशान्तिः! शान्तिः!! शान्तिः!
oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ। sthirairaṅgaistuṣṭu vāgṃsastanūbhiḥ vyaśema devahitaṃ yadāyuḥ॥ svasti na indro vṛddhaśravāḥ svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ। svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ svasti no bṛhaspatirdadhātu॥ oṃ śāntiḥ! śāntiḥ!! śāntiḥ!!!
ॐ [oṃ]* देवाः [devāḥ] devāḥ (oh! senhor)* कर्णेभिः [karṇebhiḥ] que com os ouvidos* शृणुयाम [śṛṇuyāma] possamos ouvir* भद्रम् [bhadraṁ] o auspicioso* पश्येम [paśyema] possamos ver* अक्षभिः [akṣabhir] com os olhos* भद्रम् [bhadraṁ] o auspicioso* यजत्राः [yajatrāḥ] ó venerável* अङ्गैः [aṅgaiḥ] com os membros* स्थिरैः [sthiraiḥ] fortes* तनूभिः [tanūbhiḥ] e com o corpo saudável*तुष्टुवां सः [tuṣṭuvāṃ saḥ] possamos viver oferecendo nossos louvores (a ti)* / देवहितम् [devahitaṁ] por benefício dos devas* व्यशेम [vyaśema] possamos ter* यदायुः [yadāyuḥ] uma vida plena e longa* / वृद्धश्रवाः [vṛddhaśravāḥ] que o famoso* इन्द्रः [indraḥ] Indra* स्वस्ति [svasti] dê bênçãos* नः [naḥ] para nós* / पूषा [pusa] que o sol* विश्ववेदाः [viśvavedāḥ] onisciente* स्वस्ति [svasti] dê bênçãos* नः [naḥ] para nós* / तार्क्ष्यः [tārkṣyaḥ] que garuḍa* अरिष्टनेमिः [ariṣṭanemiḥ] remova nossos obstáculos* स्वस्ति [svasti] e dê bênçãos* नः [naḥ] para nós* / बृहस्पतिः [bṛhaspatiḥ] que bṛhaspati (o senhor da devoção)* दधातु [dadhātu] possa dar* स्वस्ति [svasti] bênçãos* नः [naḥ] para nós*ॐ [oṃ]* शान्तिः [śāntiḥ] paz* शान्तिः [śāntiḥ] paz* शान्तिः [śāntiḥ] paz*
Oh! Senhor, que pelos ouvidos, possamos ouvir o que é auspicioso; pelos olhos, possamos ver o que é auspicioso; Oh! Venerável, com membros fortes e com o corpo saudável, possamos viver oferecendo nossos louvores (a Ti). Por benefício dos Devas, possamos ter uma vida plena e longa. Que o famoso Indra nos dê bênçãos. Que o sol onisciente nos dê bênçãos. Que Garuḍa, remova nossos obstáculos, e nos abençoe. Que Bṛhaspati (o senhor da devoção) nos dê bênçãos. Que haja paz! paz! e paz!

॥ प्रथम खण्ड ॥ - prathama khaṇḍa - Primeiro Capítulo (Versos de 1 até 24)

1.1- ॐ अथाश्वलायनो भगवन्तं परमेष्ठिनमुपसमेत्योवाच । अधीहि भगवन्ब्रह्मविद्यां वरिष्ठां सदा सद्भिः सेव्यमानां निगूढाम् । यथाऽचिरात्सर्वपापं व्यपोह्य परात्परं पुरुषं याति विद्वान् ॥१॥
oṃ athāśvalāyano bhagavantaṃ parameṣṭhinamupasametyovāca । adhīhi bhagavanbrahmavidyāṃ variṣṭhāṃ sadā sadbhiḥ sevyamānāṃ nigūḍhām । yathā'cirātsarvapāpaṃ vyapohya parātparaṃ puruṣaṃ yāti vidvān ॥1॥
अथ अश्वलायनः उपसमेत्य भगवन्तं परमेष्ठिनम् उवाच [atha aśvalāyanaḥ upasametya bhagavantaṃ parameṣṭhinam uvāca] então aśvalāyana aproximando-se do senhor parameṣṭhi (brahman) disse* अधीहि भगवन् वरिष्ठां ब्रह्मविद्यां सदा सेव्यमानाम् सद्भिः [adhīhi bhagavan variṣṭhāṃ brahmavidyāṃ sadā sevyamānām sadbhiḥ ] ensine-me senhor o superior brahmavidya constantemente cultivado por pessoas de boa índole* यया निगूढाम् विद्वान् व्यपोह्य सर्वपापं याति अचिरात् परात्प रं पुरुषं [yayā nigūḍhām vidvān vyapohya sarvapāpaṃ yāti acirāt parātpa raṃ puruṣaṃ] por esse (conhecimento) secreto o homem sábio livra-se de todos os pecados e alcança rapidamente o supremo puruṣa*
1.1- Então Aśvalāyana aproximando-se de Brahman disse: "Ensine-me, Senhor, brahmavidya (o conhecimento) superior constantemente cultivado por pessoas de boa índole. Por esse conhecimento secreto o homem sábio livra-se de todos os pecados e alcança rapidamente o supremo Puruṣa."

1.2- तस्मै स होवाच पितामहश्च श्रद्धाभक्तिध्यानयोगादवेहि ॥२॥
tasmai sa hovāca pitāmahaśca śraddhābhaktidhyānayogādavehi ॥2॥
तस्मै स पितामहः उवाच ह च [tasmai sa pitāmahaḥ uvāca ha ca] para ele o grande ancestral (brahman) então disse* अवेहि श्रद्धा भक्ति ध्यान योगात् [avehi yogāt śraddhā bhakti dhyāna] conheça-o através da fé devoção e da meditação*
1.2- Para ele, Brahman então disse: “Conheça-o através da fé, devoção e da meditação".

1.3- न कर्मणा न प्रजया धनेन त्यागेनैके अमृतत्वमानशुः । परेण नाकं निहितं गुहायां विभ्राजते यद्यतयो विशन्ति ॥३॥
na karmaṇā na prajayā dhanena tyāgenaike amṛtatvamānaśuḥ । pareṇa nākaṃ nihitaṃ guhāyāṃ vibhrājate yadyatayo viśanti ॥3॥
न कर्मणा न प्रजया धनेन [na karmaṇā na prajayā dhanena] não pelo trabalho (ritual) não pela descendência nem pela riqueza* एके त्यागेन अमृतत्वम् आनशुः [eke tyāgena amṛtatvam ānaśuḥ] mas somente pela renúncia a imortalidade é alcançada* यतयः विशन्ति यत् विभ्राजते परेण नाकं निहितं गुहायां [yatayaḥ viśanti yat vibhrājate pareṇa nākaṃ nihitaṃ guhāyāṃ] os renunciantes alcançam aquilo que brilha além do céu e que reside no coração*
1.3- Não pelo trabalho (ritual), nem pela descendência, nem pela riqueza, mas somente pela renúncia, a imortalidade é alcançada. Os renunciantes alcançam aquilo que brilha além do céu e que reside no coração.

1.4- वेदान्तविज्ञानसुनिश्चितार्थाः संन्यासयोगाद्यतयः शुद्धसत्त्वाः । ते ब्रह्मलोकेषु परान्तकाले परामृतात्परिमुच्यन्ति सर्वे ॥४॥
vedāntavijñānasuniścitārthāḥ saṃnyāsayogādyatayaḥ śuddhasattvāḥ। te brahmalokeṣu parāntakāle parāmṛtātparimucyanti sarve ॥4॥
संन्यास योगात् [saṃnyāsa yogāt] através da renúncia* शुद्धसत्त्वाः यतयः [śuddha sattvāḥ yatayaḥ] os ascetas de mente pura* वेदान्त विज्ञान सुनिश्चित अर्थाः [vedānta vijñāna suniścita arthāḥ] se esforçam para confirmar as verdades do vedanta* परान्तकाले [parāntakāle] no final (morte)* ते परिमुच्यन्ति सर्वे [te parimucyanti sarve] eles se libertam de tudo* ब्रह्मलोकेषु परामृतात् [brahmalokeṣu parāmṛtāt] (ao alcançar) o mundo de brahmā (o supremo estado) de imortalidade*
1.4- Através da renúncia, os ascetas de mente pura se esforçam para confirmar as verdades do Vedanta. No final (morte) eles se libertam de tudo ao alcançar o supremo estado de imortalidade.

1.5- विविक्तदेशे च सुखासनस्थः शुचिः समग्रीवशिरःशरीरः । अत्याश्रमस्थः सकलेन्द्रियाणि निरुध्य भक्त्या स्वगुरुंप्रणम्य ॥ हृत्पुण्डरीकं विरजं विशुद्धं विचिन्त्य मध्ये विशदंविशोकम् ॥५॥
viviktadeśe ca sukhāsanasthaḥ śuciḥ samagrīvaśiraḥśarīraḥ, atyāśramasthaḥ sakalendriyāṇi nirudhya
bhaktyā svaguruṁ praṇamya. hṛtpuṇḍarīkaṁ virajaṁ viśuddhaṁ vicintya madhye viśadaṁ viśokam. ॥5॥
सुखासनस्थः [sukhāsanasthaḥ] sentado em postura confortável* विविक्तदेशे [viviktadeśe] em um lugar isolado* च [ca] e* शुचिः [śuciḥ] asseado* समग्रीवशिरः शरीरः [samagrīvaśiraḥ śarīraḥ] com a cabeça, o pescoço e o corpo em linha reta* अत्याश्रमस्थः [atyāśramasthaḥ] em atitude mental de asceta* निरुध्य [nirudhya] controlando* सकलेन्द्रियाणि [sakalendriyāṇi] todos os sentidos* प्रणम्य भक्त्या स्वगुरुं [praṇamya bhaktyā svaguruṃ] com devoção ao seu guru* विचिन्त्य [vicintya] medite* मध्ये [madhye] dentro* हृत्पुण्डरीकं [hṛtpuṇḍarīkaṃ] do lótus do coração* विरजं [virajaṃ] (sobre) o imaculado* विशुद्धं [viśuddhaṃ] o puro* विशदं [viśadaṃ] o claro* विशोकम् [viśokam] e livre do sofrimento*
1.5- Sentado em postura confortável, em um lugar isolado e asseado, com a cabeça, o pescoço e o corpo em linha reta, em atitude mental de asceta, controlando todos os sentidos, curvando-se com devoção ao guru, medite dentro do lótus do coração, sobre o imaculado, o puro, o claro e livre do sofrimento.

1.6- अचिन्त्यमव्यक्तमनन्तरूपं शिवं प्रशान्तममृतं ब्रह्मयोनिम् । तथादिमध्यान्तविहीनमेकं विभुं चिदानन्दमरूपमद्भुतम् ॥६॥
acintyamavyaktamanantarūpaṃ śivaṃ praśāntamamṛtaṃ brahmayonim । tathādimadhyāntavihīnamekaṃ vibhuṃ cidānandamarūpamadbhutam ॥6॥
अचिन्त्यम् [acintyam] impensável* अव्यक्तम् [avyaktam] imanifesto* अनन्तरूपं [anantarūpaṃ] de infinitas formas* शिवं [śivaṃ] auspicioso* प्रशान्तम् [praśāntam] pacífico* अमृतं [amṛtaṃ] imortal* ब्रह्मयोनिम् [brahmayonim] origem do criador* तथा [tathā] also* आदिमध्यान्तविहीनं [ādimadhyāntavihīnaṃ] sem começo, ameio e fim* एकं [ekaṃ] uno* विभुं [vibhuṃ] onipresente* चिदानन्दम् [cit ānandam] consciência e bem-aventurança* अरूपम् [arūpam] sem forma* अद्भुतम् [adbhutam] maravilhoso*
1.6- Impensável, imanifesto, de infinitas formas, auspicioso, pacífico, imortal, origem do criador, sem começo, meio e fim, uno, onipresente, consciência e bem-aventurança, sem forma e maravilhoso.

1.7- उमासहायं परमेश्वरं प्रभुं त्रिलोचनं नीलकण्ठं प्रशान्तम् । ध्यात्वा मुनिर्गच्छति भूतयोनिं समस्तसाक्षिं तमसःपरस्तात् ॥७॥
umāsahāyaṃ parameśvaraṃ prabhuṃ trilocanaṃ nīlakaṇṭhaṃ praśāntam। dhyātvā munirgacchati bhūtayoniṃ samastasākṣiṃ tamasaḥparastāt ॥7॥
ध्यात्वा परमेश्वरं उमासहायं [dhyātvā parameśvaraṃ umā sahāyaṃ] meditando em parameśvara com sua consorte umā* प्रभुं त्रिलोचनं नीलकण्ठं प्रशान्तम् [prabhuṃ trilocanaṃ nīlakaṇṭhaṃ blue necked praśāntam] o senhor supremo de três olhos e pescoço azul sempre tranquilo* मुनिः गच्छति भूतयोनिं [muniḥ gacchati bhūtayoniṃ] os sábios alcançam (aquele que é) a fonte de toda criação* समस्तसाक्षिं परस्तात् तमसः [samastasākṣiṃ parastāt tamasaḥ] a testemunha de todos (e aquele que está) além das trevas*
1.7- Meditando em Parameśvara, com sua consorte Umā, o Senhor supremo de três olhos e pescoço azul, sempre tranquilo, os sábios alcançam aquele que é a fonte de toda criação, a testemunha de todos e aquele que está além das trevas.

1.8- स ब्रह्मा स शिवः सेन्द्रः सोऽक्षरः परमः स्वराट् । स एव विष्णुः स प्राणः स कालोऽग्निः स चन्द्रमाः ॥८॥
sa brahmā sa śivaḥ sendraḥ so'kṣaraḥ paramaḥ svarāṭ । sa eva viṣṇuḥ sa prāṇaḥ sa kālo'gniḥ sa candramāḥ ॥8॥
सः ब्रह्मा [saḥ] brahmā] ele é brahma* सः शिवः [saḥ śivaḥ] ele é śiva* सः इन्द्रः [saḥ indraḥ] ele é indra* सः अक्षरःपरमः स्वराट् [saḥ akṣaraḥ paramaḥ svarāṭ] ele é o imperecível o supremo o auto luminoso* सः एव विष्णुः [saḥ eva viṣṇuḥ] ele realmente é Viṣṇu* सः प्राणः [saḥ prāṇaḥ] ele é Prāṇa* सः कालः अग्निः [saḥ kālaḥ agniḥ] ele é Tempo e Fogo* सः चन्द्रमाः [saḥ candramāḥ] ele é a Lua*
1.8- Ele é Brahma, Ele é Śiva, Ele é Indra, Ele é o imperecível, o Supremo, o Auto luminoso. Ele realmente é Viṣṇu, Ele é Prāṇa, Ele é Tempo e Fogo. Ele é a Lua.
br>
1.9- स एव सर्वं यद्भूतं यच्च भव्यं सनातनम् । ज्ञात्वा तं मृत्युमत्येति नान्यः पन्था विमुक्तये ॥९॥
sa eva sarvaṃ yadbhūtaṃ yacca bhavyaṃ sanātanam । jñātvā taṃ mṛtyumatyeti nānyaḥ panthā vimuktaye ॥9॥
सः एव सर्वं [saḥ eva sarvaṃ] ele por si só é tudo* यत् भूतं यत् च भव्यं सनातनम् [yat bhūtaṃ yat ca bhavyaṃ sanātanam] o que é o que foi e o que será ele é eterno* ज्ञात्वा तं अत्येति मृत्युम् [jñātvā taṃ atyeti mṛtyum] conhecendo-o supera-se a morte* न अन्यः पन्था विमुक्तये [na anyaḥ panthā vimuktaye] não há outro caminho (além deste) para a libertação*
1.9- Ele por si só é tudo o que é, o que foi, e o que será; Ele é eterno; Conhecendo-O supera-se a morte. Não há outro caminho além deste para a libertação.

1.10- सर्वभूतस्थमात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि । सम्पश्यन् ब्रह्म परमं याति नान्येन हेतुना ॥१०॥
sarvabhūtasthamātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani । sampaśyan brahma paramaṃ yāti nānyena hetunā ॥10॥
सम्पश्यन् आत्मानं सर्वभूतस्थम् [sampaśyan ātmānaṃ sarvabhūtastham] reconhecendo o próprio Self (ātmān) em todos os seres* च सर्वभूतानि आत्मनि [ca sarvabhūtāni ātmani] e todos os seres no Self (ātmān)* याति परमं ब्रह्म [yāti paramaṃ brahma] alcança-se o supremo brahman* न अन्येन हेतुना [na anyena hetunā] não por qualquer outro meio*
1.10- Reconhecendo o próprio Self (ātmān) em todos os seres, e todos os seres no Self (ātmān), alcança-se o supremo Brahman e não por qualquer outro meio.

1.11- आत्मानमरणिं कृत्वा प्रणवं चोत्तरारणिम् । ज्ञाननिर्मथनाभ्यासात् पाशं दहति पण्डितः ॥११॥
ātmānamaraṇiṃ kṛtvā praṇavaṃ cottarāraṇim । jñānanirmathanābhyāsāt pāśaṃ dahati paṇḍitaḥ ॥11॥
कृत्वा आत्मानम् अरणिं [kṛtvā ātmānam araṇiṃ] fazendo do self o bastão de fogo inferior* च प्रणवं उत्तरारणिम् [ca praṇavaṃ uttarāraṇim] e do oṃkāra (oṃ) o bastão superior (produz-se fogo, friccionando-se um bastão um contra o outro)* ज्ञाननिर्मथनाभ्यासात् [jñāna nirmathana abhyāsāt] através da prática da fricção repetida do oṃ surge o conhecimento* दहति पाशं पण्डितः [dahati pāśaṃ paṇḍitaḥ] que queima as cordas da prisão do homem sábio*
1.11- Fazendo do Self o 'bastão de fogo inferior' e do Oṃkāra 'o bastão superior', através da prática da fricção repetida do Oṃ surge o conhecimento (jñāna-nirmathana-abhyāsa), que queima as cordas da prisão do homem sábio.

1.12- स एव मायापरिमोहितात्मा शरीरमास्थाय करोति सर्वम् । स्त्र्यन्नपानादिविचित्रभोगैः स एव जाग्रत्परितृप्तिमेति ॥१२॥
sa eva māyāparimohitātmā śarīramāsthāya karoti sarvam । stryannapānādivicitrabhogaiḥ sa eva jāgratparitṛptimeti ॥12॥
मायापरिमोहितात्मा [māyā parimohita ātmā] o self iludido por māyā* स एव आस्थाय शरीरम् करोति सर्वम् [sa eva āsthāya śarīram karoti sarvam] é aquele que se identifica com o corpo e faz todas as ações* जाग्रत् स एव एति परितृप्तिम् स्त्र्यन्नपानादिविचित्रभोगैः [jāgrat sa eva eti paritṛptim vicitra stri anna pānāt bhogaiḥ] no estado de vigília ele obtém por si gratificação através dos diversos objetos de prazer como mulher comida e bebida*
1.12- O Self iludido por māyā é aquele que se identifica com o corpo e faz todas as ações. No estado de vigília, ele obtém por si gratificação através dos diversos objetos de prazer como mulher, comida e bebida.

1.13- स्वप्ने स जीवः सुखदुःखभोक्ता स्वमायया कल्पितजीवलोके । सुषुप्तिकाले सकले विलीने तमोऽभिभूतः सुखरूपमेति ॥१३॥
svapne sa jīvaḥ sukhaduḥkhabhoktā svamāyayā kalpitajīvaloke । suṣuptikāle sakale vilīne tamo'bhibhūtaḥ sukharūpameti ॥13॥
स जीवः स्वप्ने सुखदुःखभोक्ता [sa jīvaḥ svapne sukha duḥkha bhoktā ] o jīva (self individual) no estado de sonho experimenta o prazer e a dor* कल्पितजीवलोके स्वमायया [kalpitajīvaloke svamāyayā] em um mundo imaginário criado por sua própria māyā* सुषुप्तिकाले सकले विलीने [suṣuptikāle sakale vilīne] durante o estado de sono profundo quando tudo está submerso* तमोऽभिभूतः एति सुखरूपम् [tamaḥ abhibhūtaḥ eti sukharūpam] sendo dominado por tamas, assume sua forma de bem-aventurança*
1.13- O jīva, no estado de sonho, experimenta o prazer e a dor em um mundo imaginário criado por sua própria māyā. Durante o estado de sono profundo, quando tudo está submerso, sendo dominado por tamas, assume sua forma de bem-aventurança.

1.14- पुनश्च जन्मान्तरकर्मयोगात् स एव जीवः स्वपिति प्रबुद्धः । पुरत्रये क्रीडति यश्च जीवस्ततस्तु जातं सकलं विचित्रम् ॥ आधारमानन्दमखण्डबोधं यस्मिंल्लयं याति पुरत्रयं च ॥१४॥
punaśca janmāntarakarmayogāt sa eva jīvaḥ svapiti prabuddhaḥ । puratraye krīḍati yaśca jīvastatastu jātaṃ sakalaṃ vicitram ॥ ādhāramānandamakhaṇḍabodhaṃ yasmiṃllayaṃ yāti puratrayaṃ ca ॥14॥
पुनः च जन्मान्तरकर्मयोगात् [punaḥ ca janmāntara karmayogāt] novamente devido à sua conexão com o karma passado* सः एव जीवः स्वपिति च प्रबुद्धः [saḥ eva jīvaḥ svapiti ca prabuddhaḥ] o jīva sonha e se desperta* यः जीवः क्रीडति पुरत्रये [yaḥ jīvaḥ krīḍati puratraye ] o jīva se entretém nas três cidades (nos três estados)* ततः तु जातं सकलं विचित्रम् [tataḥ tu jātaṃ sakalaṃ vicitram] dele brota toda a diversidade* आधारं आनन्दम् अखण्डबोधं [ādhāraṃ ānandam akhaṇḍabodhaṃ] (ele é) o suporte, a bem-aventurança, a consciência indivisível* च यस्मिन् पुरत्रयं याति लयं [ca yasmin puratrayaṃ yāti layaṃ] somente nele os três mundos se dissolvem*
1.14- Novamente devido à sua conexão com o karma passado, o Jīva sonha ou se desperta. O Jīva se entretém nos três estados. Dele brota toda a diversidade; Ele é o suporte, a bem-aventurança, a consciência indivisível; Somente Nele os três mundos se dissolvem.

1.15-एतस्माज्जायते प्राणो मनः सर्वेन्द्रियाणि च । खं वायुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी ॥१५॥
etasmājjāyate prāṇo manaḥ sarvendriyāṇi ca । khaṃ vāyurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī ॥15॥
एतस्मात् जायते [etasmāt jāyate] dele (jīva) nascem* प्राणः [prāṇaḥ] o princípio vital (prāṇa)* मनः [manaḥ] a mente (manas/antaḥkaraṇa)* सर्व इन्द्रियाणि [sarva indriyāṇi] todos os órgãos dos sentidos e de ação (indriyaṇi)* खं [khaṃ] o espaço (ākāśa)* वायुः [vāyuḥ] o vento (vāyu)* ज्योतिः [jyotiḥ] o fogo (jyotiḥ)* आपः [āpaḥ] a água (āpaḥ)* च पृथिवी धारिणी विश्वस्य [ca pṛthivī dhāriṇī viśvasya] e a terra (pṛthivī) que sustenta tudo*
1.15- Dele nascem o princípio vital (prāṇa), a mente (manas/ antaḥkaraṇa), todos os órgãos dos sentidos (indriyaṇi), o espaço (akāśa), o vento (vāyu), o fogo (jyotiḥ), a água (āpaḥ) e a terra (pṛthivī) que sustenta tudo.

1.16- यत्परं ब्रह्म सर्वात्मा विश्वस्यायतनं महत् । सूक्ष्मात्सूक्ष्मतरं नित्यं तत्त्वमेव त्वमेव तत् ॥१६॥
yatparaṃ brahma sarvātmā viśvasyāyatanaṃ mahat । sūkṣmātsūkṣmataraṃ nityaṃ tattvameva tvameva tat ॥16॥
यत् परं ब्रह्म [yat paraṃ brahma] aquele que é o brahman supremo* सर्वात्मा महत् आयतनं विश्वस्य [sarvātmā mahat āyatanaṃ viśvasya] o self de tudo que é a grande morada de tudo* सूक्ष्मतरं सूक्ष्मात् नित्यं [sūkṣmataraṃ sūkṣmāt nityaṃ] mais sutil que o sutil e eterno* एव त्वम् तत् [eva tvam tat] só tu és isso* तत् एव त्वम् [tat eva tvam] esse (brahman) realmente é você*
1.16- Aquele que é o Brahman supremo, o Self de tudo, que é a grande morada de tudo, mais sutil que o sutil e eterno. Só tu és; Esse (Brahman), realmente, é você.

1.17- जाग्रत्स्वप्नसुषुप्त्यादिप्रपञ्चं यत्प्रकाशते । तद्ब्रह्माहमिति ज्ञात्वा सर्वबन्धैः प्रमुच्यते ॥१७॥
jāgratsvapnasuṣuptyādiprapañcaṃ yatprakāśate । tadbrahmāhamiti jñātvā sarvabandhaiḥ pramucyate ॥17॥
अहम् तत् ब्रह्म [aham tat brahma] eu sou aquele brahman* यत् प्रकाशते जाग्रत्स्वप्नसुषुप्त्यादिप्रपञ्चं [yat prakāśate jāgrat svapna suṣupti ādi prapañcaṃ] que ilumina os mundos de vigília do sonho e do sono profundo* ज्ञात्वा इति [jñātvā iti] reconhecendo isso* प्रमुच्यते सर्वबन्धैः [pramucyate sarvabandhaiḥ] liberta-se de todos os grilhões*
1.17- Eu sou aquele Brahman que ilumina os mundos de vigília, do sonho e do sono profundo. Aquele que reconhece isso se liberta de todos os grilhões.

1.18- त्रिषु धामसु यद्भोग्यंभोक्ता भोगश्च यद्भवेत् । तेभ्यो विलक्षणः साक्षी चिन्मात्रोऽहं सदाशिवः ॥१८॥
triṣu dhāmasu yadbhogyaṃbhoktā bhogaśca yadbhavet । tebhyo vilakṣaṇaḥ sākṣī cinmātro'haṃ sadāśivaḥ ॥18॥
अहम् विलक्षणः तेभ्यः [aham vilakṣaṇaḥ tebhyaḥ] eu sou diferente de todos aqueles que* त्रिषु धामसु [triṣu dhāmasu] em todos os três estados* यत् भवेत् भोक्ता यत् भोग्यं च भोगः [yat bhavet bhoktā yat bhogyaṃ ca bhogaḥ] são o sujeito o objeto e o instrumento da gratificação sensorial* साक्षी चिन्मात्रः सदाशिवः [sākṣī cinmātraḥ sadāśivaḥ] (eu sou) a testemunha que é pura consciência e que é sempre auspiciosa*
1.18- Eu sou diferente de todos aqueles que, em todos os três estados, são o sujeito, o objeto e o instrumento da gratificação sensorial. Eu sou a testemunha que é pura consciência e que é sempre auspiciosa.

1.19- मय्येव सकलं जातं मयि सर्वं प्रतिष्ठितम् । मयि सर्वं लयं याति तद्ब्रह्माद्वयमस्म्यहम् ॥१९॥
mayyeva sakalaṃ jātaṃ mayi sarvaṃ pratiṣṭhitam । mayi sarvaṃ layaṃ yāti tadbrahmādvayamasmyaham ॥19॥
एव मयि सकलं जातं प्रतिष्ठितम् [eva mayi sakalaṃ jātaṃ] somente em mim tudo nasce* मयि सर्वं [mayi sarvaṃ pratiṣṭhitam] em mim tudo se estabelece* मयि सर्वं याति लयं [mayi sarvaṃ yāti layaṃ] em mim tudo se dissolve* अहम् अस्मि तद् ब्रह्म अद्वयम् [aham asmi tad brahma advayam] eu sou aquele brahman não-dual*
1.19- Somente de mim tudo nasce, em mim tudo se estabelece e, em mim tudo se dissolve. Eu sou Aquele Brahman não dual.

1.20- अणोरणीयानहमेव तद्वन्महानहं विश्वमहं विचित्रम् । पुरातनोऽहं पुरुषोऽहमीशो हिरण्मयोऽहं शिवरूपमस्मि ॥२०॥
aṇoraṇīyānahameva tadvanmahānahaṃ viśvamahaṃ vicitram । purātano'haṃ puruṣo'hamīśo hiraṇmayo'haṃ śivarūpamasmi ॥20॥
अहम् अणीयान् अणोः [aham aṇīyān aṇoḥ] eu sou menor que o menor* तद्वत् अहं महान् एव [tadvat ahaṃ mahān eva] também eu sou maior que o maior* अहं विश्वम् विचित्रम् [ahaṃ viśvam vicitram] eu sou o universo múltiplo* अहं पुरातनः [aham purātanaḥ] eu sou o primordial* अहम् पुरुषः हिरण्यमयः ईशः [ahaṃ puruṣaḥ hiraṇyamayaḥ īśaḥ] eu sou o puruṣa o resplandecente senhor* अहं अस्मि शिवरूपम् [ahaṃ asmi śivarūpam] eu sou o próprio śiva*
1.20- Eu sou menor que o menor. também, eu sou maior que o maior. Eu sou o universo múltiplo. Eu sou o primordial. Eu sou o puruṣa, o resplandecente senhor. Eu sou o próprio Śiva.

1.21- अपाणिपादोऽहमचिन्त्यशक्तिः पश्याम्यचक्षुः स शृणोम्यकर्णः । अहं विजानामि विविक्तरूपो न चास्ति वेत्ता मम चित्सदाऽहम् ॥२१॥
apāṇipādo'hamacintyaśaktiḥ paśyāmyacakṣuḥ sa śṛṇomyakarṇaḥ । ahaṃ vijānāmi viviktarūpo na cāsti vettā mama citsadā'ham ॥21॥
अहम् अपाणिपादः अचिन्त्यशक्तिः [aham apāṇipādaḥ acintya śaktiḥ] eu (estou) sem mãos e pernas (mas) de poder inexplicável* पश्यामि अचक्षुः [paśyāmi acakṣuḥ] vejo sem olhos* स शृणोमि अकर्णः [sa śṛṇomi akarṇaḥ] e ouço sem ouvidos* विविक्तरूपः अहं विजानामि [viviktarūpaḥ ahaṃ vijānāmi] desprovido de todas as formas eu conheço* च न अस्ति मम वेत्ता [ca na asti mama vettā] e não há (ninguém que) me conheça* अहम् सदा चित् [aham sadā cit] eu sou sempre a consciência pura*
1.21- Estou sem mãos e pernas, mas de poder inexplicável. Vejo sem olhos e ouço sem ouvidos. Desprovido de todas as formas, eu conheço  e não há ninguém que Me conheça. Eu sou sempre a consciência pura.

1.22- वेदैरनेकैरहमेव वेद्यो वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम् । न पुण्यपापे मम नास्ति नाशो न जन्मदेहेन्द्रियबुद्धिरस्ति ॥२२॥
vedairanekairahameva vedyo vedāntakṛdvedavideva cāham । na puṇyapāpe mama nāsti nāśo na janmadehendriyabuddhirasti ॥22॥
अहम् एव वेद्यः अनेकैः वेदैः [aham eva vedyaḥ anekaiḥ vedaiḥ] eu sou o que deve ser conhecido nos diferentes vedas* अहम् वेदान्तकृद् च एव वेदविद् [aham vedāntakṛd ca eva vedavid] eu sou o revelador do vedānta e de fato o verdadeiro conhecedor dos vedas* मम न पुण्यपापे [mama na puṇyapāpe] para mim não há mérito nem demérito* न अस्ति नाशः [na asti nāśaḥ] sou indestrutível* न अस्ति जन्म देहेन्द्रियबुद्धिः [na asti janma dehendriyabuddhiḥ] (e) não estou sujeito ao nascimento, corpo, sentidos ou intelecto*
1.22- Eu sou o que deve ser conhecido nos diferentes Vedas, sou o revelador do Vedānta e o verdadeiro conhecedor dos Vedas. Para Mim não há mérito nem demérito. Sou indestrutível e não estou sujeito ao nascimento, corpo, sentidos ou intelecto.

1.23/24- न भूमिरापो न च वह्निरस्ति न चानिलो मेऽस्ति न चाम्बरं च । एवं विदित्वा परमात्मरूपं गुहाशयं निष्कलमद्वितीयम् ॥२३॥
समस्तसाक्षिं सदसद्विहीनं प्रयाति शुद्धं परमात्मरूपम् ॥२४॥
na bhūmirāpo na ca vahnirasti na cānilo me'sti na cāmbaraṃ ca । evaṃ viditvā paramātmarūpaṃ guhāśayaṃ niṣkalamadvitīyam ॥23॥
samastasākṣiṃ sadasadvihīnaṃ prayāti śuddhaṃ paramātmarūpam ॥24॥
न अस्ति भूमिः च न आपः च वह्निः [na asti bhūmiḥ ca na āpaḥ ca vahniḥ] não há terra e nem água e nem fogo* च न अस्ति अनिलः च न अम्बरं मे [ca na asti anilaḥ ca na ambaraṃ me] e não há água e nem fogo e nem ar e nem espaço para mim* एवं विदित्वा परमात्मरूपं [evaṃ viditvā paramātmarūpaṃ] então reconhecendo a natureza do paramātman* गुहाशयं निष्कलम् अद्वितीयम् [guhāśayaṃ niṣkalam advitīyam] que reside no coração de naturreza indivisa não dual* समस्तसाक्षिं सदसद्विहीनं शुद्धं [samastasākṣiṃ sadasadvihīna śuddhaṃ] a testemunha de tudo sem causa e efeito e puro* प्रयाति परमात्मरूपम् [prayāti paramātmarūpam] alcança-se o supremo (paramātman)*
1.23/24- Não há terra, nem água, nem fogo, nem ar, nem espaço para mim. Então, reconhecendo a natureza do Paramātman que reside no coração, de natureza indivisa, não dual, a testemunha de tudo, sem causa e efeito, e puro, alcança-se o Supremo (Paramātman).

॥ द्वितीयः खण्ड ॥ - dvitīyaḥ khaṇḍa - Segundo Capítulo (Versos 1 e 2)

2.1- यः शतरुद्रीयमधीते सोऽग्निपूतो भवति। सुरापानात्पूतो भवति। ब्रह्महत्यात्पूतो भवति। कृत्याकृत्यात्पूतो भवति। तस्मादविमुक्तमाश्रितो भवति। अत्याश्रमी सर्वदा सकृद्वा जपेत्॥ ॥१॥
yaḥ śatarudrīyamadhīte so'gnipūto bhavati। surāpānātpūto bhavati। brahmahatyātpūto bhavati। kṛtyākṛtyātpūto bhavati। tasmādavimuktamāśrito bhavati। atyāśramī sarvadā sakṛdvā japet॥ ॥1॥
सः यः अधीते शतरुद्रीयम् [saḥ yaḥ adhīte śatarudrīyam] aquele que estuda o śrī rudram (śatarudrīya)* भवति अग्निपूतः [bhavati agnipūtaḥ] é purificado pelo fogo (sagrado)* भवति पूतः सुरापानात् [bhavati pūtaḥ surāpānāt] é purificado do pecado de beber vinho* भवति पूतः ब्रह्महत्यात् [bhavati pūtaḥ brahmahatyāt] é purificado do pecado de matar um brāhmaṇa* भवति पूतः कृत्याकृत्यात् [bhavati pūtaḥ kṛtyākṛtyāt] é purificado pela omissão de dever* तस्मात् भवति आश्रितः अविमुक्तम् [tasmāt bhavati āśritaḥ avimuktam] portanto ele fica sob guarda do senhor śiva* अत्याश्रमी जपेत् सर्वदा वा सकृत् [atyāśramī japet sarvadā vā sakṛt] um sannyāsī deve recitar (o śrī rudram) pelo menos uma vez (por dia)* 
2.1- Aquele que estuda o Śrī Rudram (Śatarudrīya) é purificado pelo fogo Sagrado, é purificado do pecado de beber vinho, é purificado do pecado de matar um brāhmaṇa, é purificado pela omissão do dever. Portanto, ele fica sob guarda do Senhor Śiva. Um sannyāsī deve recitar (o Śrī Rudram) sempre ou pelo menos uma vez (por dia).

2.2- अनेन ज्ञानमाप्नोति संसारार्णवनाशनम् । तस्मादेवं विदित्वैनं कैवल्यं फलमश्नुते कैवल्यं फलमश्नुत इति ॥२॥
anena jñānamāpnoti saṃsārārṇavanāśanam । tasmādevaṃ viditvainaṃ kaivalyaṃ phalamaśnute kaivalyaṃ phalamaśnuta iti ॥2॥
अनेन आप्नोति ज्ञानम् संसारार्णवनाशनम् [anena āpnoti jñānam saṃsāra arṇava nāśanam] Com isso se alcança o conhecimento que destrói o oceano do saṃsāra* तस्मात् एवं विदित्वा [tasmāt evaṃ viditvā] portanto, com este conhecimento* एनं अश्नुते फलम् कैवल्यं [enaṃ aśnute phalam kaivalyaṃ] alcança-se o fruto da liberação (kaivalya)* इति फलमश्नुते कैवल्यं [iti aśnute phalam kaivalyaṃ] realmente o fruto do kaivalya é alcançado*
2.2- Com isso se alcança o conhecimento que destrói o oceano do Saṁsāra. Portanto, com este conhecimento alcança-se o fruto da Liberação (Kaivalya); Realmente, o fruto do Kaivalya é alcançado.

॥ इत्यथर्ववेदीया कैवल्योपनिषत्समाप्ता ॥ - ityatharvavedīyā kaivalyopaniṣatsamāptā - Assim termina o Kaivalyopaniṣad do Atharva Veda.


Nenhum comentário: