07/03/2021

Katha Upanishad I

॥ कठोपनिषद् ॥ - kaṭhopaniṣad - Katha Upanishad

        A Katha Upanishad (Kaṭhopaniṣad), uma das principais Upansihads do Hinduísmo e do Yoga, está inserida nas últimas oito seções do Krishna Yajurveda e está listada como o número 3 no cânone Muktika das 108 Upanishads.
        Katha significa literalmente "discussão". Katha, também, é o nome de um sábio, considerado o fundador da escola Katha.
        A cronologia da Katha Upanishad não é clara e é contestada, os estudiosos do hinduísmo afirmam que provavelmente foi composta antes do Buda (Séc. V AC).
        Na Katha e na Svetasvatara Upanishads aparecem algumas das categorias ontologícas descritas no Sāṃkhya. Seria a Katha Upanishad uma das fontes do Sāṃkhya ou essas ideias derivam da antiga Civilização do vale do Indo?
        Alguns estudiosos do século XIX e XX sugeriram que o Sāṃkhya pode ter origens não-védicas. Outros discordaram dessa visão. Surendranath Dasgupta, por exemplo, em 1922, afirmou que o Sāṃkhya apenas é rastreado até as Upanishads como a Katha, a Svetasvatara e a Maitrayani, sendo o "Sāṃkhya existente" um sistema que une a doutrina da permanência das Upanishads com a doutrina da momentaneidade do Budismo e a doutrina do relativismo do jainismo.
        A Katha Upanishad consiste em dois capítulos (Adhyāyas), cada um dividido em três seções (Vallīs), cada uma contém entre 15 e 29 versos (ślokas). Esta Upanishad conta a lendária história de um garotinho, Naciketā - filho do sábio Vājaśravasa, que encontra Yama (a divindade hindu da morte). A conversa evolui para uma discussão sobre a natureza do homem, conhecimento, Ātman e Moksha.
Conteúdo:
Primeiro Valli - O filho questiona o pai.
Segundo Valli - A teoria do benéfico versus agradável.
Terceiro Valli - A metáfora da carruagem.
Quarto Valli - A teoria do Atman, Unidade e Pluralidade.
Quinto Valli - A vida é a alegria suprema, e o que acontece após a morte.
Sexto Valli - A teoria do Yoga.

śāntimantra
ॐ सह नाववतु । सह नौ भुनक्तु । सह वीर्यं करवावहै । तेजस्वि नावधीतमस्तु मा विद्विषावहै । ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः
oṃ saha nāvavatu | saha nau bhunaktu | saha vīryaṃ karavāvahai | tejasvi nāvadhītamastu | mā vidviṣāvahai | oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ
ॐ [oṃ] oṃ* सह नौ अवतु [saha nau avatu] que (brahman) proteja nós dois juntos* / सह नौ भुनक्तु [saha nau bhunaktu] que (brahman) conceda a nós dois juntos o fruto do conhecimento!* / सह वीर्यम् करवावहै [saha vīryam karavāvahai] juntos teremos energia para adquirir conhecimento* / नौ अधीतम् अस्तु तेजस्वि [nau adhītam astu tejasvi] que nossos estudos nos tornem brilhantes* / मा विद्विषावहै [mā vidviṣāvahai] que não haja conflito entre nós* / ॐ [oṃ] oṃ* शान्तिः [śāntiḥ] paz* शान्तिः [śāntiḥ] paz* शान्तिः [śāntiḥ] paz*
Oṃ. Que Ele nos proteja. Que Ele nos conceda o fruto do conhecimento! Juntos! teremos energia para adquirir conhecimento. Que nossos estudos nos iluminem! Que não haja conflito entre nós! Oṃ! Paz! Paz! Paz!

प्रथमोऽध्याय: - prathamo'dhyāya: - Primeiro Capítulo

प्रथमा वल्ली - prathamā vallī - Primeira Vallī (Versos de 1 até 29)

1- ओं उशन् ह वै वाजश्रवसः सर्ववेदसंददौ । तस्य ह नचिकेता नाम पुत्र आस ॥ १ ॥
oṃ uśan ha vai vājaśravasaḥ sarvavedasaṃdadau | tasya ha naciketā nāma putra āsa || 1 ||
ओं [oṃ] oṃ* वाजश्रवसः [vājaśravasaḥ] vājaśravasa* उशन् [uśan] desejando (recompensas celestiais)* ददौ [dadau] deu* ह वै [ha vai] de fato* सर्व वेदसं [sarva vedasaṃ] todas as suas posses (no sacrifício viśvajit)* / तस्य [tasya] ele* आस ह [āsa ha] tinha* पुत्र [putra] um filho* नचिकेता नाम [naciketā nāma] de nome naciketā*
1- Vājaśravasa, desejando recompensas celestiais, deu todas as suas posses (no Sacrifício Viśvajit). Ele tinha um filho de nome Naciketā.
2- तं ह कुमारं सन्तं दक्षिणासु नीयमानासु श्रद्धाऽऽविवेश सोऽमन्यत ॥ २ ॥
taṃ ha kumāraṃ santaṃ dakṣiṇāsu nīyamānāsu śraddhā'viveśa so'manyata || 2 ||
दक्षिणासु [dakṣiṇāsu] à medida que os presentes* नीयमानासु [nīyamānāsu] iam passando* श्रद्धा [śraddhā] śraddhā (fé, um sentimento de reverência)* आविवेश ह [āviveśa ha] se apossou* तं [taṃ] dele (naciketā)* कुमारं सन्तं [kumāraṃ santaṃ] (mesmo) uma criança* सः [saḥ] ele* अमन्यत [amanyata] refletiu:*
2- À medida que os presentes iam passando, um sentimento de reverência se apossou de Naciketā, embora ainda uma criança, ele refletiu:
3- पीतोदका जग्धतृणा दुग्धदोहा निरिन्द्रियाः । अनन्दा नाम ते लोकास्तान्स गच्छति ता ददत् ॥ ३ ॥
pītodakā jagdhatṛṇā dugdhadohā nirindriyāḥ | anandā nāma te lokāstānsa gacchati tā dadat || 3 ||
ते [te] quem* ददत् [dadat] doa* ता [tā] essas (vacas)* पीतोदका [pītodakā] (que não podem mais) beber água* जग्धतृणाः [jagdhatṛṇāḥ] come capimr* दुग्धदोहाः [dugdhadohāḥ] dar leite* निरिन्द्रियाः [nirindriyāḥ] ou parir* सः [saḥ] ele* नाम [nāma] certamente* गच्छति [gacchati] vai* तान् लोकाः [tān] para* [lokāḥ] um mundo* अनन्दाः [anandāḥ] sem alegria*
3- Quem doa vacas que não podem mais beber água, comer capim, dar leite ou parir, certamente, vai para um mundo sem alegria.
4- स होवाच पितरं तत कस्मै मां दास्यसीति । द्वितीयं तृतीयं तं होवाच मृत्यवे त्वा ददामीति ॥  ४॥
sa hovāca pitaraṃ tata kasmai māṃ dāsyasīti । dvitīyaṃ tṛtīyaṃ taṃ hovāca mṛtyave tvā dadāmīti ॥ 4॥
स ह [sa ha] ele (naciketā)* उवाच [uvāca] disse* पितरं [pitaraṃ] ao pai* तत [tata] pai!* कस्मै [kasmai] a quem (dos sacerdotes)* दास्यसि मां इति [dāsyasi māṃ iti] você vai me dar* द्वितीयं [dvitīyaṃ] (repetiu isso) uma segunda* तृतीयं [tṛtīyaṃ] e uma terceira vez* / तं [taṃ] (então) ele* होवाच [hovāca] respondeu (com raiva)* मृत्यवे [mṛtyave] à morte* त्वां [tvāṃ] te* ददामि [dadāmi] darei* इति [iti] assim ...*
4- Ele disse ao pai: ‘Pai! a quem queres me dar?’ Repetiu isso uma segunda e uma terceira vez. Então, o pai respondeu: ‘À morte eu te darei!’
5- बहूनामेमि प्रथमो बहूनामेमि मध्यमः । किंस्विद्यमस्य कर्तव्यं यन्मयाद्य करिष्यति ॥ ५ ॥
bahūnāmemi prathamo bahūnāmemi madhyamaḥ | kiṃsvidyamasya kartavyaṃ yanmayādya kariṣyati || 5 ||
बहूनाम् [bahūnām] entre muitos* एमि [emi] sou* प्रथमः [prathamaḥ] o primeiro* बहूनाम् [bahūnām] ou entre muitos* एमि [emi] sou* मध्यमः [madhyamaḥ] mediano (não o último)* / यत् [yat] então* किंस्वित् कर्तव्यं [kiṃsvit kartavyaṃ] por qual motivo* अद्य [adya] agora* करिष्यति मया [kariṣyati mayā] (meu pai disse que) me entrega* यमस्य [yamasya] ao yama (senhor da morte)*
5- Entre muitos sou o primeiro; ou entre muitos sou mediano (não o último). Então, por qual motivo, agora, meu pai disse que me entrega ao Senhor da Morte?
6- अनुपश्य यथा पूर्वे प्रतिपश्य तथापरे । सस्यमिव मर्त्यः पच्यते सस्यमिवाजायते पुनः ॥ ६ ॥
anupaśya yathā pūrve pratipaśya tathāpare । sasyamiva martyaḥ pacyate sasyamivājāyate punaḥ ॥ 6 ॥
अनुपश्य [anupaśya] lembre-se* यथा [yathā] de como* पूर्वे [pūrve] nossos antepassados ​​(viveram)* / प्रतिपश्य [pratipaśya] e observe* तथा [tathā] também* अपरे [apare] os seus descendentes* / सस्यम् इव [sasyam iva] assim como milho* मर्त्यः [martyaḥ] o mortal* पच्यते [pacyate] amadureçe (e decai)* इव [iva] e como* सस्यम् [sasyam] milho* आजायते [ājāyate] nasce* पुनः [punaḥ] novamente*
6- ‘Lembre-se de como nossos antepassados ​​viveram. Considere também os seus descendentes. Assim como o milho, o mortal amadurece e decai, e como o milho nasce novamente.
7- वैश्वानरः प्रविशत्यतिथिर्ब्राह्मणो गृहान् । तस्यैतां शान्तिं हर वैवस्वतोदकम् ॥ ७ ॥
vaiśvānaraḥ praviśatyatithirbrāhmaṇo gṛhān । tasyaitāṃ śāntiṃ hara vaivasvatodakam ॥ 7 ॥
वैश्वानरः (इव) [vaiśvānaraḥ (iva)] como fogo* अतिथिः [atithiḥ] um hospede* ब्राह्मणः [brāhmaṇaḥ] brāhmaṇa (brâmane)* प्रविशति [praviśati] entra em* गृहान् [gṛhān] uma casa* / शान्तिं [śāntiṃ] (o cheffe de família) acalma* तस्य [tasya] ele (o hóspede)* कुर्वन्ति [kurvanti] dando-lhe* एतां [etāṃ] isto (água)* / वैवस्वत [vaivasvata] ó vaivasvata* हर [hara] traga* उदकम् [udakam] água*
7- Como fogo, um hospede brâmane entra em uma casa; o chefe de família o acalma dando-lhe água; Ó Vaivasvata, Traga-lhe água!
8- आशाप्रतीक्षे सङ्गतं सूनृतां चेष्टापूर्ते पुत्रपशूंश्र्च सर्वान् । एतद् वृङ्क्ते पुरुषस्याल्पमेधसो यस्यानश्न​न् वसति ब्राह्मणो गृहे ॥ ८ ॥
āśāpratīkśe saṃgataṃ sūnṛtāṃ ceṣṭāpūrte putrapaśūṃśca sarvān । etadvṛṅkte puruṣasyālpamedhaso yasyānaśnanvasati brāhmaṇo gṛhe ॥ 8 ॥
आशा [āśā] esperanças* प्रतीक्षे [pratīkṣe] e expectativas* संगतं [saṃgataṃ] boas associações* सूनृतां [sūnṛtāṃ] discurso verdadeiro e agradável* च [ca] e* इष्टापूर्ते [iṣṭāpūrte] sacrifícios e as boas ações* च [ca] e* सर्वान् [sarvān] todos* एतत् [etat] seus* पुत्र [putra] filhos* पशूं [paśūṃ] e o gado* वृङ्क्ते [vṛṅkte] são destruídos* यस्य [yasya] para aquele* पुरुषस्य [puruṣasya] homem* अल्पमेधसः [alpamedhasaḥ] ignorante* गृहे [gṛhe] em cuja casa* ब्राह्मणः [brāhmaṇaḥ] um brāhmaṇa (brâmane)* वसति [vasati] fica* अनश्नन् [anaśnan] sem refeição*
8- Esperanças e expectativas; boas associações, discurso verdadeiro e agradável, sacrifícios e as boas ações, e todos os seus filhos e o gado são destruídos para o homem tolo em cuja casa um Brâmane fica sem refeição.
9- तिस्रो रात्रीर्यदवात्सीर्गृहे मेऽनश्नन्ब्रह्मन्नतिथिर्नमस्यः । नमस्तेऽस्तु ब्रह्मन्स्वस्ति मेऽस्तु तस्मात्प्रति त्रीन्वरान्वृणीष्व ॥ ९ ॥
tisro rātrīryadavātsīrgṛhe me'naśnanbrahmannatithir namasyaḥ | namaste'stu brahmansvasti me'stu tasmātprati trīnvarānvṛṇīṣva || 9 ||
ब्रह्मन् [brahman] ó brāhmaṇa (brâmane)* यत् [yat] como* अतिथिः [atithiḥ] hóspede* नमस्यः [namasyaḥ] digno* अवात्सीः [avātsīḥ] (você) passou* तिस्रः [tisraḥ] três* रात्रीः [rātrīḥ] noites* मे [me] em minha* गृहे [gṛhe] casa* अनश्नन् [anaśnan] sem refeição* तस्मात् [tasmāt] portanto* वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* त्रीन् [trīn] três* वरान् [varān] bênçãos* प्रति [prati] em retribuição (às três noites)*/ नमः ते अस्तु [namaḥ te astu] reverências a você!* ब्रह्मन् [brahman] ó brāhmaṇa* अस्तु स्वस्ति मे [astu svasti me] que o bem esteja comigo*
9- Ó Brâmane, como hóspede digno, voce passou em minha casa três noites sem refeição; portanto escolha três bênçãos em retribuição. Reverências a ti, ó Brâmane!, e que o bem esteja comigo!
10- शान्तसंकल्पः सुमना यथा स्याद्वीतमन्युर्गौतमो माभिमृत्यो । त्वत्प्रसृष्टं माभिवदेत्प्रतीत एतत्त्रयाणां प्रथमं वरं वृणे ॥ १० ॥
śāntasaṃkalpaḥ sumanā yathā syādvītamanyurgautamo mābhimṛtyo | tvatprasṛṣṭaṃ mābhivadetpratīta etattrayāṇāṃ prathamaṃ varaṃ vṛṇe || 10 ||
मृत्यो [mṛtyo] ó morte* गौतमः [gautamaḥ] que gautama (meu pai)* यथा स्यात् [yathā syāt] fique* शान्तसंकल्पः [śāntasaṃkalpaḥ] calmo* सुमना [sumanā] benevolente* वीतमन्युः [vītamanyuḥ] e livre da raiva* मा [mā] de mim* प्रतीत मा [pratīta mā] que ele me reconheça* अभिवदेत् [abhivadet] e me dê boas vindas* प्रसृष्टं अभि [prasṛṣṭaṃ abhi] ao ser enviado de volta para (casa)* त्वत् [tvat] por você* / वृणे [vṛṇe] escolho* एतत् [etat] esta* त्रयाणां प्रथमं [trayāṇāṃ prathamaṃ] como a primeira das três* वरं [varaṃ] dádivas*
10- (Naciketā disse:) Ó Morte, que Gautama, meu pai, fique calmo, alegre e livre de raiva de mim! Que ele me reconheça e me dê boas vindas quando eu for enviado de volta para casa por você! Escolho esta como a primeira das três dádivas.
11- यथा पुरस्ताद्भविता प्रतीत औद्दालकिरारुणिर्मत्प्रसृष्टः । सुखं रात्रीः शयिता वीतमन्युःत्वां ददृशिवान्मृत्युमुखात्प्रमुक्तम् ॥ ११ ॥
yathā purastādbhavitā pratīta auddālakirāruṇir matprasṛṣṭaḥ | sukhaṃ rātrīḥ śayitā vītamanyuḥtvāṃ dadṛśivānmṛtyumukhātpramuktam || 11 ||
मत् प्रसृष्टः [mat prasṛṣṭaḥ] (sendo) libertado por mim* औद्दालकिः आरुणिः [auddālakiḥ āruṇiḥ] auddālaki filho de āruṇa (teu pai)* प्रतीत [pratīta] se alegrará* भविता [bhavitā] e será (com você)* यथा [yathā] como era* पुरस्तात् [purastāt] antes* / ददृशिवान् [dadṛśivān] vendo você* प्रमुक्तम् [pramuktam] libertado* मृत्युमुखात् [mṛtyumukhāt] das mandíbulas da morte* शयिता [śayitā] ele dormirá* सुखं [sukhaṃ] tranquilamente* रात्रीः [rātrīḥ] à noite* वीतमन्युः [vītamanyuḥ] sem raiva* त्वां [tvāṃ] de você*
11- (Yama disse:) Sendo libertado por mim, seu pai se alegrará e será com você como era antes. Vendo você libertado das mandíbulas da morte, ele dormirá tranquilamente à noite sem raiva de você.
12- स्वर्गे लोके न भयं किंचनास्ति न तत्र त्वं न जरया बिभेति । उभे तीर्त्वाशनायापिपासे शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके ॥ १२ ॥
svarge loke na bhayaṃ kiṃcanāsti na tatra tvaṃ na jarayā bibheti | ubhe tīrtvāśanāyāpipāse śokātigo modate svargaloke || 12 ||
(Nachiketā disse:) स्वर्गे लोके [svarge loke] no mundo celestial* त्वं न [tvaṃ na] onde você não está (ó morte)* न भयं किंचन [na bhayaṃ kiṃcana] não há qualquer temor* / तत्र [tatra] lá* न [na] não* अस्ति [asti] há* बिभेति [bibheti] medo* जरया [jarayā] da velhice* अशनाया [aśanāyā] nem há fome* उभे [ubhe] ou* पिपासे [pipāse] sede* तीर्त्वा [tīrtvā] superando* शोकातिगो [śokātigo] a tristeza* मोदते [modate] (todos se) alegram* स्वर्गलोके [svargaloke] no céu*
12- (Nachiketā disse:) No mundo celestial, onde Você não está (ó Morte), não há qualquer temor; Lá não há medo da velhice, nem há fome ou sede. Superado a tristeza todos se alegram no céu.
13- स त्वमग्निं स्वर्ग्यमध्येषि मृत्यो प्रब्रूहि तं श्रद्दधानाय मह्यम् । स्वर्गलोका अमृतत्वं भजन्त एतद् द्वितीयेन वृणे वरेण ॥ १३ ॥
sa tvamagniṃ svargyamadhyeṣi mṛtyo prabrūhi taṃ śraddadhānāya mahyam | svargalokā amṛtatvaṃ bhajanta etaddvitīyena vṛṇe vareṇa || 13 ||
त्वम् [tvam] Você* अध्येषि [adhyeṣi] conhece* मृत्यो [mṛtyo] ó morte* सः [saḥ] o* अग्निं [agniṃ] sacrifício do fogo* स्वर्ग्यम् [svargyam] que leva ao céu* स्वर्गलोकाः [svargalokāḥ] (por meio do qual) seus habitantes (celestiais)* भजन्त [bhajanta] alcançam* अमृतत्वं [amṛtatvaṃ] a imortalidade* / प्रब्रूहि [prabrūhi] explique* मह्यम् [mahyam] para mim* श्रद्दधानाय [śraddadhānāya] pois estou cheio de fé (desejo conhecer)* तं [taṃ] isso* / वृणे [vṛṇe] eu escolho* एतत् [etat] esta* द्वितीयेन [dvitīyena] como a segunda* वरेण [vareṇa] dádiva*
13- Você conhece, ó Morte, o sacrifício do fogo, que leva ao céu, por meio do qual seus habitantes alcançam a imortalidade. Explique-me, pois desejo conhecê-lo. Esta escolha é minha segunda dádiva.
14- प्र ते ब्रवीमि तदु मे निबोध स्वर्ग्यमग्निं नचिकेतः प्रजानन् । अनन्तलोकाप्तिमथो प्रतिष्ठां विद्धि त्वमेतं निहितं गुहायाम् ॥ १४ ॥
pra te bravīmi tadu me nibodha svargyamagniṃ naciketaḥ prajānan | anantalokāptimatho pratiṣṭhāṃ viddhi tvametaṃ nihitaṃ guhāyām || 14 ||
विद्धि उ [viddhi u] eu conheço bem* अग्निं [agniṃ] o sacrifício do fogo* स्वर्ग्यम् [svargyam] que leva ao céu* नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* प्र ब्रवीमि तत् [pra bravīmi tat] e vou explicá-lo* त्वम् [tvam] a você* / निबोध ते [nibodha te] aprenda-o* मे [me] comigo* / प्रजानन् [prajānan] saiba que* एतं [etaṃ] ele* अनन्तलोकाप्तिम् [anantalokāptim] é o meio de alcançar o céu eterno* अथो [atho] e também* प्रतिष्ठां [pratiṣṭhāṃ] o suporte do universo* निहितं [nihitaṃ] está situado* गुहायाम् [guhāyām] no fundo (do coração dos sábios)*
14- Eu conheço bem o sacrifício do fogo que leva ao céu, ó Naciketā! e vou explicá-lo a você. Aprenda-o comigo. Saiba que é o meio de alcançar o céu eterno e também o suporte do universo, e está situado no fundo (do coração dos sábios).
15- लोकादिमग्निं तमुवाच तस्मै या इष्टका यावतीर्वा यथा वा । स चापि तत्प्रत्यवदद्यथोक्तंअथास्य मृत्युः पुनरेवाह तुष्टः ॥ १५ ॥
lokādimagniṃ tamuvāca tasmai yā iṣṭakā yāvatīrvā yathā vā | sa cāpi tatpratyavadadyathoktaṃathāsya mṛtyuḥ punarevāha tuṣṭaḥ || 15 ||
उवाच [uvāca] (Yama) explicou* तस्मै [tasmai] a ele (naciketā)* तम् [tam] que* अग्निं [agniṃ] o fogo do sacrifício* लोकादिम् [lokādim] é a fonte do mundo* च [ca] e* अपि [api] também* या [yā] os tipos* इष्टकाः [iṣṭakāḥ] de tijolos* वा [vā] e* यावतीः [yāvatīḥ] quantos (são necessários para o altar)* यथा वा [yathā vā] e como (devem ser colocados)* / सः [saḥ] ele (naciketā)* प्रत्यवदत् [pratyavadat] repetiu* एव [eva] exatamente* तत् [tat] o que* यथोक्तम् [yathoktam] foi explicado* / अथ [atha] então* मृत्युः [mṛtyuḥ] Yama* तुष्टः [tuṣṭaḥ] satisfeito* अस्य [asya] com isso* आह [āha] disse* पुनः [punaḥ] novamente*
15- Yama, então, explicou a ele que o fogo do sacrifício é a fonte do mundo, e também os tipos de tijolos e quantos são necessários para o altar e como devem ser colocados. Naciketā repetiu exatamente o que foi explicado. Então Yama, satisfeito com isso, disse novamente:
16- तमब्रवीत्प्रीयमाणो महात्मा वरं तवेहाद्य ददामि भूयः । तवैव नाम्ना भवितायमग्निः सृङ्कां चेमामनेकरूपां गृहाण ॥ १६ ॥
tamabravītprīyamāṇo mahātmā varaṃ tavehādya dadāmi bhūyaḥ | tavaiva nāmnā bhavitāyamagniḥ sṛṅkāṃ cemāmanekarūpāṃ gṛhāṇa || 16 ||
महात्मा [mahātmā] Yama, a grande alma* प्रीयमाणः [prīyamāṇaḥ] estando satisfeito* अब्रवीत् [abravīt] disse* तम् [tam] a (naciketā)* अद्य [adya] agora* ददामि [dadāmi] eu darei* तव [tava] a você* भूयः [bhūyaḥ] outra* वरं [varaṃ] dádiva* अयम् [ayam] este* अग्निः [agniḥ] sacrifício do fogo* भविता [bhavitā] terá* इह [iha] agora* एव [eva] de fato* तव [tava] seu* नाम्ना [nāmnā] nome* / च [ca] e* गृहाण [gṛhāṇa] aceite* इमाम् [imām] essa* सृङ्कां [sṛṅkāṃ] guirlanda* अनेक रूपां [aneka rūpāṃ] multifacetada*
16- Yama, estando satisfeito, disse a Naciketā: "Agora lhe darei outra bênção: este fogo do sacrifício terá o seu nome. Aceite também esta guirlanda multifacetada.
17- त्रिणाचिकेतस्त्रिभिरेत्य सन्धिं त्रिकर्मकृत्तरति जन्ममृत्यू । ब्रह्मजज्ञं देवमीड्यं विदित्वा निचाय्येमां शान्तिमत्यन्तमेति ॥ १७ ॥
triṇāciketastribhiretya sandhiṃ trikarmakṛttarati janmamṛtyū । brahmajajñaṃ devamīḍyaṃ viditvā nicāyyemāṃ śāntimatyantameti ॥ 17 ॥
त्रिणाचिकेतः [triṇāciketaḥ] aquele que realizou três vezes o sacrifício do fogo naciketā* एत्य [etya] e tendo atingido* सन्धिं [sandhiṃ] a união* त्रिभिः [tribhiḥ] com os três (pramanas - percepção, inferência e transmisão oral)* त्रिकर्मकृत् [trikarmakṛt] e também cumpriu seus três deveres (estudo dos vedas, sacrifícios e doações)* तरति [tarati] vence* जन्ममृत्यू [janmamṛtyū] o nascimento e a morte* / विदित्वा [viditvā] tendo conhecido* निचाय्य [nicāyya] e reverenciado* इमां [imāṃ] este (o fogo onisciente)* देवम् [devam] resplandecente)* ईड्यं [īḍyaṃ] e adorável* ब्रह्मजज्ञं [brahmajajñaṃ] nascido de brahman* एति [eti] ele alcança* शान्तिम् [śāntim] a paz* अत्यन्तम् [atyantam] suprema*
17- aquele que realizou três vezes o sacrifício do fogo Naciketā, e se uniu às três fontes de conhecimento, e também cumpriu seus três deveres (estudo dos Vedas, sacrifícios e doações), vence o nascimento e a morte. Tendo conhecido e reverenciado este Fogo onisciente, brilhante e adorável, nascido de Brahman, ele alcança a paz suprema.
18- त्रिणाचिकेतस्त्रयमेतद्विदित्वा य एवं विद्वांश्चिनुते नाचिकेतम् । स मृत्युपाशान्पुरतः प्रणोद्य शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके ॥ १८ ॥
triṇāciketastrayametadviditvā ya evaṃ vidvāṃścinute nāciketam | sa mṛtyupāśānpurataḥ praṇodya śokātigo modate svargaloke || 18 ||
यः [yaḥ] aquele que* विदित्वा [viditvā] conhece* एतत् [etat] os* त्रिणाचिकेतः [triṇāciketaḥ] três fogos naciketā* चिनुते [cinute] e realiza* त्रयम् [trayam] três vezes* नाचिकेतम् [nāciketam] o sacrifício do fogo naciketā* विद्वां [vidvāṃ] com esse conhecimento* सः [saḥ] ele* प्रणोद्य [praṇodya] joga fora मृत्युपाशान् [mṛtyupāśān] as correntes da morte* पुरतः [purataḥ] antes (de deixar o corpo)* / एवं [evaṃ] assim* शोकातिगः [śokātigaḥ] vence o sofrimento* मोदते [modate] e se alegra* स्वर्गलोके [svargaloke] no céu*
18- Aquele que conhece e realiza três vezes o fogo Naciketā, com este conhecimento, se livra das correntes da morte, assim vence o sofrimento e se alegra no céu.
19- एष तेऽग्निर्नचिकेतः स्वर्ग्यो यमवृणीथा द्वितीयेन वरेण । एतमग्निं तवैव प्रवक्श्यन्ति जनासस्तृतीयं वरं नचिकेतो वृणीष्व ॥ १९ ॥
eṣa te'gnirnaciketaḥ svargyo yamavṛṇīthā dvitīyena vareṇa । etamagniṃ tavaiva pravakśyanti janāsastṛtīyaṃ varaṃ naciketo vṛṇīṣva ॥ 19 ॥
एषः [eṣaḥ] este* नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* ते [te] é seu* अग्निः [agniḥ] sacrifício de fogo* स्वर्ग्यः [svargyaḥ] que leva ao céu* यम् [yam] e que* अवृणीथाः [avṛṇīthāḥ] você escolheu* द्वितीयेन [dvitīyena] como sua segunda* वरेण [vareṇa] dádiva* / जनासः [janāsaḥ] as pessoas* प्रवक्ष्यन्ति [pravakṣyanti] vão chamar* एतम् [etam] este* अग्निं [agniṃ] sacrifício do fogo* तवैव [tavaiva] pelo seu (nome)* / नचिकेतः [naciketaḥ] (agora) ó naciketā* वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* तृतीयं [tṛtīyaṃ] a terceira* वरं [varaṃ] dádiva*
19- Este, ó Nachiketā, é o seu sacrifício de Fogo, que leva ao Céu e que você escolheu como sua segunda dádiva. As pessoas vão chamar este sacrifício do fogo pelo seu nome. Agora, ó Nachiketā, escolha a terceira dádiva.
20- येयं प्रेते विचिकित्सा मनुष्येऽस्तीत्येके नायमस्तीति चैके ।एतद्विद्यामनुशिष्टस्त्वयाऽहं वराणामेष वरस्तृतीयः ॥ २० ॥
yeyaṃ prete vicikitsā manuṣye'stītyeke nāyamastīti caike | etadvidyāmanuśiṣṭastvayā'haṃ varāṇāmeṣa varastṛtīyaḥ || 20 ||
प्रेते मनुष्ये [prete manuṣye] quando morre o homem* या इयं विचिकित्सा [yā iyaṃ vicikitsā] fica a dúvida* एके [eke] para alguns* अस्ति [asti] ele existe* च [ca] ou* इति [iti] também* न अस्ति [na asti] não existe* अयम् एके [ayam eke] para outros* / इति [iti] então* अहं विद्याम् [ahaṃ vidyām] eu gostaria de saber* एतत् [etat] sobre isso* अनुशिष्टः [anuśiṣṭaḥ] ensinado* त्वया [tvayā] por você* / एषः [eṣaḥ] esta* वरः [varaḥ] dádiva* तृतीयः [tṛtīyaḥ] é a terceira* वराणाम् [varāṇām] das minhas dádivas (dúvidas)*
20- Quando morre o homem, fica a dúvida: para alguns, ele existe, ou não existe, para outros. Eu gostaria de saber sobre isso, ensinado por ti. Esta é a terceira dádiva das minhas dúvidas.
21- देवैरत्रापि विचिकित्सितं पुरा न हि सुविज्ञेयमणुरेष धर्मः । अन्यं वरं नचिकेतो वृणीष्व मा मोपरोत्सीरति मा सृजैनम् ॥ २१ ॥
devairatrāpi vicikitsitaṃ purā na hi suvijñeyamaṇureṣa dharmaḥ | anyaṃ varaṃ naciketo vṛṇīṣva mā moparotsīrati mā sṛjainam || 21 ||
अत्र [atra] sobre este assunto* अपि [api] até* देवैः [devaiḥ] os deuses* पुरा [purā] de outrora* विचिकित्सितं [vicikitsitaṃ] tinham suas dúvidas* / हि [ hi] realmente* एषः [eṣaḥ] este* धर्मः [dharmaḥ] assunto* अणुः [aṇuḥ] é muito sutil* न [na] e não* सुविज्ञेयम् [suvijñeyam] é fácil ser compreendido* / वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* अन्यं [anyaṃ] outra* वरं [varaṃ] dádiva* नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* मा [mā] do not* मा [mā] me* मोपरोत्सीः [moparotsīḥ] pressione* / अति सृज [ati sṛja] liberte-me* एनम् [enam] dessa (obrigação)*
21- Yama disse: Sobre este assunto até os deuses de outrora tinham suas dúvidas. Realmente o assunto é muito sutil e difícil de ser compreendido. Escolha outra dádiva, ó Nachiketā! Não me pressione. Liberte-me dessa obrigação.
22- देवैरत्रापि विचिकित्सितं किलत्वं च मृत्यो यन्न सुविज्ञेयमात्थ । वक्ता चास्य त्वादृगन्यो न लभ्यो नान्यो वरस्तुल्य एतस्य कश्चित् ॥ २२ ॥
devairatrāpi vicikitsitaṃ kilatvaṃ ca mṛtyo yanna suvijñeyamāttha | vaktā cāsya tvādṛganyo na labhyo nānyo varastulya etasya kaścit || 22 ||
मृत्यो [mṛtyo] ó morte* त्वं [tvaṃ] você* आत्थ [āttha] diz que* अपि [api] até* देवैः [devaiḥ] os deuses* विचिकित्सितं [vicikitsitaṃ] tinham dúvidas* अत्र [atra] sobre este assunto* च [ca] e* यत् [yat] que* किल [kila] de fato* न [na] não* सुविज्ञेयम् [suvijñeyam] é fácil de ser compreendido* / नान्यः [nānyaḥ] ninguém* वक्ता [vaktā] que poderia falar* अस्य [asya] sobre isso* त्वादृक् [tvādṛk] como você* लभ्यः [labhyaḥ] pode ser encontrado* / च [ca] também* न अन्यः कश्चित् [na anyaḥ kaścit] nenhuma outra* वरः [varaḥ] dádiva* तुल्यः [tulyaḥ] se iguala* एतस्य [etasya] a esta*
22- Você diz, ó Morte, que até os deuses tinham dúvidas sobre este assunto e que não é fácil de ser compreendido. Ninguém que poderia falar sobre isso, como você, pode ser encontrado; nenhuma outra dádiva pode se igualar a esta.
23- शतायुषः पुत्रपौत्रान्वृणीष्वा बहून्पशून्हस्तिहिरण्यमश्वान् । भूमेर्महदायतनं वृणीष्व स्वयं च जीव शरदो यावदिच्छसि ॥ २३ ॥
śatāyuṣaḥ putrapautrānvṛṇīṣvā ahūnpaśūnhastihiraṇyamaśvān | bhūmermahadāyatanaṃ vṛṇīṣva svayaṃ ca jīva śarado yāvadicchasi || 23 ||
वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* पुत्रपौत्रान् [putrapautrān] filhos e netos* शतायुषः [śatāyuṣaḥ] que viverão cem anos* बहून् [bahūn] muito* पशून् [paśūn] gado* हस्ति [hasti] elefantes* अश्वान् [aśvān] cavalos* हिरण्यम् [hiraṇyam] e ouro* / वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* महत् [mahat] um vasto* आयतनं [āyatanaṃ] território* भूमेः [bhūmeḥ] na terra* च [ ca] e* जीव [jīva] viva* स्वयं [svayaṃ] você mesmo* यावत् [yāvat] tantos* शरदः [śaradaḥ] outonos (anos)* इच्छसि [icchas] quanto desejar*
23- Yama disse: Escolha filhos e netos que viverão cem anos, muito gado, elefantes, cavalos e ouro; escolha um vasto território na terra e viva tantos anos quanto desejar.
24- एतत्तुल्यं यदि मन्यसे वरं वृणीष्व वित्तं चिरजीविकां च । महाभूमौ नचिकेतस्त्वमेधि कामानां त्वा कामभाजं करोमि ॥ २४ ॥
etattulyaṃ yadi manyase varaṃ vṛṇīṣva vittaṃ cirajīvikāṃ ca | mahābhūmau naciketastvamedhi kāmānāṃ tvā kāmabhājaṃ karomi || 24 ||
वृणीष्व [vṛṇīṣva] escolha* वरं [varaṃ] (qualquer outro) benefício* यदि मन्यसे [yadi manyase] que você considere ser* एतत् तुल्यं [etat tulyaṃ] equivalente a este* वित्तं [vittaṃ] (como) riqueza* च [ca] e* चिरजीविकां [cirajīvikāṃ] vida longa* / नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* एधिः त्वम् [edhiḥ tvam] torne-se (um rei)* महाभूमौ [mahābhūmau] de um grande território* / करोमि [karomi] eu tornarei* त्वा [tvā] você* कामभाजं [kāmabhājaṃ] o desfrutador* कामानां [kāmānāṃ] de todos os desejos*
24- Escolha qualquer outro benefício que você considere ser equivalente a este, como riqueza e vida longa. Ó Naciketas, seja um rei de um grande território. Eu te tornarei o desfrutador de todos os desejos.
25- ये ये कामा दुर्लभा मर्त्यलोके सर्वान्कामांश्छन्दत: प्रार्थयस्व । इमा रामाः सरथाः सतूर्या नहीदृशा लम्भनीया मनुष्यैः । आभिर्मत्प्रत्ताभिः परिचारयस्व नचिकेतो मरणं मानुप्राक्षीः ॥ २५ ॥
ye ye kāmā durlabhā martyaloke sarvānkāmāṃśchandataḥ prārthayasva | imā rāmāḥ sarathāḥ satūryā nahīdṛśā lambhanīyā manuṣyaiḥ |
ābhirmatprattābhiḥ paricārayasva naciketo maraṇaṃ mānuprākśīḥ || 25 ||
ये ये [ye ye] quaisquer que sejam* कामाः [kāmāḥ] os desejos* दुर्लभाः [durlabhāḥ] difíceis de obter* मर्त्यलोके [martyaloke] ineste mundo de mortais* प्रार्थयस्व [prārthayasva] peça* सर्वान् [sarvān] por todos* कामां [kāmāṃ] desejos* छन्दतः [chandataḥ] à vontade* / इमाः [imāḥ] essas* रामाः [rāmāḥ] belas donzelas* सरथाः [sarathāḥ] com suas carruagens* सतूर्याः [satūryāḥ] e instrumentos musicais* / ईदृशाः [īdṛśāḥ] tais (donzelas)* न हि [na hi] de fato não* लंभ्यनीयाः [laṃbhyanīyāḥ] são obtidas* मनुष्यैः [manuṣyaiḥ] pelos homens* / परिचारयस्व आभिः मत्प्रत्ताभिः [paricārayasva ābhiḥ matprattābhiḥ] mas será atendido por elas se forem dadas por mim* / नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* मा [mā] não* अनुप्राक्षीः [anuprākṣīḥ] pergunte* मरणं [maraṇaṃ] sobre a morte*
25- Quaisquer que sejam os desejos difíceis de se obter neste mundo dos mortais, peça por todos eles à vontade: Essas belas donzelas com suas carruagens e instrumentos musicais - de fato, não são obtidas pelos mortais - mas será atendido por elas se forem dadas por mim, Ó Naciketā! não pergunte sobre a morte.
26- श्वोभावा मर्त्यस्य यदन्तकैतत्सर्वेंद्रियाणां जरयंति तेजः । अपि सर्वं जीवितमल्पमेव तवैव वाहास्तव नृत्यगीते ॥ २६ ॥
śvobhāvā martyasya yadantakaitatsarveṃdriyāṇāṃ jarayaṃti tejaḥ | api sarvaṃ jīvitamalpameva tavaiva vāhāstava nṛtyagīte || 26 ||
यत् एतत् [yat etat] tudo isso* श्वोभावाः [śvobhāvāḥ] é transitório* अन्तक [antaka] ó morte* / जरयन्ति [jarayanti] esgotam* तेजः सर्वेन्द्रियाणां [tejaḥ sarvendriyāṇāṃ] todo o vigor dos sentidos* मर्त्यस्य [martyasya] do homem* / अपि [api] tambem* सर्वं जीवितम् [sarvaṃ jīvitam] uma vida inteira* एव [eva] de fato* अल्पम् [alpam] é muito curta* / तवैव [tavaiva] (guarde) para voce mesmo* तव [tava] seus* वाहाः [vāhāḥ] cavalos* नृत्यगीते [nṛtyagīte] dança e música*
26- Tudo isso é transitório, ó Morte. Esgotam todo o vigor dos sentidos do homem. Também, uma vida inteira é muito curta. Guarde para você mesmo seus cavalos, danca e música.
27- न वित्तेन तर्पणीयो मनुष्यो लप्स्यामहे वित्तमद्राक्श्म चेत्त्वां । जीविष्यामो यावदीशिष्यसि त्वं वरस्तु मे वरणीयः स एव ॥ २७ ॥
na vittena tarpaṇīyo manuṣyo lapsyāmahe vittamadrākśma cettvāṃ | jīviṣyāmo yāvadīśiṣyasi tvaṃ varastu me varaṇīyaḥ sa eva || 27 ||
मनुष्यः [manuṣyaḥ] o homem* न [na] não* लप्स्यामहे [lapsyāmahe] deve ficar* तर्पणीयः [tarpaṇīyaḥ] satisfeito* वित्तेन [vittena] com a riqueza* / तु [tu] e* चेत् [cet] se* त्वा [tvā] você* अद्राक्ष्म [adrākṣma] for visto* वित्तम् [vittam] a riqueza (nada vale)* / जीविष्यामः [jīviṣyāmaḥ] nós viveremos (apenas)* यावत् [yāvat] enquanto* त्वं [tvaṃ] você* इशिष्यसि [iśiṣyasi] governar* / एव [eva] somente* सः [saḥ] essa* वरः [varaḥ] dádiva* वरणीयः [varaṇīyaḥ] escolhida* मे [me] por mim (será aceita)*
27- O homem não deve ficar satisfeito com a riqueza e se você for visto, a riqueza nada vale; Nos viveremos, apenas, enquanto você governar. Somente a dádiva escolhida por mim será aceita.
28- अजीर्यताममृतानामुपेत्य जीर्यन्मर्त्यः क्वधःस्थः प्रजानन् । अभिध्यायन्वर्णरतिप्रमोदानतिदीर्घे जीविते को रमेत ॥ २८ ॥
ajīryatāmamṛtānāmupetya jīryanmartyaḥ kvadhaḥsthaḥ prajānan | abhidhyāyanvarṇaratipramodānatidīrghe jīvite ko rameta || 28 ||
कः [kaḥ] quem* मर्त्यः [martyaḥ] é mortal* जीर्यन् [jīryan] envelhece* क्वधःस्थः [kvadhaḥsthaḥ] e habita o mundo inferior* उपेत्य [upetya] depois de se aproximar* अमृतानाम् [amṛtānām] dos imortais* अजीर्यताम् [ajīryatām] e imperecíveis* प्रजानन् [prajānan] com conhecimento superior* रमेत [rameta] se alegrará* जीविते [jīvite] com uma vida* अतिदीर्घे [atidīrghe] longa* अभिध्यायन् [abhidhyāyan] depois de examinar de perto* वर्णः रतिः प्रमोदान् [varṇaḥ ratiḥ pramodān] o prazer da dança e da música?*
28- Quem é mortal, envelhece e habita o mundo inferior, depois de se aproximar dos imortais e imperecíveis, com conhecimento superior, se alegrará com uma vida longa, depois de examinar de perto o prazer da música e da dança?
29- यस्मिन्निदं विचिकित्सन्ति मृत्यो यत्साम्पराये महति ब्रूहि नस्तत् । योऽयं वरो गूढमनुप्रविष्टो नान्यं तस्मान्नचिकेता वृणीते ॥ २९ ॥
yasminnidaṃ vicikitsanti mṛtyo yatsāmparāye mahati brūhi nastat | yo'yaṃ varo gūḍhamanupraviṣṭo nānyaṃ tasmānnaciketā vṛṇīte || 29 ||
ब्रूहि [brūhi] diga* नः [naḥ] nos* मृत्यो [mṛtyo] ó morte (yama)* यः यस्मिन् [yaḥ yasmin] sobre aquela* साम्पराये महति [sāmparāye mahati] vida suprema após a morte* यत् इदं [yat idaṃ] sobre a qual* विचिकित्सन्ति [vicikitsanti] (eles) tem dúvidas* / तत् [tat] este* नचिकेता [naciketā] naciketā* नान्यं वृणीते [nānyaṃ vṛṇīte] não escolhe outra* वरः [varaḥ] dádiva* तस्मात् अयं [tasmāt ayaṃ] além dessa* गूढमनुप्रविष्टः [gūḍham anupraviṣṭaḥ] tão envolta em mistério*
29.- Diga-nos, ó Yama, sobre aquela vida suprema após a morte, sobre a qual eles têm dúvidas. Naciketā não escolhe outra dádiva além dessa tão envolta em mistério.

इति काठकोपनिषदि प्रथमाध्याये प्रथमा वल्ली समाप्ता॥
iti kāṭhakopaniṣadi prathamādhyāye prathamā vallī samāptā
Assim termina a primeira Vallī.

द्वितीया वल्ली - dvitīyā vallī - Segunda Vallī (Versos 1 até 25)

1- अन्यच्छ्रेयोऽन्यदुतैव प्रेयस्ते उभे नानार्थे पुरुषं सिनीतः । तयोः श्रेय आददानस्य साधुर्भवति हीयतेऽर्थाद्य उ प्रेयो वृणीते ॥ १ ॥
anyacchreyo'nyadutaiva preyaste ubhe nānārthe puruṣaṃ sinītaḥ | tayoḥ śreya ādadānasya sādhurbhavati hīyate'rthādya u preyo vṛṇīte || 1 ||
अन्यत् [anyat] um* श्रेयः [śreyaḥ] é bom* उत [uta] enquanto* अन्यत् [anyat] o outro* एव [eva] de fato* प्रेयः [preyaḥ] é agradável* / ते [te] esses* उभे [ubhe] dois* अर्थे [arthe] com finalidades* नाना [nānā] diferentes* सिनीतः [sinītaḥ] prendem* पुरुषं [puruṣaṃ] o homem* / साधु [sādhu] abençoado* भवति [bhavati] é* तयोः आददानस्य [tayoḥ ādadānasya] quem, desses, escolhe* श्रेयः [śreyaḥ] o bem* / उ [u] e* यः [yaḥ] quem* वृणीते [vṛṇīte] escolhe* प्रेयः [preyaḥ] o agradável* हीयते [hīyate] se desvia* अर्थात् [arthāt] do verdadeiro fim*
1- Yama disse: Um é o bom (śreya), enquanto o outro é o agradável (preya). Esses dois, com finalidades diferentes, prendem o homem; abençoado é aquele que, desses, escolhe o bem; e quem escolhe o agradável se desvia do verdadeiro fim.
2- श्रेयश्च प्रेयश्च मनुष्यमेतस्तौ संपरीत्य विविनक्ति धीरः । श्रेयो हि धीरोऽभिप्रेयसो वृणीते प्रेयो मन्दो योगक्शेमाद्वृणीते ॥ २ ॥
śreyaśca preyaśca manuṣyametastau saṃparītya vivinakti dhīraḥ | śreyo hi dhīro'bhipreyaso vṛṇīte preyo mando yogakśemādvṛṇīte || 2 ||
श्रेयः [śreyaḥ] o bom* च [ca] e* प्रेयः [preyaḥ] o agradável* एतः [etaḥ] se aproximam* मनुष्यम् [manuṣyam] do homem* च [ca] mas* धीरः [dhīraḥ] o sábio* संपरीत्य [saṃparītya] examina bem* विविनक्ति [vivinakti] e discrimina* तौ [tau] os dois* / हि [hi] sim* धीरः [dhīraḥ] o homem sábio* अभिवृणीते [abhivṛṇīte] prefere* श्रेयः [śreyaḥ] o bom* प्रेयसः [preyasaḥ] ao agradável* / मन्दः [mandaḥ] (mas) o tolo* वृणीते [vṛṇīte] escolhe* प्रेयः [preyaḥ] o agradável* योगक्षेमात् [yogakṣemāt] por ganância e avareza*
2- O bom e o agradável se aproximam do homem, mas o sábio examina bem e discrimina os dois. Sim, o homem sábio prefere o bom ao agradável; mas o tolo escolhe o agradável por ganância e avareza.
3- स त्वं प्रियान्प्रियरूपांश्च कामानभिध्यायन्नचिकेतोऽत्यस्राक्शीः । नैतां सृङ्कां वित्तमयीमवाप्तो यस्यां मज्जन्ति बहवो मनुष्याः ॥ ३ ॥
sa tvaṃ priyānpriyarūpāṃśca kāmānabhidhyāyannaciketo'tyasrākśīḥ । naitāṃ sṛṅkāṃ vittamayīmavāpto yasyāṃ majjanti bahavo manuṣyāḥ ॥ 3 ॥
नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* अभिध्यायन् [abhidhyāyan] tendo refletido* सः [saḥ] (sobre) os* कामान् [kāmān] objetos de prazer* अत्यस्राक्षीः [atyasrākṣīḥ] voce renunciou* प्रियान् [priyān] aos desejáveis* प्रियरूपां च [priyarūpāṃ ca] e aos de aparência benéfica* / त्वं [ tvaṃ] você* न अवाप्तः [na avāptaḥ] não aceitou* एतां [etāṃ] o* सृङ्कां [sṛṅkāṃ] caminho* वित्तमयीम् [vittamayīm] cheio de riquezas* यस्यां [yasyāṃ] no qual* बहवः [bahavaḥ] muitos* मनुष्याः [manuṣyāḥ] homens* मज्जन्ति [majjanti] imergem (se perdem)*
3- Ó Nachiketā, tendo refletido sobre os objetos de prazer você renunciou aos desejáveis e aos de aparência benéfica. Você não aceitou o caminho cheio de riquezas, onde muitos homens se perdem.
4- दूरमेते विपरीते विषूची अविद्या या च विद्येति ज्ञाता । विद्याभीप्सिनं नचिकेतसं मन्ये न त्वा कामा बहवोऽलोलुपन्त ॥ ४ ॥
dūramete viparīte viṣūcī avidyā yā ca vidyeti jñātā | vidyābhīpsinaṃ naciketasaṃ manye na tvā kāmā bahavo'lolupanta || 4 ||
एते [ete] estes (dois)* अविद्या [avidyā] ignorância* च [ca] e* या [yā] o que é* ज्ञाता [jñātā] conhecido* विद्येति [vidyeti] como conhecimento* विपरीते [viparīte] são opostos* दूरम् [dūram] e distantes (divergentes)* विषूची [viṣūcī] levando a diferentes fins* / मन्ये [manye] eu considero* त्वा [tvā] você* नचिकेतसं [naciketasaṃ] naciketā* विद्याभीप्सिनं [vidyābhīpsinaṃ] um aspirante ao conhecimento* न [na] porque não* अलोलुपन्त [alolupanta] foi abalado* बहवः [bahavaḥ] por muitos* कामाः [kāmāḥ] objetos de prazer*
4- Estes dois: Ignorância e o que é conhecido como Conhecimento são opostos e divergentes levando a diferentes fins. Considero Naciketā um aspirante ao Conhecimento, porque não foi abalado por muitos objetos de prazer.
5- अविद्यायामन्तरे वर्तमानाः स्वयं धीराः पण्डितं मन्यमानाः । दन्द्रम्यमाणाः परियन्ति मूढा अन्धेनैव नीयमाना यथान्धाः ॥ ५ ॥
avidyāyāmantare vartamānāḥ svayaṃ dhīrāḥ paṇḍitaṃ manyamānāḥ | dandramyamāṇāḥ pariyanti mūḍhā andhenaiva nīyamānā yathāndhāḥ || 5 ||
वर्तमानाः [vartamānāḥ] vivendo* अन्तरे [antare] em meio* अविद्यायाम् [avidyāyām] à ignorância* मूढाः [mūḍhāḥ] os tolos* मन्यमानाः स्वयं धीराः [manyamānāḥ svayaṃ dhīrāḥ] considerando-se sábios* पण्डितम् [paṇḍitam] e eruditos* परियन्ति [pariyanti] circulam* दन्द्रम्यमाणाः [dandramyamāṇāḥ] por vários caminhos tortuosos* यथा [yathā] como* अन्धाः [andhāḥ] cegos* नीयमानाः [nīyamānāḥ] guiados* एव [eva] realmente* अन्धेन [andhena] por cegos*
5- Vivendo em meio à ignorância, os tolos considerando-se sábios e eruditos, circulam por vários caminhos tortuosos, como cegos guiados por cegos.
6- न सांपरायः प्रतिभाति बालं प्रमाद्यन्तं वित्तमोहेन मूढम् । अयं लोको नास्ति पर इति मानी पुनः पुनर्वशमापद्यते मे ॥ ६ ॥
na sāṃparāyaḥ pratibhāti bālam pramādyantaṃ vittamohena mūḍham | ayaṃ loko nāsti para iti mānī punaḥ punarvaśamāpadyate me || 6 ||
साम्परायः [sāmparāyaḥ] os meios para alcançar o outro mundo* न [na] não* प्रतिभाति [pratibhāti] se revelam* प्रमाद्यन्तं [pramādyantaṃ] aos ignorantes* बालं [bālaṃ] de mentalidade infantil* मूढम् [mūḍham] iludidos* वित्त-मोहेन [vitta-mohena] pela sedução da riqueza* / इति [iti] aquele* मानी [mānī] que pensa* अयं [ayaṃ] que este* लोकः [lokaḥ] mundo existe* नास्ति परः [nāsti paraḥ] e não existe outro* आपद्यते [āpadyate] fica* मे [me] sob meu (morte)* वशम् [vaśam] domínio* पुनः पुनः [punaḥ punaḥ] repetidamente*
6- Yama disse: Os meios para alcançar o outro mundo não se revelam aos ignorantes de mentalidade infantil, iludidos pela sedução da riqueza. Aquele que pensa que só este mundo existe e não existe outro, fica sob meu domínio, repetidamente.
7- श्रवणायापि बहुभिर्यो न लभ्यः शृण्वन्तोऽपि बहवो यं न विद्युः । आश्चर्यो वक्ता कुशलोऽस्य लब्धाश्चर्यो ज्ञाता कुशलानुशिष्टः ॥ ७ ॥
śravaṇāyāpi bahubhiryo na labhyaḥ śṛṇvanto'pi bahavo yaṃ na vidyuḥ | āścaryo vaktā kuśalo'sya labdhāścaryo jñātā kuśalānuśiṣṭaḥ || 7 ||
बहुभिः [bahubhiḥ] muitos* न लभ्यः [na labhyaḥ] não estão preparados* अपि [api] de fato* श्रवणाय [śravaṇāya] para ouvir* यः [yaḥ] sobre ele (o ātman)* / अपि [api] mesmo* शृण्वन्तः [śṛṇvantaḥ] ouvindo-o* बहवः [bahavaḥ] muitos* न [na] não* विद्युः [vidyuḥ] compreendem* यं [yaṃ] ele (o ātman)* / आश्चर्यः [āścaryaḥ] admirável* वक्ता [vaktā] é quem ensina* कुशलः [kuśalaḥ] e raro* लब्धा [labdhā] é o aluno (que obtém êxito)* / आश्चर्यः [āścaryaḥ] admirável* ज्ञाता [jñātā] é quem compreende* अस्य [asya] ele (o ātman)* कुशलानुशिष्टः [kuśalānuśiṣṭaḥ] ensinado por um mestre capaz*
7- Muitos não estão preparados para ouvir sobre o Ātman; Mesmo ouvindo-o, muitos não o compreendem. Admirável é quem ensina e raro é o aluno; Admirável é quem compreende o Ātman ensinado por um mestre capaz.
8- न नरेणावरेण प्रोक्त एष सुविज्ञेयो बहुधा चिन्त्यमानः । अनन्यप्रोक्ते गतिरत्र नास्त्यणीयान् ह्यतर्क्यमणुप्रमाणात् ॥ ८ ॥
na nareṇāvareṇa prokta eṣa suvijñeyo bahudhā cintyamānaḥ | ananyaprokte gatiratra nāstyaṇīyān hyatarkyamaṇupramāṇāt || 8 ||
एषः [eṣaḥ] este (ātman)* प्रोक्तः [proktaḥ] (quando) ensinado* नरेण [nareṇa] por um homem* अवरेण [avareṇa] inferior* न [na] não* सुविज्ञेयः [suvijñeyaḥ] será bem compreendido* बहुधा चिन्त्यमानः [bahudhā cintyamānaḥ] pois é imaginado com muitos aspectos* / प्रोक्ते [prokte] (Somente será compreendido quando) ensinado* अनन्य [ananya] por outro (por um homem superior)* न अस्ति [na asti] não existe outra* गतिःअत्र [gatiḥ atra] maneira sobre isso (forma)* हि [hi] porque* अणुप्रमाणात् [aṇupramāṇāt] ele é mais sutil* अणीयान् [aṇīyān] que o mais sutil* अतर्क्यम् [atarkyam] e está além de toda argumentação*
8- O Ātman quando ensinado por um homem inferior não é bem compreendido, pois é imaginado com muitos aspectos. Somente será compreendido quando ensinado por um homem Superior, não existe outra forma, porque Ele é mais sutil do que o mais sutil, e está além de toda argumentação.
9- नैषा तर्केण मतिरापनेया प्रोक्तान्येनैव सुज्ञानाय प्रेष्ठ । यां त्वमापः सत्यधृतिर्बतासि त्वादृङ्नो भूयान्नचिकेतः प्रष्टा ॥ ९ ॥
naiṣā tarkeṇa matirāpaneyā proktānyenaiva sujñānāya preṣṭha | yāṃ tvamāpaḥ satyadhṛtirbatāsi tvādṛṅno bhūyānnaciketaḥ praṣṭā || 9 ||
एषा [eṣā] este* मतिः [matiḥ] conhecimento* न [na] não* आपनेया [āpaneyā] é alcançado* तर्केण [tarkeṇa] pelo raciocínio lógico* / सुज्ञानाय [sujñānāya] (o atman) é compreendido facilmente* प्रेष्ठ [preṣṭha] ó querido* प्रोक्ता [proktā] quando ensinado* एव [eva] realmente* अन्येन [anyena] por outro (superior)* / त्वम् [tvam] você* आपः [āpaḥ] obteve* यां [yāṃ] esse conhecimento* / बतासि [batāsi] pois você está realmente* सत्यधृतिः [satyadhṛtiḥ] estabelecido na verdade* / नः भूयात् [naḥ bhūyāt] que possamos ter* नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* प्रष्टा [praṣṭā] um inquiridor* त्वादृक् [tvādṛk] como você*
9- Este Conhecimento não pode ser alcançado pelo raciocínio lógico. O Ātman é compreendido facilmente, ó querido, quando ensinado por outro (superior). Você obteve este Conhecimento, pois você está, realmente, estabelecido na verdade. Que possamos ter, ó Naciketā um inquiridor como você!
10- जानाम्यहं शेवधिरित्यनित्यं न ह्यध्रुवैः प्राप्यते हि ध्रुवं तत् । ततो मया नाचिकेतश्चितो'ग्निरनित्यैर्द्रव्यैः प्राप्तवानस्मि नित्यम् ॥ १० ॥
jānāmyahaṃ śevadhirityanityaṃ na hyadhruvaiḥ prāpyate hi dhruvaṃ tat । tato mayā nāciketaścito'gniranityairdravyaiḥ prāptavānasmi nityam ॥ 10 ॥
जानाम्यहं [jānāmyahaṃ] eu sei* इति [iti] que o* शेवधिः [śevadhiḥ] tesouro (resultante do karma)* अनित्यं [anityaṃ] não é eterno* हि [hi] pois* ध्रुवं [dhruvaṃ] o que é eterno (ātman)* न [na] não* प्राप्यते [prāpyate] pode ser obtido* हि [hi] realmente* अध्रुवैः [adhruvaiḥ] pelo não eterno* / ततः [tataḥ] mesmo assim* नाचिकेतः अग्निः [nāciketaḥ agniḥ] o sacrifício do fogo nāciketā* द्रव्यैः [dravyaiḥ] das coisas* अनित्यैः [anityaiḥ] impermanentes* चितः [citaḥ] foi realizado* मया [mayā] por mim* प्राप्तवानस्मि [prāptavānasmi] (então adquiri o mérito necessário para) alcançar* तत् [tat] o* नित्यम् [nityam] eterno*
10- Yama disse: Eu sei que o tesouro resultante do karma não é eterno; pois o que é eterno (Ātman) não pode ser obtido pelo não eterno. Mesmo assim, o sacrifício do fogo Nachiketā das coisas impermanentes foi realizado por mim, então, adquiri o mérito necessário para alcancar o eterno.
11- कामस्याप्तिं जगतः प्रतिष्ठां क्रतोरानन्त्यमभयस्य पारम् । स्तोममहदुरुगायं प्रतिष्ठां दृष्ट्वा धृत्या धीरो नचिकेतोऽत्यस्राक्शीः ॥ ११ ॥
kāmasyāptiṃ jagataḥ pratiṣṭhāṃ kratorānantyamabhayasya pāraṃ । stomamahadurugāyaṃ pratiṣṭhāṃ dṛṣṭvā dhṛtyā dhīro naciketo'tyasrākśīḥ ॥ 11 ॥
आप्तिं [āptiṃ] a realização* कामस्य [kāmasya] dos desejos* प्रतिष्ठां [pratiṣṭhāṃ] o suporte* जगतः [jagataḥ] do universo* आनन्त्यम् [ānantyam] as recompensas infinitas* क्रतोः [kratoḥ] dos sacrifícios* पारम् [pāram] a outra margem* अभयस्य [abhayasya] do destemor* स्तोम [stoma] o que é louvável* प्रतिष्ठां [pratiṣṭhāṃ] uma morada* महत् [mahat] grande* उरुगायं [urugāyaṃ] e ilimitada* / दृष्ट्वा [dṛṣṭvā] tudo isso você viu;* धीरः [dhīraḥ] mas como homem sábio* नचिकेतः [naciketaḥ] ó naciketā* अत्यस्त्राक्षीर [atyastrākṣīra] você renunciou* धृत्या [dhṛtyā] com firme convicção*
11- A realização de todos os desejos, o suporte do universo, as recompensas infinitas dos sacrifícios, a outra margem do destemor, o que é louvável, uma morada grande e ilimitada - tudo isso você viu, mas como sábio, ó Naciketas, você renunciou com firme convicção.
12- तं दुर्दर्शं गूढमनुप्रविष्टं गुहाहितं गह्वरेष्ठं पुराणम् । अध्यात्मयोगाधिगमेन देवं मत्वा धीरो हर्षशोकौ जहाति ॥ १२ ॥
taṃ durdarśaṃ gūḍhamanupraviṣṭaṃ guhāhitaṃ gahvareṣṭhaṃ purāṇam | adhyātmayogādhigamena devaṃ matvā dhīro harṣaśokau jahāti || 12 ||
धीरः [dhīraḥ] o homem sábio* जहाति [jahāti] abandona* हर्ष [harṣa] a alegria* शोकौ [śokau] e a tristeza* मत्वा [matvā] ao perceber* अध्यात्मयोगाधिगमेन [adhyātmayogādhigamena] por meio da meditação no Self interior* तं [taṃ] aquele* पुराणम् देवं [purāṇam devaṃ] primordial e refulgente (ātman)* गुहाहितं [guhāhitaṃ] que repousa no coração (percebido no intelecto)* दुर्दर्शं [durdarśaṃ] difícil de ser visto* गूढम् अनुप्रविष्टं गह्वरेष्ठं [gūḍham anupraviṣṭaṃ gahvareṣṭhaṃ] (pois está) alojado inacessivelmente no corpo*
12- O homem sábio abandona a alegria e a tristeza ao perceber, por meio da meditação no Self interior, aquele primordial e refulgente Ātman que repousa no coração - difícil de ser visto pois está alojado inacessivelmente no corpo.
13- एतच्छ्रुत्वा संपरिगृह्य मर्त्यः प्रवृह्य धर्म्यमणुमेतमाप्य । स मोदते मोदनीयं हि लब्ध्वा विवृतं सद्म नचिकेतसं मन्ये ॥ १३ ॥
etacchrutvā saṃparigṛhya martyaḥ pravṛhya dharmyamaṇumetamāpya । sa modate modanīyaṃ hi labdhvā vivṛtaṃ sadma naciketasaṃ manye ॥ 13 ॥
श्रुत्वा [śrutvā] tendo ouvido* संपरिगृह्य [saṃparigṛhya] e compreendido bem* अणुम् [aṇum] (sua essência) sutil* मर्त्यः [martyaḥ] o mortal* प्रवृह्य [pravṛhya] que afastou* एतत् [etat] isso (o ātman)* धर्म्यम् [dharmyam] do dharma* सः [saḥ] ele* आप्य [āpya] atingiu* एतम् [etam] isto (o ātman)* / मोदते [modate] regozija-se* हि [hi] porque* लब्ध्वा [labdhvā] obteve* मोदनीयं [modanīyaṃ] a causa do regozijo* / सद्म [sadma] a morada (de brahman)* मन्ये [manye] acredito* विवृतं [vivṛtaṃ] abre-se* नचिकेतसं [naciketasaṃ] para nachiketā*
13- Tendo ouvido e compreendido bem sua essência sutil, o mortal que afastou o Ātman do Dharma, atingiu o Ātman; regozija-se porque obteve a causa do regozijo. A morada (de Brahman), acredito, abre-se para Nachiketā.
14- अन्यत्र धर्मादन्यत्राधर्मादन्यत्रास्मात्कृताकृतात् । अन्यत्र भूताच्च भव्याच्च यत्तत्पश्यसि तद्वद ॥ १४ ॥
anyatra dharmādanyatrādharmādanyatrāsmātkṛtākṛtāt | anyatra bhūtācca bhavyācca yattatpaśyasi tadvada || 14 ||
यत् [yat] o que* पश्यसि [paśyas] você vê* तत् [tat] que (está)* अन्यत्र धर्मात् [anyatra dharmāt] além do dharma* अन्यत्र [anyatra] e além* अधर्मात् [adharmāt] do adharma* अन्यत्र [anyatra] além* अस्मात् [asmāt] dessa (relação)* कृत [kṛta] efeitot* अकृतात् [akṛtāt] e causa* अन्यत्र [anyatra] além* भूताच्च [bhūtācca] do passado* भव्याच्च [bhavyācca] e do futuro* वद [vada] diga-me* तत् [tat] isso*
14- Nachiketā disse: O que você vê além do Dharma e do Adharma, além de causa e efeito, além do passado e do futuro; Diga-me isso.
15- सर्वे वेदा यत्पदमामनन्ति तपांसि सर्वाणि च यद्वदन्ति । यदिच्छन्तो ब्रह्मचर्यं चरन्ति तत्ते पदं सङ्ग्रहेण ब्रवीम्योमित्येतत् ॥ १५ ॥
sarve vedā yatpadamāmananti tapāṃsi sarvāṇi ca yadvadanti | yadicchanto brahmacaryaṃ caranti tatte padaṃ saṃgraheṇa bravīmyomityetat || 15 ||
पदम् [padam] a meta* यत् [yat] que* सर्वे [sarve] todos* वेदाः [vedāḥ] os vedas* आमनन्ति [āmananti] proclamam* सर्वाणि [sarvāṇi] que todas* तपांसि [tapāṃsi] as austeridades* वदन्ति [vadanti] declaram* च [ca] e* यत् [yat] que* यत् [yat] aqueles (os homens)* इच्छन्तः [icchantaḥ] desejam* चरन्ति [caranti] quando levam* ब्रह्मचर्यं [brahmacaryaṃ] (uma vida) de continência* / ब्रवीमि [bravīmi] direi* संग्रहेण [saṃgraheṇa] brevemente* ते [te] a voçê* तत् [tat] que* एतत् पदम् इति [etat padam iti] essa meta é* ओम् [om] oṃ*
15- Yama disse: A meta que todos os Vedas proclamam, que todas as austeridades declaram e que os homens desejam quando levam uma vida de continência, direi brevemente a voçê que essa meta é Oṃ.
16- एतद्ध्येवाक्षरं ब्रह्म एतद्ध्येवाक्षरं परम् । एतद्ध्येवाक्षरं ज्ञात्वा यो यदिच्छति तस्य तत् ॥ १६ ॥
etaddhyevākśaraṃ brahma etaddhyevākśaraṃ param | etaddhyevākśaraṃ jñātvā yo yadicchati tasya tat || 16 ||
एतत् [etat] esta* अक्षरं [akṣaraṃ] sílaba (oṃ)* एव हि [eva hi] é de fato* ब्रह्म [brahma] brahman* / एतत् [etat] esta* अक्षरं [akṣaraṃ] sílaba* हि एव [hi eva] verdadeiramente* परम् [param] é o supremo* / यः [yaḥ] quem* ज्ञात्वा [jñātvā] conhece* एतत् [etat] esta* अक्षरं [akṣaraṃ] sílaba* एव [eva] de fato* यत् [yat] o que* इच्छति तस्य [icchati tasya] se deseja* तत् [tat] isso (será obtido)*
16- Esta sílaba (Oṃ) é Brahman; esta sílaba é o Supremo. Quem conhece esta sílaba, obterá tudo que se deseja.
17- एतदालम्बनं श्रेष्ठमेतदालम्बनं परम् । एतदालम्बनं ज्ञात्वा ब्रह्मलोके महीयते ॥ १७ ॥
etadālambanaṃ śreṣṭhametadālambanaṃ paraṃ । etadālambanaṃ jñātvā brahmaloke mahīyate ॥ 17 ॥
एतत् [etat] este* आलम्बनं [ālambanaṃ] suporte* श्रेष्ठम् [śreṣṭham] é o melhor* एतत् [etat] este* परम् [param] é o supremo* आलम्बनं [ālambanaṃ] suporte* ज्ञात्वा [jñātvā] conhecendo* एतत् [etat] este* आलम्बनं [ālambanaṃ] suporte* महीयते [mahīyate] torna-se feliz* ब्रह्मलोके [brahmaloke] no mundo de Brahman*
17- Este suporte é o melhor; este suporte é o supremo suporte; conhecendo-o, a felicidade é alcançada no mundo de Brahman.
18- न जायते म्रियते वा विपश्चिन्नायं कुतश्चिन्न बभूव कश्चित् । अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो न हन्यते हन्यमाने शरीरे ॥ १८ ॥
na jāyate mriyate vā vipaścinnāyaṃ kutaścinna babhūva kaścit | ajo nityaḥ śāśvato'yaṃ purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre || 18 ||
विपश्चित् [vipaścit] (o ātman) que conhece* न [na] não* जायते [jāyate] nasce* म्रियते वा [mriyate vā] nem morre* अयं [ayaṃ] este (ātman)* न [na] não* बभूव [babhūva] surgiu* कुतश्चित् [kutaścit] de nada* न कश्चित् [na kaścit] nada (surgiu)* अयं [ayaṃ] deste (ātman)* शाश्वतः [śāśvataḥ] o imperecível* पुराणः [purāṇaḥ] e primordial* अजः [ajaḥ] não nascido* नित्यः [nityaḥ] e eterno* न [na] não* हन्यते [hanyate] é destruído* शरीरे [śarīre] quando o corpo* हन्यमाने [hanyamāne] é destruído*
18- O Ᾱtman que conhece não nasce, nem morre; não surgiu de nada; nada surgiu Dele. O imperecível e primordial, não nascido e imortal, não é destruído quando o corpo é destruído.
19- हन्ता चेन्मन्यते हन्तुं हतश्चेन्मन्यते हतं । उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते ॥ १९ ॥
hantā cenmanyate hantuṃ hataścenmanyate hataṃ । ubhau tau na vijānīto nāyaṃ hanti na hanyate ॥ 19 ॥
चेत् [cet ] se* हन्ता [hantā] o assassino* मन्यते [manyate] pensa* हन्तुं [hantuṃ] que matou (o ātman)* चेत् [cet] e se* हतः [hataḥ] o morto* मन्यते [manyate] pensa* हतम् [hatam] que ele foi morto* न उभौ तौ [na ubhau tau] nenhum dos dois* विजानीतः [vijānītaḥ] pensa bem* / अयं [ayaṃ] este (o ātman)* न हन्ति [na hanti] não mata* न [na] nem* हन्यते [hanyate] é morto*
19- Se o assassino pensa que matou (o ātman) e se o morto pensa que ele foi morto, nenhum dos dois pensa bem. O Ᾱtman não mata, nem é morto.
20- अणोरणीयान्महतो महीयानात्मास्य जन्तोर्निहितो गुहायां । तमक्रतुः पश्यति वीतशोको धातुः प्रसादान्महिमानमात्मनः ॥ २० ॥
aṇoraṇīyānmahato mahīyānātmāsya jantornihito guhāyāṃ | tamakratuḥ paśyati vītaśoko dhātuḥ prasādānmahimānamātmanaḥ || 20 ||
अस्य [asya] este* आत्मा [ātmā] ātman* अणीयान् [aṇīyān] mais sutil* अणोः [aṇoḥ] do que o sutil* महीयान् [mahīyān] e maior* [mahataḥ] do que o maior* निहितः [nihitaḥ] reside* गुहायाम् [guhāyām] velado nos corações* जन्तोः [jantoḥ] das criaturas* / तम् [tam] quem* अक्रतुः [akratuḥ] não tem desejos* वीतशोकः [vītaśokaḥ] estando livre da dor* पश्यति [paśyati] percebe* धातुः प्रसादात् [dhātuḥ prasādāt] através da pureza dos sentidos e da mente* महिमानम् [mahimānam] a majestade* आत्मनः [ātmanaḥ] do ātman*
20- O Ātman, menor do que o menor e maior do que o maior, reside velado nos corações das criaturas. Aquele que não tem desejos, estando livre da dor, percebe através da pureza dos sentidos e da mente a majestade do Ātman
21- आसीनो दूरं व्रजति शयानो याति सर्वतः । कस्तं मदामदं देवं मदन्यो ज्ञातुमर्हति ॥ २१ ॥
āsīno dūraṃ vrajati śayāno yāti sarvataḥ | kastaṃ madāmadaṃ devaṃ madanyo jñātumarhati || 21 ||
आसीनः [āsīnaḥ] sentado* व्रजति [vrajati] ele vai* दूरं [dūraṃ] longe* शयानः [śayānaḥ] deitado* याति [yāti] ele vai* सर्वतः [sarvataḥ] a toda parte* / कः [kaḥ] quem* मदन्यः [madanyaḥ] além de mim*अर्ह ति [arha ti] é capaz* ज्ञातुम् [jñātum] de conhecer* तं [taṃ] aquele* देवं [devaṃ] deva (ātman)* मदामदं [madāmadaṃ] que se alegra e não se alegra?*
21- Sentado, ele vai longe; deitado, ele vai a toda parte. Quem, além de mim, pode conhecer o Ātman que se alegra e não se alegra?
22- अशरीरं शरीरेष्वनवस्थेष्ववस्थितं । महान्तं विभुमात्मानं मत्वा धीरो न शोचति ॥ २२ ॥
aśarīraṃ śarīreṣvanavastheṣvavasthitaṃ | mahāntaṃ vibhumātmānaṃ matvā dhīro na śocati || 22 ||
मत्वा [matvā] percebendo* महान्तं [mahāntaṃ] o supremo* विभुम् [vibhum] e onipresente* आत्मानं [ātmānaṃ] ātman* अशरीरं [aśarīraṃ] incorpóreo* अवस्थितम् [avasthitam] que reside* शरीरेषु [śarīreṣu] nos corpos* अनवस्थेषु [anavastheṣu] perecíveis* / धीरः [dhīraḥ] o sábio homem* न शोचति [na śocati] livra-se do sofrimento*
22- Percebendo o supremo e onipresente Ātman, incorpóreo, que reside nos corpos perecíveis, o sábio homem livra-se do sofrimento.
23- नायमात्मा प्रवचनेन लभ्यो न मेधया न बहुना श्रुतेन । यमेवैष वृणुते तेन लभ्यस्तस्यैष आत्मा विवृणुते तनूं स्वाम् ॥ २३ ॥
nāyamātmā pravacanena labhyo na medhayā na bahunā śrutena | yamevaiṣa vṛṇute tena labhyastasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanūṃ svām || 23 ||
अयम् [ayam] este* आत्मा [ātmā] ātman* न [na] não* लभ्यः [labhyaḥ] não pode ser alcançado* प्रवचनेन [pravacanena] pelas escrituras* न मेधया [na medhayā] ou pela inteligência* न [na] nem* बहुना [bahunā] por muito* श्रुतेन [śrutena] ouvir (aprendizado)* / एषः [eṣaḥ] este (o ātman)* एव [eva] somente* लभ्यः [labhyaḥ] é alcançado* यम् [yam] por quem* वृणुते [vṛṇute] procura* तेन [tena] por ele* / तस्य [tasya] para ele* एषः [eṣaḥ] este* आत्मा [ātmā] ātman* विवृणुते [vivṛṇute] revela* स्वाम् [svām] sua própria* तनूं [tanūṃ] forma*
23- O Ātman não pode ser alcançado pelas escrituras, ou pela inteligência, nem por muito aprendizado. O Ātman somente é alcançado por quem procura por Ele. Para ele, o Ātman revela sua verdadeira natureza.
24- नाविरतो दुश्चरितान्नाशान्तो नासमाहितः । नाशान्तमानसो वापि प्रज्ञानेनैनमाप्नुयात् ॥ २४ ॥
nāvirato duścaritānnāśānto nāsamāhitaḥ | nāśāntamānaso vāpi prajñānenainamāpnuyāt || 24 ||
न [na] (quem) não* अविरतः [avirataḥ] se afastou* दुश्चरितात् [duścaritāt] da maldade* न [na] nem* अशान्तः [aśāntaḥ] o inquieto* न [na] nem* असमाहितः [asamāhitaḥ] aquele que não controla sua mente* न वा अशान्तमानसः [na vā aśāntamānasaḥ] ou cuja mente não está pacificada* / आप्नुयात् [āpnuyāt] pode alcançar* अपि [api] de fato* एनम् [enam] este (ātman)* प्रज्ञानेन [prajñānena] através do conhecimento*
24- Quem não se afastou da maldade, nem o inquieto, nem aquele que não controla sua mente ou cuja mente não está pacificada, pode alcançar o Ᾱtman pelo Conhecimento.
25- यस्य ब्रह्म च क्शत्रं च उभे भवत ओदनः । मृत्युर्यस्योपसेचनं क इत्था वेद यत्र सः ॥ २५ ॥
yasya brahma ca kśatraṃ ca ubhe bhavata odanaḥ | mṛtyuryasyopasecanaṃ ka itthā veda yatra saḥ || 25 ||
कः [kaḥ] quem* वेद [veda] sabe* इत्था [itthā] realmente* यत्र [yatra] onde* सः [saḥ] ele está (o ātman reside)* यस्य [yasya] (aquele) cujo* ओदनः [odanaḥ] alimento* भवतः [bhavataḥ] são* उभे [ubhe] ambos* ब्रह्म [brahma] os brāhmaṇa (brâmanes)* च [ca] e* क्षत्रं [kṣatraṃ] os kṣatriyas (militares e governantes)* च [ca] e* यस्यः [yasyaḥ] cujo* उपसेचनं [upasecanaṃ] condimento* मृत्युः [mṛtyuḥ] é a morte*
25- Quem sabe onde o Ᾱtman reside? Aquele cujo alimento são os brâmanes e os kṣatriyas e cujo condimento é a Morte.

इति काठकोपनिषदि प्रथमाध्याये द्वितीया वल्ली समाप्ता॥ - iti Kāṭhakopaniṣadi prathamādhyāye dvitīyā vallī samāptā - Assim termina a segunda Vallī

तृतीया वल्ली - tṛtīyā vallī - Terceira Vallī (versos 1 até 17)

1- ऋतं पिबन्तौ सुकृतस्य लोके गुहां प्रविष्टौ परमे परार्धे । छायातपौ ब्रह्मविदो वदन्ति पञ्चाग्नयो ये च त्रिणाचिकेताः ॥ १ ॥
ṛtaṃ pibantau sukṛtasya loke guhāṃ praviṣṭau parame parārdhe | chāyātapau brahmavido vadanti pañcāgnayo ye ca triṇāciketāḥ || 1 ||
लोके [loke] (existem) no corpo* प्रविष्टौ [praviṣṭau] (dois) habitantes* गुहां [guhāṃ] do coração* परमे परार्धे [parame parārdhe] na suprema morada de brahman* पिबन्तौ [pibantau] que desfrutam* ऋतं सुकृतस्य [ṛtaṃ sukṛtasya] dos resultados das boas ações* / ब्रह्मविदः [brahmavidaḥ] os conhecedores de brahman* वदन्ति [vadanti] os chamam* छायातपौ [chāyātapau] de sombra e luz* येच [yeca] como também* पञ्चाग्नयो [pañcāgnayo] os praticantes dos cinco fogos* त्रिणाचिकेताः [triṇāciketāḥ] e aqueles que realizam o sacrifício nãciketa três vezes*
1- Existem no corpo dois habitantes do coração, na suprema morada de brahman, que desfrutam dos resultados das boas ações. Os conhecedores de Brahman os chamam de sombra e luz, como também os praticantes dos cinco fogos e aqueles que realizam o sacrifício Nãciketa três vezes.
2- यः सेतुरीजानानामक्षरं ब्रह्म यत् परम् । अभयं तितीर्षतां पारं नाचिकेतं शकेमहि ॥ २ ॥
yaḥ seturījānānāmakśaraṃ brahma yat param | abhayaṃ titīrṣatāṃ pāraṃ nāciketaṃ śakemahi || 2 ||
शकेमहि [śakemahi] que possamos realizar* नाचिकेतं [nāciketaṃ] o sacrifício nāciketa* यः [yaḥ] que é* सेतुः [setuḥ] a ponte* ईजानानाम् [ījānānām] para os sacrificantes* यत् [yat] e também é परम् [param] o supremo* ब्रह्म [brahma] brahman* अक्षरं [akṣaraṃ] imperecível* अभयं [abhayaṃ] e destemido* पारं [pāraṃ] (ele é) a outra margem* तितीर्षतां [titīrṣatāṃ] (para aqueles que desejam) atravessar (o oceano do sofrimento)*
2- Que possamos realizar o sacrifício Nāciketa que é a ponte para os sacrificantes e também o Supremo Brahman, imperecível e destemido. Ele é a outra margem para aqueles que desejam atravessar o oceano do sofrimento.
3- आत्मानं रथिनं विद्धि शरीरं रथमेव तु । बुद्धिं तु सारथिं विद्धि मनः प्रग्रहमेव च ॥ ३ ॥
ātmānaṃ rathitaṃ viddhi śarīraṃ rathameva tu | buddhiṃ tu sārathiṃ viddhi manaḥ pragrahameva ca || 3 ||
आत्मानं [ātmānaṃ] conheça o ātman* रथिनं [rathinaṃ] como o senhor da carruagem* विद्धि [viddhi] reconheça* शरीरं [śarīraṃ] o corpo* रथम् [ratham] como a carruagem* एव तु [eva tu] como também* विद्धि [viddhi] reconheça* बुद्धिं [buddhiṃ] o intelecto (buddhi)* तु [tu] como* सारथिं [sārathiṃ] o cocheiro* च [ca] e* मनः [manaḥ] a mente* एव [eva] de fato* प्रग्रहम् [pragraham] como as rédeas*
3- Reconheça o Ᾱtman como o Senhor da carruagem e o corpo como a carruagem. Reconheça o intelecto (buddhi) como o cocheiro e a mente (manas) como as rédeas.
4- इन्द्रियाणि हयानाहुर्विषयांस्तेषु गोचरान् । आत्मेन्द्रियमनोयुक्तं भोक्तेत्याहुर्मनीषिणः ॥ ४ ॥
indriyāṇi hayānāhurviṣayāṃ steṣu gocarān । ātmendriyamanoyuktaṃ bhoktetyāhurmanīṣiṇaḥ ॥ 4 ॥
आहुः [āhuḥ] diz-se que* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] os sentidos (indriya)* हयान् [hayān] são os cavalos* विषयान् तेषु [viṣayān teṣu] os objetos percebidos (viṣaya)* गोचरान् [gocarān] são a estrada* इति आत्मा इन्द्रिय मनः युक्तं [iti ātmā indriya manaḥ yuktaṃ] o ātmā com os sentidos e a mente* मनीषिणः [manīṣiṇaḥ] o sábio* आहुः [āhuḥ] chama* भोक्ता [bhoktā] o desfrutador*
4- Diz-se que os sentidos (indriya) são os cavalos; os objetos percebidos (viṣaya) são a estrada; O Ātman com os sentidos e a mente, o sábio chama 'o desfrutador'.
5- यस्त्वविज्ञानवान्भवत्ययुक्तेन मनसा सदा । तस्येन्द्रियाण्यवश्यानि दुष्टाश्वा इव सारथेः ॥ ५ ॥
yastvavijñānavānbhavatyayuktena manasā sadā | tasyendriyāṇyavaśyāni duṣṭāśvā iva sāratheḥ || 5 ||
तु [tu] mas para* यः [yaḥ] aquele* अविज्ञानवान् [avijñānavān] que não possui discernimento* अयुक्तेन मनसा सदा [ayuktena manasā sadā] e cuja mente está sempre descontrolada* तस्य [tasya] seus* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] sentidos* भवति [bhavati] se tornam* अवश्यानि [avaśyāni] desgovernados* इव [iva] como* दुष्टाश्वाः [duṣṭāśvāḥ] os cavalos ferozes * सारथेः [sāratheḥ] de um cocheiro*
5- Mas para aquele que não possui discernimento, e cuja mente está sempre descontrolada, seus sentidos se tornam desgovernados ​​como os cavalos ferozes de um cocheiro.
6- यस्तु विज्ञानवान्भवति युक्तेन मनसा सदा । तस्येन्द्रियाणि वश्यानि सदश्वा इव सारथेः ॥ ६ ॥
yastu vijñānavānbhavati yuktena manasā sadā | tasyendriyāṇi vaśyāni sadaśvā iva sāratheḥ || 6 ||
तु [tu] mas* यः [yaḥ] aquele* विज्ञानवान् [vijñānavān] que tem o entendimento correto* मनसा [manasā] com a mente* सदा [sadā] sempre* युक्तेन [yuktena] estável* तस्य [tasya] seus* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] sentidos* भवति [bhavati] são* वश्यानि [vaśyāni] controláveis* इव [iva] como* सदश्वाः [sadaśvāḥ] os bons cavalos* सारथेः [sāratheḥ] do cocheiro*
6- Mas aquele que tem o entendimento correto e tem uma mente sempre estável, seus sentidos são controláveis ​​como os bons cavalos do cocheiro.
7- यस्त्वविज्ञानवान्भवत्यमनस्कः सदाऽशुचिः । न स तत्पदमाप्नोति संसारं चाधिगच्छति ॥ ७ ॥
yastvavijñānavānbhavatyamanaskaḥ sadā'śuciḥ । na sa tatpadamāpnoti saṃsāraṃ cādhigacchati ॥ 7 ॥
तु [tu] mas* यः [yaḥ] aquele* अविज्ञानवान् [avijñānavān] desprovido de discernimento* अमनस्कः [amanaskaḥ] com a mente descontrolada* भवति [bhavati] e que está* सदा [sadā] sempre* अशुचिः [aśuciḥ] impuro* सः [saḥ] ele* न [na] nunca* आप्नोति [āpnoti] alcança* तत् [tat] esse* पदम् [padam] objetivo* च [ca] e* अधिगच्छति [adhigacchati] cai* संसारं [saṃsāraṃ] no saṃsāra (ciclo de morte e nascimento)*
7- Mas aquele desprovido de discernimento e com mente descontrolada e que está sempre impuro, nunca alcança esse objetivo e cai no Saṃsāra.
8- यस्तु विज्ञानवान्भवति समनस्कः सदा शुचिः । स तु तत्पदमाप्नोति यस्माद्भूयो न जायते ॥ ८ ॥
yastu vijñānavānbhavati samanaskaḥ sadā śuciḥ | sa tu tatpadamāpnoti yasmādbhūyo na jāyate || 8 ||
तु [tu] mas* यः [yaḥ] aquele que* भवति [bhavati] é* विज्ञानवान् [vijñānavān] inteligente* सदा शुचिः [sadā śuciḥ] sempre puro* समनस्कः [samanaskaḥ] e com a mente controlada* सः [saḥ] ele* तु [tu] realmente* आप्नोति [āpnoti] alcança* तत् [tat] aquele* पदम् [padam] estado* यस्मात् [yasmāt] onde* न जायते [na jāyate] ninguém nasce* भूयः [bhūyaḥ] de novo*
8- Mas aquele que é inteligente, sempre puro e com a mente controlada, realmente alcança aquele estado onde ninguém nasce de novo.
9- विज्ञानसारथिर्यस्तु मनःप्रग्रहवान्नरः । सोऽध्वनः पारमाप्नोति तद्विष्णोः परमं पदम् ॥ ९ ॥
vijñānasārathiryastu manaḥpragrahavānnaraḥ | so'dhvanaḥ pāramāpnoti tadviṣṇoḥ paramaṃ padam || 9 ||
नरः [naraḥ] o homem* यस्तु [yastu] que tem* विज्ञानसारथिः [vijñānasārathiḥ] o discernimento como seu cocheiro* प्रग्रहवान् मनः [pragrahavān manaḥ] e (que tem sob controle) as rédeas da mente* सः [saḥ] ele* आप्नोति [āpnoti] atinge* पारम् [pāram] o fim* अध्वनः [adhvanaḥ] da jornada* तत् [tat] que é* परमं [paramaṃ] a suprema* पदम् [padam] morada* विष्णोः [viṣṇoḥ] de viṣṇu*
9- O homem que tem o discernimento, como seu cocheiro e que tem sob controle as rédeas da mente, atinge o fim da jornada que é a suprema morada de Viṣṇu.
10- इन्द्रियेभ्यः परा ह्यर्था अर्थेभ्यश्च परं मनः । मनसस्तु परा बुद्धिर्बुद्धेरात्मा महान्परः ॥ १० ॥
indriyebhyaḥ parā hyarthā arthebhyaśca paraṃ manaḥ | manasastu parā buddhirbuddherātmā mahānparaḥ || 10 ||
परा [parā] além* इन्द्रियेभ्यः [indriyebhyaḥ] dos sentidos (indriya)* हि [hi] de fato* अर्थाः [arthāḥ] estão os objetos dos sentidos* / च [ca] e* परं [paraṃ] além* अर्थेभ्यः [arthebhyaḥ] dos objetos dos sentidos* मनः [manaḥ] está a mente (manas)* तु [tu] e* परा [parā] além* मनसः [manasaḥ] da mente* बुद्धिः [buddhiḥ] está o intelecto (buddhi)* परः [paraḥ] além* बुद्धेः [buddheḥ] do intelecto* महान् [mahān] está o grandet* आत्मा [ātmā] ātman*
10- Além dos sentidos (indriya) estão os objetos dos sentidos; além dos objetos dos sentidos está a mente (manas); além da mente, o intelecto (buddhi); além do intelecto, o Grande Ātman.
11- महतः परमव्यक्तमव्यक्तात्पुरुषः परः । पुरुषान्न परं किंचित्सा काष्ठा सा परा गतिः ॥ ११ ॥
mahataḥ paramavyaktamavyaktātpuruṣaḥ paraḥ | puruṣānna paraṃ kiṃcitsā kāṣṭhā sā parā gatiḥ || 11 ||
परम् [param] além* महतः [mahataḥ] do grande mahat (do ātman)* अव्यक्तम् [avyaktam] está o não manifestado (avyaktam)* / परः [paraḥ] além* अव्यक्तात् [avyaktāt] do não manifestado (avyaktam, prakṛti)* सा [sā] está o* पुरुषः [puruṣaḥ] puruṣa* / परं [paraṃ] além* पुरुषात् [puruṣāt] do puruṣa* न किंचत् [na kiṃcat] não há mais nada* / सा [sā] esse* काष्ठा [kāṣṭhā] é o fim* गतिः [gatiḥ] o objetivo* परा [parā] mais elevado*
11- Além do Ātman está o não manifestado (avyaktam). Além do não manifestado está o Puruṣa; além do Puruṣa não há mais nada; Esse é o fim, o objetivo mais elevado.
12- एष सर्वेषु भूतेषु गूढोऽऽत्मा न प्रकाशते । दृश्यते त्वग्र्यया बुद्ध्या सूक्श्मया सूक्श्मदर्शिभिः ॥ १२ ॥
eṣa sarveṣu bhūteṣu gūḍho''tmā na prakāśate | dṛśyate tvagryayā buddhyā sūkśmayā sūkśmadarśibhiḥ || 12 ||
एषः [eṣaḥ] esse (puruṣa)* आत्मा [ātmā] ātman (é o self)* गूढः [gūḍhaḥ] oculto* सर्वेषु [sarveṣu] em todos os* भूतेषु [bhūteṣu] seres* न प्रकाशते [na prakāśāte] e não se revela (por si mesmo)* / तु [tu] mas* दृश्यते [dṛśyate] ele é visto* सूक्ष्मदर्शिभिः [sūkṣmadarśibhiḥ] por quem percebe a realidade sutil* बुद्ध्या [buddhyā] através de seu intelecto* अग्र्यया [agryayā] aguçado* सूक्ष्मया [sūkṣmayā] e sutil*
12- O Puruṣa é o Self oculto em todos os seres e não se revela. Mas Ele é visto por quem percebe a realidade sutil por meio de seu intelecto aguçado e sutil.
13- यच्छेद्वाङ्मनसी प्राज्ञस्तद्यच्छेज्ज्ञान आत्मनि । ज्ञानमात्मनि महति नियच्छेत्तद्यच्छेच्छान्त आत्मनि ॥ १३ ॥
yacchedvāṅmanasī prājñastadyacchejjñāna ātmani | jñānamātmani mahati niyacchettadyacchecchānta ātmani || 13 ||
प्राज्ञः [prājñaḥ] o sábio* यच्छेत् [yacchet] deve dissolver* वाक् [vāk] a fala* मनसी [manasī] na mente* तत् [tat] e aquela (a mente)* यच्छेत् [yacchet] deve dissolver* ज्ञान आत्मनि [jñāna ātmani] no self do conhecimento (no intelecto)* ज्ञानम् [jñānam] o intelecto* नियच्छेत् [niyacchet] deve dissolver* आत्मनि महति [ātmani mahati] no grande self* तत् [tat] e aquele (grande self)* यच्छेत् [yacchet] deve dissolver* शान्त आत्मनि [śānta ātmani] no Self Pacífico*
13- O sábio deve dissolver a fala na mente e a mente no intelecto, o intelecto no Grande Self e o Grande Self, no Self Pacífico.
14- उत्तिष्ठत जाग्रत प्राप्य वरान्निबोधत । क्षुरस्य धारा निशिता दुरत्यया दुर्गं पथस्तत्कवयो वदन्ति ॥ १४ ॥
uttiṣṭhata jāgrata prāpya varānnibodhata | kśurasya dhārā niśitā duratyayā durgaṃ pathastatkavayo vadanti || 14 ||
जाग्रत [jāgrata] desperte* उत्तिष्ठत [uttiṣṭhata] levante-se* प्राप्य [prāpya] procure* वरान् [varān] os grandes (mestres)* निबोधत [nibodhata] e aprenda com eles* / तत् [tat] esse* पथः [pathaḥ] caminho* दुरत्यया [duratyayā] intransponível* निशिता [niśitā] e afiado* धारा [dhārā] como o fio* क्षुरस्य [kṣurasya] de uma navalha* दुर्गं [durgaṃ] é difícil de seguir* वदन्ति [vadanti] dizem* कवयः [kavayaḥ] os sábios*
14- Desperte! Levante-se! procure os grandes e aprenda com eles: esse caminho, intransponível e afiado como o fio de uma navalha é difícil de seguir, dizem os sábios.
15- अशब्दमस्पर्शमरूपमव्ययं तथाऽरसन्नित्यमगन्धवच्च यत् । अनाद्यनन्तं महतः परं ध्रुवं निचाय्य तन्मृत्युमुखात्प्रमुच्यते ॥ १५ ॥
aśabdamasparśamarūpamavyayaṃ tathā'rasannityamagandhavacca yat | anādyanantaṃ mahataḥ paraṃ dhruvaṃ nicāyya tanmṛtyumukhātpramucyate || 15 ||
निचाय्य [nicāyya] (aquele que) percebe que* तत् [tat] aquilo (ātman)* अशब्दम् [aśabdam] é sem som* अस्पर्शम् [asparśam] sem tato* अरूपम् [arūpam] sem forma* अव्ययं [avyayaṃ] imperecível* च [ca] e* तथा [tathā] também* अरसं [arasaṃ] sem gosto * अगन्धवत् [agandhavat] e cheiro* नित्यम् [nityam] eterno* अनाद्यनन्तम् [anādyanantam] sem começo ou fim* यत् [yat] e que está* महतः परं [mahataḥ paraṃ] além do mahat* ध्रुवं [dhruvaṃ] imutável* प्रमुच्यते [pramucyate] fica livre* मृत्यु-मुखात् [mṛtyu-mukhāt] das mandíbulas da morte*
15- Aquele que percebe que o Ᾱtman é sem som, sem tato, sem forma, imperecível, sem sabor, sem cheiro, sem começo ou sem fim, além do Mahat, eterno e imutável, fica livre das mandíbulas da morte.
16- नाचिकेतमुपाख्यानं मृत्युप्रोक्तं सनातनम् । उक्त्वा श्रुत्वा च मेधावी ब्रह्मलोके महीयते ॥ १६ ॥
nāciketamupākhyānaṃ mṛtyuproktaṃ sanātanam | uktvā śrutvā ca medhāvī brahmaloke mahīyate || 16 ||
श्रुत्वा [śrutvā] ouvindo* च [ca] e* उक्त्वा [uktvā] recontando* सनातनम् [sanātanam] a imemorável* उपाख्यानं [upākhyānaṃ] história* नाचिकेतम् [nāciketam] de naciketā* मृत्युप्रोक्तं [mṛtyuproktaṃ] contada pelo senhor da morte* मेधावी [medhāvī] o homem sábio* महीयते [mahīyate] é rspeitado* ब्रह्मलोके [brahmaloke] no mundo de brahman*
16- Ouvindo e recontando a imemorável história de Naciketā contada pelo Senhor da Morte, o homem sábio é respeitado no mundo de Brahman.
17- य इमं परमं गुह्यं श्रावयेद्ब्रह्मसंसदि । प्रयतः श्राद्धकाले वा तदानन्त्याय कल्पते तदानन्त्याय कल्पत इति ॥ १७ ॥
ya imaṃ paramaṃ guhyaṃ śrāvayedbrahmasaṃsadi | prayataḥ śrāddhakāle vā tadānantyāya kalpate tadānantyāya kalpata iti || 17 ||
यः [yaḥ] aquele que* श्रावयेत् [śrāvayet] reconta* इमं [imaṃ] esta (história)* परमं गुह्यं [paramaṃ guhyaṃ] muito profunda* प्रयतः [prayataḥ] com reverência* ब्रह्मसंसदि [brahmasaṃsadi] na assembleia dos brāhmaṇas (brâmames)* वा [vā] ou* श्राद्धकालेस [śrāddhakālesa] na cerimônia (para os antepassados)* तदा [tadā] então* कल्पते अनन्त्याय [kalpate anantyāya] (está pronto para receber) obtém iinúmeras recompensas* तदानन्त्याय कल्पत [tadānantyāya kalpata] e também obtém a imortalidade* इति [iti] assim ...*
17- Aquele que reconta esta história muito profunda, com reverência, na assembleia dos brâmanes ou na cerimônia para os antepassados, obtém recompensas infinitas e a imortalidade.
इति काठकोपनिषदि प्रथमाध्यायः तृतीया वल्ली समाप्ता॥ - iti kāṭhakopaniṣadi prathamādhyāyaḥ tṛtīyā vallī samāptā - Assim termina a terceira vallī



Nenhum comentário: