Tantrāloka - capítulo 2
अथ श्रीतन्त्रालोके द्वितीयमाह्निकम्
atha dvitīyamāhnikam śrītantrāloke
Agora começa o segundo capítulo do śrītantrāloka
Penetração na realidade última desprovida de meios (anupaya)
1- यत्तत्राद्यं पदमविरतानुत्तरज्ञप्तिरूपं । तन्निर्णेतुं प्रकरणमिदमारभेऽहं द्वितीयम्॥१॥
yattatrādyaṃ padamaviratānuttarajñaptirūpaṃ । tannirṇetuṃ prakaraṇamidamārabhe'haṃ dvitīyam ॥1॥
अहं आरभे इदम् द्वितीयम् प्रकरणम् [ahaṃ ārabhe idam dvitīyam prakaraṇam] agora eu começo este segundo capítulo* निर्णेतुं तद् यत् तत्र आद्यं पदम् ज्ञप्ति रूपं अविरत अनुत्तर [nirṇetuṃ tad yat tatra ādyaṃ padam jñapti rūpaṃ avirata anuttara] para estabelecer o principal meio cuja natureza é o conhecimento permanente da realidade última (anuttara)*
1- Agora o segundo capítulo que estabelece o principal meio para o conhecimento permanente da realidade última (anuttara).
2- अनुपायं हि यद्रूपं कोऽर्थो देशनयात्र वै । सकृत्स्याद्देशना पश्चादनुपायत्वमुच्यते ॥२॥
anupāyaṃ hi yadrūpaṃ ko'rtho deśanayātra vai । sakṛtsyāddeśanā paścādanupāyatvamucyate ॥2॥
कः अर्थः देशनया अनुपायं हि यद् रूपं [kaḥ arthaḥ deśanayā anupāyaṃ hi yad rūpaṃ] realmente qual a natureza deste ensinamento cujo objetivo não depende de meios* अत्र वै देशना सकृत् स्यात् पश्चात् अनुपायत्वम् उच्यते [atra vai deśanā sakṛt syāt paścāt anupāyatvam ucyate] as instruções são dadas apenas uma vez e o resultado é considerado desprovido de meios*
2- Na verdade, qual a natureza deste ensinamento cujo objetivo não depende de meios? as instruções são dadas apenas uma vez, sem a necessidade de outros meios, e o resultado alcançado prontamente é considerado desprovido de meios.
3- अनुपायमिदं तत्त्वमित्युपायं विना कुतः । स्वयं तु तेषां तत्तादृक् किं ब्रूमः किल तान्प्रति ॥३॥
anupāyamidaṃ tattvamityupāyaṃ vinā kutaḥ । svayaṃ tu teṣāṃ tattādṛk kiṃ brūmaḥ kila tānprati ॥3॥
कुतस् इदं तत्त्वम् अनुपायम् इति विना उपायं [kutas idaṃ tattvam anupāyam iti vinā upāyaṃ] como pode esta realidade sem meios ser sem qualquer meio* तु किं ब्रूमः किल तान्प्रति तेषां तद् तादृक् स्वयं [tu kiṃ brūmaḥ kila tānprati teṣāṃ tad tādṛk svayaṃ] o que direi para aqueles em quem tal realidade se manifesta de tal maneira por si mesma*
3- Como pode esta realidade sem meios 'ser desprovida de qualquer meio'? o que direi para aqueles em quem tal realidade se manifesta de tal maneira por si mesma?
4- यच्चतुर्धोदितं रूपं विज्ञानस्य विभोरसौ । स्वभाव एव मन्तव्यः स हि नित्योदितो विभुः ॥४॥
yaccaturdhoditaṃ rūpaṃ vijñānasya vibhorasau । svabhāva eva mantavyaḥ sa hi nityodito vibhuḥ ॥4॥
रूपं उदितं चतुर्ध विज्ञानस्य विभोः मन्तव्यः यद् असौ स्व भावः एव [rūpaṃ uditaṃ caturdha vijñānasya vibhoḥ mantavyaḥ yad asau sva bhāvaḥ eva] a forma quádrupla de conhecimento mencionado é a própria natureza do onipresente* हि सः विभुः नित्य उदितह् [hi saḥ vibhuḥ nitya uditah] sua onipresença se manifesta perpetuamente*
4- A forma quádrupla do conhecimento mencionado é a própria natureza do Onipresente, sua onipresença se manifesta ininterruptamente.
5- एतावद्भिरसङ्ख्यातैः स्वभावैर्यत्प्रकाशते । केऽप्यंशांशिकया तेन विशन्त्यन्ये निरंशतः ॥५॥
etāvadbhirasaṅkhyātaiḥ svabhāvairyatprakāśate । ke'pyaṃśāṃśikayā tena viśantyanye niraṃśataḥ ॥5॥
यद् प्रकाशते एतावद्भिः असंख्यातैः स्व भावैः [yad prakāśate etāvadbhiḥ asaṃkhyātaiḥ sva bhāvaiḥ] o onipresente se torna manifesto na forma de inúmeras naturezas* के अपि अंशांशिकया तेन विशन्ति अन्ये निस् अंशतः [ke api aṃśāṃśikayā tena viśanti anye nis aṃśataḥ] assim alguns penetram nele pouco a pouco outros de uma vez não pouco a pouco*
5- O Onipresente se torna manifesto na forma de inúmeras naturezas e assim alguns penetram nele parcialmente, enquanto outros de uma vez 'abruptamente'.
6-तत्रापि चाभ्युपायादिसापेक्षान्यत्वयोगतः । उपायस्यापि नो वार्या तदन्यत्वाद्विचित्रता ॥६॥
tatrāpi cābhyupāyādisāpekṣānyatvayogataḥ । upāyasyāpi no vāryā tadanyatvādvicitratā ॥6॥
तत्र अपि च अभ्युपाय [tatra api ca abhyupāya] se os meios dependem* आदि सापेक्ष अन्यत्व योगतः [ādi sāpekṣa anyatva yogataḥ] e estão associados a outra coisa* अपि विचित्रता उपायस्य न वार्या तद् अन्यत्वात् [api vicitratā upāyasya na vāryā tad anyatvāt] a variedade meios não pode ser impedida*
6- Se os meios dependem e estão associados a outra coisa, a variedade de meios não pode ser impedida.
7- तत्र ये निर्मलात्मानो भैरवीयां स्वसंविदम् । निरुपायामुपासीनास्तद्विधिः प्रणिगद्यते ॥७॥
tatra ye nirmalātmāno bhairavīyāṃ svasaṃvidam । nirupāyāmupāsīnāstadvidhiḥ praṇigadyate ॥7॥
tatra ye nirmala ātmānaḥ bhairavīyāṃ sva saṃvidam nis upāyām upāsīnāḥ tad vidhiḥ praṇigadyate
तत्र निर्मल आत्मानः ये उपासीनाः निस् उपायाम् स्वसंविदम् भैरवीयां [tatra nirmala ātmānaḥ ye upāsīnāḥ nis upāyām svasaṃvidam bhairavīyāṃ] o caso de seres imaculados dedicados à própria consciência bhairavica* तद् विधिः प्रणिगद्यते [tad vidhiḥ praṇigadyate] seu método será exposto*
7- O caso dos seres puros dedicados à sua própria consciência Bhairavica, aqui será exposto."
8- तत्र तावत्क्रियायोगो नाभ्युपायत्वमर्हति । स हि तस्मात्समुद्भूतः प्रत्युत प्रविभाव्यते ॥८॥
tatra tāvatkriyāyogo nābhyupāyatvamarhati । sa hi tasmātsamudbhūtaḥ pratyuta pravibhāvyate ॥8॥
न अर्हति क्रियायोग तावत् अभ्युपायत्वम् तत्र [na arhati kriyāyoga tāvat abhyupāyatvam tatra] nenhuma ação do yoga pode servir como um meio de para a realização* हि प्रत्युत सः प्रविभाव्यते समुद्भूतः तस्मात् [hi pratyuta saḥ pravibhāvyate samudbhūtaḥ tasmāt] é o oposto a atividade é que procede da consciência*
8- kriyāyoga não pode servir como um meio de penetração. Ao contrário, a ação é que procede da Consciência."
9- ज्ञप्तावुपाय एव स्यादिति चेज्ज्ञप्तिरुच्यते । प्रकाशत्वं स्वप्रकाशे तच्च तत्रान्यतः कथम् ॥९॥
jñaptāvupāya eva syāditi cejjñaptirucyate । prakāśatvaṃ svaprakāśe tacca tatrānyataḥ katham ॥9॥
चेद् स्यात् एव इति उपायः ज्ञप्ताउ उच्यते ज्ञप्तिः [ced syāt eva iti upāyaḥ jñaptāu ucyate jñaptiḥ] se há de fato um meio para o conhecimento (que significa) conhecimento* कथम् तत्र प्रकाशत्वं तद् च स्व प्रकाशे अन्यतस् [katham tatra prakāśatvaṃ tad ca sva prakāśe anyatas] como poderia nesse caso a luminosidade contida no conhecimento auto luminoso vir de outro lugar*
9- Raniero Gnoli: "Mas—alguém dirá—a ação é o meio pelo qual surge o conhecimento [da realidade]. Mas—respondo—o conhecimento é luminosidade, e, portanto, não pode, como tal, iluminar o que já é luminoso em si mesmo, pois do contrário não seria mais luminoso, mas iluminado por outra coisa."
10- संवित्तत्त्वं स्वप्रकाशमित्यस्मिन्कं नु युक्तिभिः । तदभावे भवेद्विश्वं जडत्वादप्रकाशकम् ॥१०॥
saṃvittattvaṃ svaprakāśamityasminkaṃ nu yuktibhiḥ । tadabhāve bhavedviśvaṃ jaḍatvādaprakāśakam ॥10॥
कं नु युक्तिभिः [kaṃ nu yuktibhiḥ] qual a utilidade do raciocínio (para estabelecer)* अस्मिन् संविद् तत्त्वं स्वप्रकाशम् इति [asmin saṃvid tattvaṃ svaprakāśam iti] que a realidade da consciência é auto luminosa* तद् अभावे विश्वं अप्रकाशकम् भवेत् जडत्वात् [tad abhāve viśvaṃ aprakāśakam bhavet jaḍatvāt] se não brilhasse assim o universo desprovido de luz não se revelaria pois seria inconsciente*
10- Qual a necessidade de provar que a consciência é auto luminosa? Se não fosse assim tudo seria inconsciente e não poderia haver manifestação.
11- यावानुपायो बाह्यः स्यादान्तरो वापि कश्चन । स सर्वस्तन्मुखप्रेक्षी तत्रोपायत्वभाक्कथम् ॥११॥
yāvānupāyo bāhyaḥ syādāntaro vāpi kaścana । sa sarvastanmukhaprekṣī tatropāyatvabhākkatham ॥11॥
सर्वः उपायः कश्चन यावान् स्यात् बाह्यः व अपि आन्तरः सः तद् मुख प्रेक्षी [sarvaḥ upāyaḥ kaścana yāvān syāt bāhyaḥ va api āntaraḥ saḥ tad mukha prekṣ] todos os meios sejam externos ou internos dependem da consciência* तत्र कथम् उपायत्व भाक् [tatra katham upāyatva bhāk] como poderiam servir como meios para ela*
11- Quaisquer meios, sejam externos ou internos dependem dessa consciência. Como poderiam servir para alcança-la?
12- त्यजावधानानि ननु क्व नाम धत्सेऽवधानं विचिनु स्वयं तत् । पूर्णेऽवधानं न हि नाम युक्तं नापूर्णमभ्येति च सत्यभावम् ॥१२॥
tyajāvadhānāni nanu kva nāma dhatse'vadhānaṃ vicinu svayaṃ tat । pūrṇe'vadhānaṃ na hi nāma yuktaṃ nāpūrṇamabhyeti ca satyabhāvam ॥12॥
त्यज अवधानानि [tyaja avadhānāni] deixe a atenção* ननु क्व नाम धत्से अवधानं [nanu kva nāma dhatse avadhānaṃ] onde aplica sua atenção* विचिनु स्वयं तत् पूर्णे [vicinu svayaṃ tat pūrṇe] perceba por si mesmo* अवधानं न हि नाम युक्तं न अपूर्णम् अभ्येति च सत्यभावम् [avadhānaṃ na hi nāma yuktaṃ na apūrṇam abhyeti ca satyabhāvam] a atenção na totalidade e no que não é plenitude não permite alcançar a natureza real*
12-Deixe a atenção! Em que você pode aplicar sua atenção (avadhāna)? Perceba você mesmo: a atenção na totalidade e no que não é plenitude não permite alcançar a natureza real.
13- तेनावधानप्राणस्य भावनादेः परे पथि । भैरवीये कथङ्कारं भवेत्साक्षादुपायता ॥१३॥
tenāvadhānaprāṇasya bhāvanādeḥ pare pathi । bhairavīye kathaṅkāraṃ bhavetsākṣādupāyatā ॥13॥
तेन कथंकारं भावना आदेः अवधान प्राणस्य [tena kathaṃkāraṃ bhāvanā ādeḥ avadhāna prāṇasya] portanto como uma concentração e etc. baseada na atenção* भवेत् साक्षात् उपायता [bhavet sākṣāt upāyatā] ser um meio direto* परे पथि भैरवीये [pare pathi bhairavīye] ao supremo caminho do bhairava*
13- Portanto como uma concentração, etc. (bhāvanā) baseada na atenção (avadhana) poderia ser um meio direto ao supremo caminho de Bhairava?
14- येऽपि साक्षादुपायेन तद्रूपं प्रविविञ्चते । नूनं ते सूर्यसंवित्त्यै खद्योताधित्सवो जडाः ॥१४॥
ye'pi sākṣādupāyena tadrūpaṃ praviviñcate । nūnaṃ te sūryasaṃvittyai khadyotādhitsavo jaḍāḥ ॥14॥
ते ये अपि प्रविविञ्चते तद् रूपं [te ye api praviviñcate tad rūpaṃ] e aqueles que percebem esta realidade* साक्षात् उपायेन नूनं जडाः [sākṣāt upāyena nūnaṃ jaḍāḥ] através de um meio direto são pessoas tolas* खद्योत आधित्सवःइ सूर्य संवित्त्य [khadyota ādhitsavaḥi sūrya saṃvittya] tomam um vaga-lume para ver o sol*
14- Mesmo aqueles que examinam esta realidade através de um meio direto são pessoas tolas que através de um vaga-lume vislumbram o sol.
15- किं च यावदिदं बाह्यमान्तरोपायसम्मतम् । तत्प्रकाशात्मतामात्रं शिवस्यैव निजं वपुः ॥१५॥
kiṃ ca yāvadidaṃ bāhyamāntaropāyasammatam । tatprakāśātmatāmātraṃ śivasyaiva nijaṃ vapuḥ ॥15॥
किं च यावत् इदं बाह्यम् [kiṃ ca yāvat idaṃ bāhyam] além disso todos esses meios externos* आन्तर उपाय संमतम् [āntara upāya saṃmatam] considerados como meios internos* तत् प्रकाश आत्मता मात्र [tat prakāśa ātmatā mātra] são apenas a essência de sua Luz (consciência)* एव निजं वपुस् शिवस्य [eva nijaṃ vapus śivasya] o próprio corpo de śiva*
15- Todos esses meios de penetração externos considerados meios internos, nada mais são do que Luz, o próprio corpo de Śiva.
16/17- नीलं पीतं सुखमिति प्रकाशः केवलः शिवः । अमुष्मिन्परमाद्वैते प्रकाशात्मनि कोऽपरः ॥१६॥
उपायोपेयभावः स्यात्प्रकाशः केवलं हि सः ॥१७॥
nīlaṃ pītaṃ sukhamiti prakāśaḥ kevalaḥ śivaḥ । amuṣminparamādvaite prakāśātmani ko'paraḥ ॥16॥
upāyopeyabhāvaḥ syātprakāśaḥ kevalaṃ hi saḥ ॥17॥
नीलं पीतं सुखम् इति केवलः प्रकाशः शिवः [nīlaṃ pītaṃ sukham iti kevalaḥ prakāśaḥ śivaḥ] azul amarelo prazer (tudo) é apenas a luz de śiva* कः अपरः अमुष्मिन् परम अद्वैते प्रकाश आत्मनि [kaḥ aparaḥ amuṣmin parama advaite prakāśa ātmani] que outro poderia existir nesta suprema não dualidade auto luminosa* उपाय उपेय भावः सः हि स्यात् केवलं प्रकाशः [upāya upeya bhāvaḥ saḥ hi syāt kevalaṃ prakāśaḥ] a relação entre meio e objetivo é sem dúvida apenas luz*
16/17- Azul, amarelo, prazer, (tudo) é apenas a luz de Śiva. Algo mais poderia existir nesta suprema não dualidade, auto luminosa? A relação entre meio e objetivo, sem dúvida, é apenas Sua Luz.
18- इदं द्वैतमयं भेद इदमद्वैतमित्यपि । प्रकाशवपुरेवायं भासते परमेश्वरः ॥१८॥
idaṃ dvaitamayaṃ bheda idamadvaitamityapi । prakāśavapurevāyaṃ bhāsate parameśvaraḥ ॥18॥
इदं द्वैतम् अयं भेद अपि इदम् अद्वैतम् इति [idaṃ dvaitam ayaṃ bheda api idam advaitam iti] isto é dualidade isto é diferença até mesmo isto é não-dualidade* परमेश्वरः प्रकाश वपुस् भासते अयं एव [parameśvaraḥ prakāśa vapus bhāsate ayaṃ eva] parameśvara cuja natureza é luz brilha em todas essas formas*
18- 'Isto é dualidade (dvaitam)', 'isto é diferença (bhedaḥ)', 'isto até mesmo é não-dualidade (advaitam)', Parameśvara cuja natureza é luz se revela em todas essas formas.
19- अस्यां भूमौ सुखं दुःखं बन्धो मोक्षश्चितिर्जडः । घटकुम्भवदेकार्थाः शब्दास्तेऽप्येकमेव च ॥१९॥
asyāṃ bhūmau sukhaṃ duḥkhaṃ bandho mokṣaścitirjaḍaḥ । ghaṭakumbhavadekārthāḥ śabdāste'pyekameva ca ॥19॥
अस्यां भूमौ सुखं दुःखं बन्धः मोक्षः चितिः जडः [asyāṃ bhūmau sukhaṃ duḥkhaṃ bandhaḥ mokṣaḥ citiḥ jaḍaḥ] neste nível felicidade e dor escravidão e liberação consciência e inconsciência* ते शब्दाः अपि एकार्थाः घट कुम्भ वत् [te śabdāḥ api ekārthāḥ ghaṭa kumbha vat] são sinônimos assim como vaso e jarra* एकम् एव च [ekam eva ca] são uma única realidade*
19- Neste estado, 'prazer' e 'dor' 'escravidão' e 'liberação', 'consciência' e 'inconsciência' são sinônimos assim como vaso e jarra, porque se referem a uma única realidade.
20/21- प्रकाशे ह्यप्रकाशांशः कथं नाम प्रकाशताम् । प्रकाशमाने तस्मिन्वा तद्द्वैतास्तस्य लोपिताः ॥२०॥
अप्रकाशेऽथ तस्मिन्वा वस्तुता कथमुच्यते । न प्रकाशविशेषत्वमत एवोपपद्यते ॥२१॥
prakāśe hyaprakāśāṃśaḥ kathaṃ nāma prakāśatām । prakāśamāne tasminvā taddvaitāstasya lopitāḥ ॥20॥
aprakāśe'tha tasminvā vastutā kathamucyate । na prakāśaviśeṣatvamata evopapadyate ॥21॥
प्रशाशे हि कथं नाम अप्रकाश अंशः प्रकाशताम् [praśāśe hi kathaṃ nāma aprakāśa aṃśaḥ prakāśatām] na luz como poderia uma parte de não-Luz brilhar* प्रकाशमाने तस्मिन् तद् द्वैताः तस्य लोपिताः [prakāśamāne tasmin tad dvaitāḥ tasya lopitāḥ] se brilhar então as dualidades de Luz e não Luz cessariam* // वा अथ वा अप्रकाशे तस्मिन् कथम् उच्यते वस्तुता [vā atha vā aprakāśe tasmin katham ucyate vastutā] ou se não brilha como se pode dizer que é dotado de realidade* अतस् एव प्रकाश विशेषत्वम् न उपपद्यते [atas eva prakāśa viśeṣatvam na upapadyate] por esta razão não existe distinções em relação à luz?*
20/21- Na luz (consciência), como poderia haver uma parte desprovida de luz? Se brilhar, então as dualidades Luz e não-Luz cessariam, ou se não brilhar, como se pode qualifica-la como real? Por esta razão não existem distinções em relação à Luz.
22- अत एकप्रकाशोऽयमिति वादेऽत्र सुस्थिते । दूरादावारिताः सत्यं विभिन्नज्ञानवादिनः ॥२२॥
ata ekaprakāśo'yamiti vāde'tra susthite । dūrādāvāritāḥ satyaṃ vibhinnajñānavādinaḥ ॥22॥
अतस् वाद अत्र सुस्थिते अयम् एक प्रकाश इति [atas vāda atra susthite ayam eka prakāśa iti] tendo sido bem estabelecido aqui a doutrina de que esta luz é uma* विभिन्न ज्ञान वादिनः [vibhinna jñāna vādinaḥ] aqueles que defendem o doutrina de que o conhecimento pode ser dividido em diferentes tipos* दूरात् आवारिताः सत्यं [dūrāt āvāritāḥ satyaṃ] foram verdadeiramente refutados*
22- Devido ao estabelecimento aqui da percepção de que esta Luz é única, os defensores das distintas formas de conhecimento foram verdadeiramente refutados.
23- प्रकाशमात्रमुदितमप्रकाशनिषेधनात् । एकशब्दस्य न त्वर्थः सङ्ख्या चिद्व्यक्तिभेदभाक् ॥२३॥
prakāśamātramuditamaprakāśaniṣedhanāt । ekaśabdasya na tvarthaḥ saṅkhyā cidvyaktibhedabhāk ॥23॥
प्रकाश मात्रम् उदितम् अप्रकाश निषेधनात् [prakāśa mātram uditam aprakāśa niṣedhanāt] a existência de apenas uma luz é sustentada pela da negação da não luz* अर्थः एक शब्दस्य न तु संख्या [arthaḥ eka śabdasya na tu saṃkhyā] o significado da palavra 'um' não é numérico* चित् व्यक्ति भेद भाक् [cit vyakti bheda bhāk] pois manifestaria divisão na consciência*
23- A existência de apenas uma Luz é sustentada pela da negação da não-Luz. O significado da palavra 'Um' não é numérico pois manifestaria divisão na Consciência.
24/25/26- नैष शक्तिर्महादेवी न परत्राश्रितो यतः । न चैष शक्तिमान्देवो न कस्याप्याश्रयो यतः ॥२४॥
नैष ध्येयो ध्यात्रभावान्न ध्याता ध्येयवर्जनात् । न पूज्यः पूजकाभावात्पूज्याभावान्न पूजकः ॥२५॥
न मन्त्रो न च मन्त्र्योऽसौ न च मन्त्रयिता प्रभुः । न दीक्षा दीक्षको वापि न दीक्षावान्महेश्वरः ॥२६॥
naiṣa śaktirmahādevī na paratrāśrito yataḥ । na caiṣa śaktimāndevo na kasyāpyāśrayo yataḥ ॥24॥
naiṣa dhyeyo dhyātrabhāvānna dhyātā dhyeyavarjanāt । na pūjyaḥ pūjakābhāvātpūjyābhāvānna pūjakaḥ ॥25॥
na mantro na ca mantryo'sau na ca mantrayitā prabhuḥ । na dīkṣā dīkṣako vāpi na dīkṣāvānmaheśvaraḥ ॥26॥
न एष शक्तिः महा देवी यतस् न आश्रितः परत्र यतस् न आश्रयः कस्यापि [na eṣa śaktiḥ mahā devī yatas na āśritaḥ paratra yatas na āśrayaḥ kasyāpi] esta luz não é poder mahādevī pois não se baseia em nada além de si mesma porque não é o refúgio de ninguém* च एषः न शक्तिमान् देवः [ca eṣaḥ na śaktimān devaḥ] não é śiva o possuidor do poder* // एषः न ध्येयः ध्यात्र् अभावात् [eṣaḥ na dhyeyaḥ dhyātr abhāvāt] não é objeto de meditação pois não há meditador* न ध्याता ध्येय वर्जनात् [na dhyātā dhyeya varjanāt] não é o meditador pois não há objeto de meditação* न पूज्यः पूजक अभावात् [na pūjyaḥ pūjaka abhāvāt] não é um objeto de adoração pois não há adorador* न पूजकः पूज्य अभावात् [na pūjakaḥ pūjya abhāvāt] e como não há objeto de adoração não é o adorador* // असौ प्रभुः न मन्त्रः न च मन्त्र्यः न च मन्त्रयिता [asau prabhuḥ na mantraḥ na ca mantryaḥ na ca mantrayitā] esta (luz) onipresente não é o mantra não é a coisa expressa pelo mantra nem aquele que pronuncia o mantra* महेश्वरः न दीक्षा दीक्षकः वा अपि न दीक्षावान् [maheśvaraḥ na dīkṣā dīkṣakaḥ vā api na dīkṣāvān] maheśvara não é a iniciação não é aquele que dá a iniciação ou o iniciado*
24/25/26- Esta Luz não é poder, Mahādevī, pois não se baseia em nada além de si mesma e não é o refúgio de ninguém. Não é Śiva, o possuidor do poder. Não é objeto de meditação pois não há meditador, não é o meditador pois não há objeto de meditação. Não é um objeto de adoração pois não há adorador, e como não há objeto de adoração, não é o adorador. Esta (Luz), Onipresente, não é Mantra, não é a coisa expressa pelo Mantra, nem aquele que pronuncia o Mantra. Maheśvara, não é a iniciação, não é aquele que dá a iniciação ou o iniciado.
27- स्थानासननिरोधार्घसन्धानावाहनादिकम् । विसर्जनान्तं नास्त्यत्र कर्तृकर्मक्रियोज्झिते ॥२७॥
sthānāsananirodhārghasandhānāvāhanādikam । visarjanāntaṃ nāstyatra kartṛkarmakriyojjhite ॥27॥
अत्र उज्झिते कर्तृ कर्म क्रिय [atra ujjhite kartṛ karma kriya] nesta luz desprovida de kriyā karma e kartṛ (ação, objeto da ação e agente)* न अस्ति स्थान आसन निरोध अर्घ सन्धान अवाहन आदिकम् [na asti sthāna āsana nirodha argha sandhāna avāhana ādikam] não há necessidade de todas esses ritos iniciando com sthāna āsana nirodha argha sandhāna avāhana ādikam* विसर्जन अन्तं [visarjana antaṃ] até visarjana*
27- Swami Lakshmanjoo: "Este estado supremo de anupāya-saṁvitti é a ausência, a separação, de kartā (o agente), de karma (o ato) e de kriyā (a ação). Não há adotante, não há adotado, não há adoção; nem o adotante, nem o adotado, nem a adoção – nada existe. Kartṛkarma-kriyojjhite, é a separação destes três. Portanto, para entrar nesse estado, não há necessidade de sthāna. Primeiro, no momento da pūja (adoração), você primeiro oferece um lugar para sua divindade, para seu devatā (Senhor) – isso é sthāna. Então você lhe oferece um assento [e ele] se sentará nele – isso é āsana. Então você o nirodha (contém) [dizendo]: “Aguarde, aguarde, Senhor. Quero adotar a adoração para o Senhor.” Argha, oferecendo-lhe então coisas respeitáveis. Depois sandhāna, depois fazê-lo feliz. Avāhana, e chamando-o de sua natureza para conseguir entrar em seu próprio hṛdaya (coração). Então deixando-o entrar em sua própria residência (visarjanānt, que é visarjana)."
Nesta Luz desprovida de agente, objeto da ação e ação, não existem ritos que vão desde a evocação, instalação, presença, fixação, aspersão de água, invocação, etc., até visarjana.
28/29- न सन्न चासत्सदसन्न च तन्नोभयोज्झितम् । दुर्विज्ञेया हि सावस्था किमप्येतदनुत्तरम् ॥२८॥
अयमित्यवभासो हि यो भावोऽवच्छिन्नात्मकः । स एव घटवल्लोके संस्तथा नैष भैरवः ॥२९॥
na sanna cāsatsadasanna ca tannobhayojjhitam । durvijñeyā hi sāvasthā kimapyetadanuttaram ॥28॥
ayamityavabhāso hi yo bhāvo'vacchinnātmakaḥ । sa eva ghaṭavalloke saṃstathā naiṣa bhairavaḥ ॥29॥
तद् न सत् न च असत् न च सत्-असत् न उभय उज्झितम् [tad na sat na ca asat na ca sat-asat na ubhaya ujjhitam] esta realidade não é nem ser nem não-ser nem ambos ser/não-ser nem a negação de ambos* सा अवस्था दुस् विज्ञेया [sā avasthā dus vijñeyā] * हि एतद् किमपि अनुत्तरम् [hi etad kimapi anuttaram] e o que poderia ser este indefinível anuttara* // सः अवच्छिद् आत्मकः भावः यः अवभासः हि अयम् इति घट वत् लोके [saḥ avacchid ātmakaḥ bhāvaḥ yaḥ avabhāsaḥ hi ayam iti ghaṭa vat loke] aplicamos a palavra 'ser' aquilo que é limitado por natureza que se manifesta como 'isto' como uma panela por exemplo* संस् एव एषः भैरवः न तथा [eva eṣaḥ bhairavaḥ na tathā] mas 'isto' não é o caso de bhairava*
28/29- Raniero Gnoli: "Esta realidade não é ser (sat), nem não-ser, nem ser-não-ser, nem desprovida de ambos. É difícil conhecer esta condição, de fato, que é este [estranho] sem Superior». O ser é comumente aplicado (loke) a coisas limitadas que aparecem na forma de um «isto», como um vaso, [etc.]. Mas este Bhairava não é assim.."
30- असत्त्वं चाप्रकाशत्वं न कुत्राप्युपयोगिता । विश्वस्य जीवितं सत्यं प्रकाशैकात्मकश्च सः ॥३०॥
asattvaṃ cāprakāśatvaṃ na kutrāpyupayogitā । viśvasya jīvitaṃ satyaṃ prakāśaikātmakaśca saḥ ॥30॥
असत्त्वं च अप्रकाशत्वं न उपयोगिता कुत्रा अपि [asattvaṃ ca aprakāśatvaṃ na upayogitā kutrā api] o não-ser e o não manifesto não tem qualquer utilidade* सत्यं जीवितं विश्वस्य [satyaṃ jīvitaṃ viśvasya] a existência real é a própria vida do universo* सः प्रकाश एक आत्मकः च [saḥ prakāśa eka ātmakaḥ ca] ele (bhairava) e a luz (consciente) são idênticos]*
30- O não-ser e o não manifesto não tem qualquer utilidade. A existência real (satya) é a própria vida do universo; Ele (Anuttara Bhairava) e a Luz (consciente) são idênticos.
31- आभ्यामेव तु हेतुभ्यां न द्व्यात्मा न द्वयोज्झितः । सर्वात्मना हि भात्येष केन रूपेण मन्त्र्यताम् ॥३१॥
ābhyāmeva tu hetubhyāṃ na dvyātmā na dvayojjhitaḥ । sarvātmanā hi bhātyeṣa kena rūpeṇa mantryatām ॥31॥
आभ्याम् एव तु हेतुभ्यां न द्वि आत्मा न द्वय उज्झितः [ābhyām eva tu hetubhyāṃ na dvi ātmā na dvaya ujjhitaḥ] por essas duas razões ele (bhairava) não é estes dois (ser e não-ser) nem desprovido deles* हि एषः भाति सर्व आत्मना [hi eṣaḥ bhāti sarva ātmanā] ele brilha como todas as coisas* केन रूपेण मन्त्र्यताम् [kena rūpeṇa mantryatām] como pode ser expresso*
31- Por essas duas razões, Bhairava não é estes dois (ser e não-ser) nem desprovido deles. Ele brilha como todas as coisas. Como pode ser expresso?
32- श्रीमत्त्रिशिरसि प्रोक्तं परज्ञानस्वरूपकम् । शक्त्या गर्भान्तर्वर्तिन्या शक्तिगर्भं परं पदम् ॥३२॥
śrīmattriśirasi proktaṃ parajñānasvarūpakam । śaktyā garbhāntarvartinyā śaktigarbhaṃ paraṃ padam ॥32॥
श्रीमत् त्रिशिरसि प्रोक्तं परं पदम् [śrīmat triśirasi proktaṃ paraṃ padam] o trisirobhairava declara que o supremo estado* शक्त्या गर्भ अन्तर् वर्तिन्या शक्ति गर्भं स्व रूपकम् पर ज्ञान [śaktyā garbha antar vartinyā śakti garbhaṃ sva rūpakam para jñāna] tem como essência o poder e devido ao poder que nele reside é da natureza do conhecimento supremo*
32- O Trisirobhairava declara que o supremo estado, dotado de conhecimento supremo, tem como essência o poder, precisamente em virtude desse mesmo poder que reside nele.
33- न भावो नाप्यभावो न द्वयं वाचामगोचरात् । अकथ्यपदवीरूढं शक्तिस्थं शक्तिवर्जितम् ॥३३॥
na bhāvo nāpyabhāvo na dvayaṃ vācāmagocarāt । akathyapadavīrūḍhaṃ śaktisthaṃ śaktivarjitam ॥33॥
न भावः न अपि अभावः न द्वयं [na bhāvaḥ na api abhāvaḥ na dvayaṃ] este estado supremo (anuttara) não é nem ser nem não-ser nem ambos* अगोचरात् वाचाम् [agocarāt vācām] porque ele está além das palavras* अकथ्य पदवी रूढं [akathya padavī rūḍhaṃ] reside no nível do indizível* शक्ति स्थं शक्ति वर्जितम् [śakti sthaṃ śakti varjitam] e mesmo estabelecido no poder é desprovido de poder*
33- Ele não é nem ser, nem não-ser, nem ambos, porque está além das palavras. Reside no nível do indizível e mesmo estabelecido no Poder, é desprovido de Poder.
34- इति ये रूढसंवित्तिपरमार्थपवित्रिताः । अनुत्तरपथे रूढास्तेऽभ्युपायानियन्त्रिताः ॥३४॥
iti ye rūḍhasaṃvittiparamārthapavitritāḥ । anuttarapathe rūḍhāste'bhyupāyāniyantritāḥ ॥34॥
इति ते ये पवित्रिताः परम अर्थ संवित्ति रूढ [iti te ye pavitritāḥ parama artha saṃvitti rūḍha] assim aqueles que foram abençoados pela consciência suprema enraizada neles* रूढाः अनुत्तर पथे [rūḍhāḥ anuttara pathe] estão estabelecidos no caminho de anuttara* अभ्युपाय अनियन्त्रिताः [abhyupāya aniyantritāḥ] e não dependem de qualquer meio*
34- Assim, aqueles que foram purificados pela consciência suprema enraizada neles, estão estabelecidos no caminho de Anuttara (o Absoluto), sem um superior, e não dependem de quaisquer meio.
35- तेषामिदं समाभाति सर्वतो भावमण्डलम् । पुरःस्थमेव संवित्तिभैरवाग्निविलापितम् ॥३५॥
teṣāmidaṃ samābhāti sarvato bhāvamaṇḍalam । puraḥsthameva saṃvittibhairavāgnivilāpitam ॥35॥
इदं मण्डलम् भाव पुरःस्थम् एव सर्वतस् तेषाम् [idaṃ maṇḍalam bhāva puraḥstham eva sarvatas teṣām] esta multidão de coisas que se manifesta inteiramente para eles* समाभाति संवित्ति भैरव अग्नि विलापितम् [samābhāti saṃvitti bhairava agni vilāpitam] dissolve-se no fogo de bhairava da consciência*
35- Esta multidão de coisas que se manifesta inteiramente para eles, dissolve-se no fogo de Bhairava, que é a consciência.
36/37- एतेषां सुखदुःखांशशङ्कातङ्कविकल्पनाः । निर्विकल्पपरावेशमात्रशेषत्वमागताः ॥३६॥
एषां न मन्त्रो न ध्यानं न पूजा नापि कल्पना । न समय्यादिकाचार्यपर्यन्तः कोऽपि विभ्रमः ॥३७॥
eteṣāṃ sukhaduḥkhāṃśaśaṅkātaṅkavikalpanāḥ । nirvikalpaparāveśamātraśeṣatvamāgatāḥ ॥36॥
eṣāṃ na mantro na dhyānaṃ na pūjā nāpi kalpanā । na samayyādikācāryaparyantaḥ ko'pi vibhramaḥ ॥37॥
एतेषां सुख दुःख अंश शंका तंक विकल्पनाः [eteṣāṃ sukha duḥkha aṃśa śaṅkā taṅka vikalpanāḥ] para eles prazer e dor dúvida medo e pensamento ilusório* पर आवेश मात्र शेषत्वम् आगताः निर्विकल्प [para āveśa mātra śeṣatvam āgatāḥ nirvikalpa] são absorvidos na penetração suprema (no estado livre de pensamento)* // एषां न मन्त्रः न ध्यानं न पूजा न अपि कल्पना [eṣāṃ na mantraḥ na dhyānaṃ na pūjā na api kalpanā] para eles não há mantra nem meditação nem adoração nem imaginação* न कः अपि विश्रमः समयि आदिका आचार्य पर्यन्तः [na kaḥ api vibhramaḥ samayi ādikā ācārya paryantaḥ] nem devaneios que vão da iniciação e terminam com o agraciamento do professor*
36/37- Para eles, prazer, dor, dúvida e medo são absorvidos na penetração suprema (no estado livre de pensamento). Para eles, não há mantra, nem meditação nem adoração nem imaginação, nem mesmo devaneios que vão da iniciação e terminam com o agraciamento do mestre.
38- समस्तयन्त्रणातन्त्रत्रोटनाटङ्कधर्मिणः । नानुग्रहात्परं किञ्चिच्छेषवृत्तौ प्रयोजनम् ॥३८॥
samastayantraṇātantratroṭanāṭaṅkadharmiṇaḥ । nānugrahātparaṃ kiñciccheṣavṛttau prayojanam ॥38॥
समस्त यन्त्रणा तन्त्र त्रोटना टङ्क धर्मिणः [samasta yantraṇā tantra troṭanā ṭaṅka dharmiṇaḥ] dotado com a espada que rasga a trama das restrições (impostas)* न किंचिद् परं प्रयोजनम् शेष वृत्तौ अनुग्रहात् [na kiṃcid paraṃ prayojanam śeṣa vṛttau anugrahāt] não resta outro propósito senão favorecer (outros) após a liberação*
38- Dotado com a espada que rasga a trama das restrições (impostas pelas escrituras), não resta outro propósito senão favorecer (outros) após a liberação.
39- स्वं कर्तव्यं किमपि कलयंल्लोक एष प्रयत्नान्नो पारार्थ्यं प्रति घटयते काञ्चन स्वप्रवृत्तिम् । यस्तु ध्वस्ताखिलभवमलो भैरवीभावपूर्णः कृत्यं तस्य स्फुटमिदमियल्लोककर्तव्यमात्रम् ॥३९॥
svaṃ kartavyaṃ kimapi kalayaṃlloka eṣa prayatnānno pārārthyaṃ prati ghaṭayate kāñcana svapravṛttim । yastu dhvastākhilabhavamalo bhairavībhāvapūrṇaḥ kṛtyaṃ tasya sphuṭamidamiyallokakartavyamātram ॥39॥
लोक एषः किम् अपि कलयन् स्वं कर्तव्यं प्रयत्नान्त् [loka eṣaḥ kim api kalayan svaṃ kartavyaṃ prayatnānt] as pessoas comuns realizam suas tarefas com esforço* नो घटयते काञ्चन स्व प्रवृत्तिम् प्रति पारार्थ्यं [no ghaṭayate kāñcana sva pravṛttim prati pārārthyaṃ] mas não realizam suas atividades em benefício de outrem* तु इदम् कृत्यं तस्य यः भैरवी भाव [tu idam kṛtyaṃ tasya yaḥ bhairavī bhāva] ao contrário aquele que está identificado com bhairava* ध्वस्त पूर्णः अखिल भव मलः [dhvasta pūrṇaḥ akhila bhava malaḥ] e cuja impureza existencial foi totalmente eliminada* स्फुटम् इयत् लोक कर्तव्य मात्रम् [sphuṭam iyat loka kartavya mātram] tem claramente apenas isto a fazer o bem do mundo*
39- As pessoas comuns realizam suas tarefas com esforço, mas não realizam suas atividades em benefício de outrem. Ao contrário, aquele que está identificado com Bhairava e cuja impureza existencial foi totalmente eliminada tem claramente apenas isto a fazer: 'o bem do mundo'.
40- तं ये पश्यन्ति ताद्रूप्यक्रमेणामलसंविदः । तेऽपि तद्रूपिणस्तावत्येवास्यानुग्रहात्मता ॥४०॥
taṃ ye paśyanti tādrūpyakrameṇāmalasaṃvidaḥ । te'pi tadrūpiṇastāvatyevāsyānugrahātmatā ॥40॥
तं ये अमल संविदः पश्यन्ति अपि ते क्रमेण ताद्रूप्य तद् रूपिणः [taṃ ye amala saṃvidaḥ paśyanti api te krameṇa tādrūpya tad rūpiṇaḥ] aqueles cuja consciência é pura e que o contemplam progressivamente se identificam com ele* तावति एव अस्य अनुग्रह आत्मता [tāvati eva asya anugraha ātmatā] essa é a natureza da sua graça*
40- Aqueles cuja consciência é pura e que O contemplam, progressivamente se identificam com Ele. Essa é a natureza da sua graça.
41- एतत्तत्त्वपरिज्ञानं मुख्यं यागादि कथ्यते । दीक्षान्तं विभुना श्रीमत्सिद्धयोगीश्वरीमते ॥४१॥
etattattvaparijñānaṃ mukhyaṃ yāgādi kathyate । dīkṣāntaṃ vibhunā śrīmatsiddhayogīśvarīmate ॥41॥
विभुना कथ्यते श्रीमत् सिद्धयोगीश्वरीमते [vibhunā kathyate śrīmat siddhayogīśvarīmate] o onipresente ensina no venerável siddhayogīśvarīmata* याग अदि दीक्षा अन्तं [yāga adi dīkṣā antaṃ] que as ações rituais desde sacrifício até à iniciação* एतत् परिज्ञानं मुख्यं तत्त्व [etat parijñānaṃ mukhyaṃ tattva] são o conhecimento completo desta realidade*
41- No venerável Siddhayogīśvarīmata, Bhairava ensina que as ações rituais, desde sacrifício à iniciação, são, de fato, o conhecimento completo desta realidade.
42/43- स्थण्डिलादुत्तरं तूरं तूरादुत्तरतः पटः । पटाद्ध्यानं ततो ध्येयं ततः स्याद्धारणोत्तरा ॥४२॥
ततोऽपि योगजं रूपं ततोऽपि ज्ञानमुत्तरम् । ज्ञानेन हि महासिद्धो भवेद्योगीश्वरस्त्विति ॥४३॥
sthaṇḍilāduttaraṃ tūraṃ tūrāduttarataḥ paṭaḥ । paṭāddhyānaṃ tato dhyeyaṃ tataḥ syāddhāraṇottarā ॥42॥
tato'pi yogajaṃ rūpaṃ tato'pi jñānamuttaram । jñānena hi mahāsiddho bhavedyogīśvarastviti ॥43॥
उत्तरं स्थण्डिलात् तूरं [uttaraṃ sthaṇḍilāt tūraṃ] superior á área sacrificial está o crânio* उत्तरतस् तूरात् पटः पटात् ध्यानं [uttaratas tūrāt paṭaḥ paṭāt dhyānaṃ] superior ao crânio está o pano superior ao pano está a contemplação* ततस् ध्येयं उत्तरा ततस् स्यात् धारण [tatas dhyeyaṃ uttarā tatas syāt dhāraṇa] superior à contemplação está o objeto da contemplação superior ao objeto de contemplação está a concentração* अपि ततस् रूपं योग जं [api tatas rūpaṃ yoga jaṃ] ainda superior à concentração está uma forma nascida do yoga* उत्तरम् ततस् अपि ज्ञानम् [uttaram tatas api jñānam] superior à forma nascida do yoga está o conhecimento* तु इति हि ज्ञानेन महा सिद्धः भवेत् योगीश्वरः [tu iti hi jñānena mahā siddhaḥ bhavet yogīśvaraḥ] de fato por meio do conhecimento um grande siddha torna-se um senhor dos yogīns*
42/43- Raniero Gnoli: "Superior à superfície sacrificial está o crânio, e deste está o pano, e deste está a meditação, e deste o meditável, disto está a concentração, e desta está a forma que nasce do yoga (yogajam rūpam), mais elevado ainda está o conhecimento. De fato, aquele que é um "grande perfeito" (mahāsiddha) graças ao conhecimento é um senhor dos yogins (yogiśvara)», assim [diz] o próprio Senhor no Siddhayogiśvarīmata."
44- सोऽपि स्वातन्त्र्यधाम्ना चेदप्यनिर्मलसंविदाम् । अनुग्रहं चिकीर्षुस्तद्भाविनं विधिमाश्रयेत् ॥४४॥
so'pi svātantryadhāmnā cedapyanirmalasaṃvidām । anugrahaṃ cikīrṣustadbhāvinaṃ vidhimāśrayet ॥44॥
चेद् अपि चिकीर्षुस् अनुग्रहं स्वातन्त्र्य धाम्ना [ced api cikīrṣus anugrahaṃ svātantrya dhāmnā] se ele deseja conceder graça pelo poder de sua liberdade* सः अपि अनिर्मल संविदाम् [saḥ api anirmala saṃvidām] àqueles cujas consciências não são puras* तद् आश्रयेत् विधिम् भाविनं [tad āśrayet vidhim bhāvinaṃ] ele deve recorrer ao procedimento que explicaremos*
44- Se Ele deseja conceder graças pelo poder de sua liberdade àqueles cujas consciências não são puras, ele deve recorrer ao procedimento que explicaremos.
45- अनुग्राह्यानुसारेण विचित्रः स च कथ्यते । परापराद्युपायौघसङ्कीर्णत्वविभेदतः ॥४५॥
anugrāhyānusāreṇa vicitraḥ sa ca kathyate । parāparādyupāyaughasaṅkīrṇatvavibhedataḥ ॥45॥
स च कथ्यते विचित्रः अनुसारेण अनुग्राह्य [sa ca kathyate vicitraḥ anusāreṇa anugrāhya] esse procedimento é dito ser variado em conformidade com aqueles que recebem a graça* उपाय ओघ पर अपर आदि सङ्कीर्णत्व विभेदतः [upāya ogha para apara ādi saṅkīrṇatva vibhedataḥ] e se baseia nos vários meios superior inferior, etc., e nas suas diversas combinações*
45- Diz-se que esse procedimento varia em conformidade com aqueles que recebem a graça, e se baseia nos vários meios superior, inferior, etc. e nas suas diversas combinações.
46- तदर्थमेव चास्यापि परमेश्वररूपिणः । तदभ्युपायशास्त्रादिश्रवणाध्ययनादरः ॥४६॥
tadarthameva cāsyāpi parameśvararūpiṇaḥ । tadabhyupāyaśāstrādiśravaṇādhyayanādaraḥ ॥46॥
तद् अर्थम् एव च अस्य अपि परमेश्वर रूपिणः [tad artham eva ca asya api parameśvara rūpiṇaḥ] com esse objetivo aquele que é idêntico a parameśvara* तद् अभ्युपाय शास्त्र आदि श्रवण्z अध्ययन आदरः [tad abhyupāya śāstra ādi śravaṇz adhyayana ādaraḥ] deve respeitar a audição e o estudo das escrituras etc. que são os meios*
46- Com esse objetivo, aquele que é idêntico a Parameśvara deve ainda respeitar a audição e o estudo das escrituras etc. que são os meios (dessa identificação).
47- नहि तस्य स्वतन्त्रस्य कापि कुत्रापि खण्डना । नानिर्मलचितः पुंसोऽनुग्रहस्त्वनुपायकः ॥४७॥
nahi tasya svatantrasya kāpi kutrāpi khaṇḍanā । nānirmalacitaḥ puṃso'nugrahastvanupāyakaḥ ॥47॥
नहि का अपि खण्डना कुत्र अपि तस्य स्वतन्त्रस्य [nahi kā api khaṇḍanā kutra api tasya svatantrasya] isto não prejudica em nada sua liberdade* तु अनिर्मल चितः पुंसः न अनुग्रहः अनुपायकः [tu anirmala citaḥ puṃsaḥ na anugrahaḥ anupāyakaḥ] (mas no caso de) pessoas cuja consciência não é pura não podem receber graça 'sem meios' (anupāya)*
47- Nada afeta sua liberdade, mas as pessoas cuja consciência não é pura, não podem receber graça 'sem meios' (anupāya).
48- श्रीमदूर्मिमहाशास्त्रे सिद्धसन्तानरूपके । इदमुक्तं तथा श्रीमत्सोमानन्दादिदैशिकैः ॥४८॥
śrīmadūrmimahāśāstre siddhasantānarūpake । idamuktaṃ tathā śrīmatsomānandādidaiśikaiḥ ॥48॥
इदम् उक्तं महा शास्त्रे श्रीमत् ऊर्मि रूपके सन्तान सिद्ध [idam uktaṃ mahā śāstre śrīmat ūrmi rūpake santāna siddha] isso que foi dito está na grande escritura śrīmat ūrmikaulatantra que se baseia na linhagem dos siddhas* तथा दैशिकैः श्रीमत् सोमानन्द आदि [tathā daiśikaiḥ śrīmat somānanda ādi] e também por mestres espirituais como o ilustre somānanda, etc.*
48- O que foi dito está no venerável Ūrmikaulatantra que se baseia na linhagem dos siddhas e, também por mestres espirituais como o ilustre Somānanda, etc.
49- गुरोर्वाक्याद्युक्तिप्रचयरचनोन्मार्जनवशात् समाश्वासाच्छास्त्रं प्रति समुदिताद्वापि कथितात् । विलीने शङ्काभ्रे हृदयगगनोद्भासिमहसः प्रभोः सूर्यस्येव स्पृशत चरणान्ध्वान्तजयिनः ॥४९॥
gurorvākyādyuktipracayaracanonmārjanavaśāt samāśvāsācchāstraṃ prati samuditādvāpi kathitāt | vilīne śaṃkābhre hṛdayagaganodbhāsimahasaḥ prabhoḥ sūryasyeva spṛśata caraṇāndhvāntajayinaḥ ॥49॥
विलीने शङ्का अभ्रे वाक्यात् गुरोः [vilīne śaṅkā abhre vākyāt guroḥ] quando a nuvem de dúvidas for dissolvida pelas palavras do mestre* युक्ति प्रचय रचन उन्मार्जन वशात् [yukti pracaya racana unmārjana vaśāt] pela purificação produzida por essa série de raciocínios* समाश्वासात् शास्त्रं प्रति [samāśvāsāt śāstraṃ prati] pela fé nas escrituras* व अपि समुदितात् कथितात् [va api samuditāt kathitāt] ou por meio de tudo o que foi transmitido* स्पृशत चरणान् प्रभोः सूर्यस्य इव ध्वान्त जयिनः हृदय गगन उद्भासि महसः [spṛśata caraṇān prabhoḥ sūryasya iva dhvānta jayinaḥ hṛdaya gagana udbhāsi mahasaḥ] então toque os pés do senhor, que são como os raios sol que dissipam as trevas e cujo esplendor brilha no firmamento do coração*
49- Raniero Gnoli: "Quando a nuvem de dúvidas for dissolvida pelas palavras do mestre, pela purificação produzida por essa série de raciocínios, pela fé nas escrituras, ou por meio de tudo o que foi transmitido, então toque os pés do Senhor, que são como os raios sol que dissipam as trevas e cujo esplendor brilha no firmamento do coração."
50- इदमनुत्तरधामविवेचकं विगलितौपयिकं कृतमाह्निकम् ॥५०॥
idamanuttaradhāmavivecakaṃ vigalitaupayikaṃ kṛtamāhnikam ॥50॥
इदम् आह्निकम् [idam āhnikam] este capítulo* विवेचक धाम अनुत्तर [vivecaka dhāma anuttara] que investiga a luz do absoluto (anuttara)* विगलित औपयिकं कृतम् [vigalita aupayikaṃ kṛtam] (que pode ser alcançado) sem quaisquer meios está terminado*
50- Este capítulo que investiga a Luz do Absoluto (Anuttara), 'sem quaisquer meios', está terminado.
Tantrāloka - capítulo 3
श्रीतन्त्रालोकस्य तृतीयमाह्निकम्
tṛtīyamāhnikam śrītantrālokasya
Terceiro Capítulo do Tantrāloka / O Meio Supremo (śāmbhavopāya)
अथ परौपयिकं प्रणिगद्यते पदमनुत्तरमेव महेशितुः
atha paraupayikaṃ praṇigadyate padamanuttarameva maheśituḥ
Agora será explicado o plano do Senhor Supremo (Anuttara) alcançado por 'para aupayika' (śāmbhavopāya).
1- प्रकाशमात्रं यत्प्रोक्तं भैरवीयं परं महः । तत्र स्वतन्त्रतामात्रमधिकं प्रविविच्यते ॥१॥
prakāśamātraṃ yatproktaṃ bhairavīyaṃ paraṃ mahaḥ । tatra svatantratāmātramadhikaṃ pravivicyate ॥1॥
परं महस् भैरवीयं [paraṃ mahas bhairavīyaṃ] o supremo esplendor de bhairava* यद् प्रोक्तं तत्र प्रकाश मात्रं [yad proktaṃ tatra prakāśa mātraṃ] descrito como pura luz* स्वतन्त्रता मात्रम् अधिकं प्रविविच्यते [svatantratā mātram adhikaṃ pravivicyate] apenas é o aspecto liberdade (svatantratā-mātra) especialmente examinado*
1- O supremo esplendor de Bhairava descrito como pura Luz, apenas é o aspecto liberdade (svatantratā-mātra), que é especialmente examinado.
2- यः प्रकाशः स सर्वस्य प्रकाशत्वं प्रयच्छति । न च तद्व्यतिरेक्यस्ति विश्वं सद्वावभासते ॥२॥
yaḥ prakāśaḥ sa sarvasya prakāśatvaṃ prayacchati । na ca tadvyatirekyasti viśvaṃ sadvāvabhāsate ॥2॥
यः प्रकाशः प्रकाशत्वं सः सर्वस्य प्रयच्छति [yaḥ prakāśaḥ prakāśatvaṃ saḥ sarvasya prayacchati] prakāśa (luz) é aquilo que ilumina todas as coisas tornando-as manifestas* विश्वं न च अस्ति व्यतिरेकि तद् सत् वा अवभासते [viśvaṃ na ca asti vyatireki tad sat vā avabhāsate] o universo não é diferente dela caso contrário não se tornaria manifesto*
2- Prakāśa (luz) é aquilo que ilumina todas as coisas tornando-as manifestas. O universo não é diferente dela, caso contrário, não se tornaria manifesto.
3- अतोऽसौ परमेशानः स्वात्मव्योमन्यनर्गलः । इयतः सृष्टिसंहाराडम्बरस्य प्रदर्शकः ॥३॥
ato'sau parameśānaḥ svātmavyomanyanargalaḥ । iyataḥ sṛṣṭisaṃhārāḍambarasya pradarśakaḥ ॥3॥
अतस् असौ परम ईशानः अनर्गलः [atas asau parama īśānaḥ anargalaḥ] assim o senhor supremo sem impedimentos* प्रदर्शकः व्योमनि स्व आत्म [pradarśakaḥ vyomani sva ātma] mostra no campo de seu próprio self* इयतः सृष्टि संहार आडम्बरस्य [iyataḥ sṛṣṭi saṃhāra āḍambarasya] a infinidade das emanações e reabsorções (do universo)*
3- Assim o Senhor Supremo, sem impedimentos, mostra no campo de seu próprio self a infinidade das emanações e reabsorções do universo.
4- निर्मले मकुरे यद्वद्भान्ति भूमिजलादयः । अमिश्रास्तद्वदेकस्मिंश्चिन्नाथे विश्ववृत्तयः ॥४॥
nirmale makure yadvadbhānti bhūmijalādayaḥ । amiśrāstadvadekasmiṃścinnāthe viśvavṛttayaḥ ॥4॥
यद्वत् निर्मले मकुरे [yadvat nirmale makure] assim como em um espelho límpido* भान्ति भूमि जल आदयः अमिश्राः [bhānti bhūmi jala ādayaḥ amiśrāḥ] aparecem os reflexos não misturados de terra água etc.* तद्वत् विश्व वृत्तयः [tadvat viśva vṛttayaḥ] assim também os modos de existência no universo* एकस्मिन् चित् नाथे [ekasmin cit nāthe] aparecem (distintos) na consciência indivisa do senhor *
4- Assim como em um espelho límpido, aparecem os reflexos não misturados de terra, água, etc. Assim, também, os modos de existência no universo, aparecem distintos na Consciência indivisa do Senhor.
5- सदृशं भाति नयनदर्पणाम्बरवारिषु । तथा हि निर्मले रूपे रूपमेवावभासते ॥५॥
sadṛśaṃ bhāti nayanadarpaṇāmbaravāriṣu । tathā hi nirmale rūpe rūpamevāvabhāsate ॥5॥
भाति नयन दर्पण अम्बर वारिषु सदृशं [bhāti nayana darpaṇa ambara vāriṣu sadṛśaṃ] aquilo que aparece no olho no espelho no firmamento ou na água é semelhante (á sua própria forma)* तथा हि रूपम् एव अवभासते निर्मले रूपे [tathā hi rūpam eva avabhāsate nirmale rūpe] portanto apenas a forma se manifesta (pela reflexão) em forma (rūpa) livre de impurezas*
5- Aquilo que aparece como reflexo no olho, no espelho, no firmamento ou na água é semelhante á sua própria forma. Assim , apenas a forma se manifesta (pela reflexão) em forma (rūpa) imaculada.
M. Dyczkovsky: "Aquilo que se manifesta (refletido) no olho, em um espelho, no céu ou na água é semelhante (em natureza a eles). Desta forma (apenas a) forma (de um objeto) se manifesta (quando refletido em outro objeto com) forma, (desde que este último esteja) livre de impurezas (obscuras) (que impedem a reflexão)."
6- प्रच्छन्नरागिणी कान्तप्रतिबिम्बितसुन्दरम् । दर्पणं कुचकुम्भाभ्यां स्पृशत्यपि न तृप्यति ॥६॥
pracchannarāgiṇī kāntapratibimbitasundaram । darpaṇaṃ kucakumbhābhyāṃ spṛśatyapi na tṛpyati ॥6॥
अपि प्रच्छन्न रागिणी [api pracchanna rāgiṇī] aquela que esconde sua paixão* स्पृशन्ति कुचकुम्भाभ्यां दर्पणं [spṛśanti kucakumbhābhyāṃ darpaṇaṃ] mesmo tocando seus seios num espelho* प्रतिबिम्बित सुन्दरम् कान्त [pratibimbita sundaram kānta] o reflexo de seu querido amante* न तृप्यति [na tṛpyati] não encontra satisfação*
6- Aquela cuja paixão está oculta, mesmo tocando seus seios, num espelho, o belo reflexo de seu querido amante, não encontra satisfação.
7- न हि स्पर्शोऽस्य विमलो रूपमेव तथा यतः । नैर्मल्यं चातिनिविडसजातीयैकसङ्गतिः ॥७॥
na hi sparśo'sya vimalo rūpameva tathā yataḥ । nairmalyaṃ cātiniviḍasajātīyaikasaṅgatiḥ ॥7॥
अस्य न हि विमलः स्पर्शः [asya na hi vimalaḥ sparśaḥ] este (espelho) não é capaz de refletir o puro contato* यतस् एव रूपम् तथा [yatas eva rūpam tathā] porque reflete apenas a forma* नैर्मल्यं अतिनिविड सजातीय च एक संगतिः [nairmalyaṃ atiniviḍa sajātīya ca eka saṃgatiḥ] nairmalya (a pureza que permite a reflexão perfeita) é uma conjunção homogênea e compacta de suas partes*
7- Este espelho não é capaz de refletir o puro contato, porque reflete apenas a forma. A pureza que permite a reflexão perfeita (nairmalya) é uma conjunção homogênea e compacta de suas partes.
8- स्वस्मिन्नभेदाद्भिन्नस्य दर्शनक्षमतैव या । अत्यक्तस्वप्रकाशस्य नैर्मल्यं तद्गुरूदितम् ॥८॥
svasminnabhedādbhinnasya darśanakṣamataiva yā । atyaktasvaprakāśasya nairmalyaṃ tadgurūditam ॥8॥
उदितम् गुरु तद् [uditam guru tad] disse o mestre que* नैर्मल्यं अत्यक्त स्व प्रकाशस्य [nairmalyaṃ atyakta sva prakāśasya] a pureza de quem nunca abandona sua própria lu* दर्शन क्षमत एव या अभेदात् स्वस्मिन् भिन्नस्य [darśana kṣamata eva yā abhedāt svasmin bhinnasya] é a capacidade de mostrar como idêntico a si mesmo o que não se diferencia (dele)*
8- Disse o Mestre que 'Pureza' de quem nunca abandona sua própria Luz é a capacidade de se mostrar como idêntico o que se diferencia de si mesmo, sem abandonar a sua própria luz.
9- नैर्मल्यं मुख्यमेकस्य संविन्नाथस्य सर्वतः । अंशांशिकातः क्वाप्यन्यद्विमलं तत्तदिच्छया ॥९॥
nairmalyaṃ mukhyamekasya saṃvinnāthasya sarvataḥ । aṃśāṃśikātaḥ kvāpyanyadvimalaṃ tattadicchayā ॥9॥
नैर्मल्यं मुख्यम् सर्वतः संविद् एकस्य नाथस्य [nairmalyaṃ mukhyam sarvataḥ saṃvid ekasya nāthasya] a pureza é o principal de todos aspectos da consciência indivisa do senhor* तद् अन्यत् विमलं क्व अपि अंशांशिकातः तत् इच्छया [tad anyat vimalaṃ kva api aṃśāṃśikātaḥ tat icchayā] as outras coisas puras são parcialmente puras apenas por sua vontade*
9- A Pureza é o principal de todos aspectos da Consciência indivisa do Senhor. As outras coisas puras, são apenas parcialmente puras por Sua vontade.
10- भावानां यत्प्रतीघाति वपुर्मायात्मकं हि तत् । तेषामेवास्ति सद्विद्यामयं त्वप्रतिघातकम् ॥१०॥
bhāvānāṃ yatpratīghāti vapurmāyātmakaṃ hi tat । teṣāmevāsti sadvidyāmayaṃ tvapratighātakam ॥10॥
भावानां तद् वपुस् माया आत्मकं हि यद् प्रतीघाति [bhāvānāṃ tad vapus māyā ātmakaṃ hi yad pratīghāti] as coisas que tem a natureza de māyā oferecem resistência (à penetração, etc.)* तेषाम् एव अस्ति अप्रतिघातकम् [teṣām eva asti apratighātakam] outras que não oferecem resistência* तु सत् विद्या मयं [tu sat vidyā mayaṃ] (tem a natureza) do conhecimento verdadeiro*
10- As coisas que tem a natureza de Māyā oferecem resistência (à penetração, etc.). Outras que não oferecem resistência, tem a natureza do Conhecimento verdadeiro.
11- तदेवमुभयाकारमवभासं प्रकाशयन् । विभाति वरदो बिम्बप्रतिबिम्बदृशाखिले ॥११॥
tadevamubhayākāramavabhāsaṃ prakāśayan । vibhāti varado bimbapratibimbadṛśākhile ॥11॥
एवम् वर दः [evam vara daḥ] assim (bhairava) aquele que concede bênçãos* दृशा अखिले बिम्ब प्रतिबिम्ब [dṛśā akhile bimba pratibimba] manifesta-se em tudo como imagem e seu reflexo* विभाति प्रकाशयन् तद् अवभासं [vibhāti prakāśayan tad avabhāsaṃ] aparece e ilumina aquela manifestação* उभय आकारम् [ubhaya ākāram] que consiste em ambas as formas*
11- (Bhairava) aquele que concede bênçãos e desejos, manifesta-se em tudo como imagem e seu reflexo, aparece e ilumina aquela manifestação que consiste nas duas formas.
12- यस्त्वाह नेत्रतेजांसि स्वच्छात्प्रतिफलन्त्यलम् । विपर्यस्य स्वकं वक्त्रं गृह्णन्तीति स पृच्छ्यते ॥१२॥
yastvāha netratejāṃsi svacchātpratiphalantyalam । viparyasya svakaṃ vaktraṃ gṛhṇantīti sa pṛcchyate ॥12॥
स पृच्छ्यते यः तु आह [sa pṛcchyate yaḥ tu āha] alguém questiona o que foi dito* नेत्र तेजांसि अलम् प्रतिफलन्ति स्वच्छात् [netra tejāṃsi alam pratiphalanti svacchāt] os raios visuais apenas refletem (na superfície nítida) do espelho* विपर्यस्य गृह्णन्ति स्वकं वक्त्रं इति [viparyasya gṛhṇanti svakaṃ vaktraṃ iti] e retornando permitem a percepção da própria face*
12- Alguém questiona o que foi dito: Os raios visuais apenas se refletem na superfície nítida do espelho e, retornando permitem a percepção da própria face.
13- देहादन्यत्र यत्तेजस्तदधिष्ठातुरात्मनः । तेनैव तेजसा ज्ञत्वे कोऽर्थः स्याद्दर्पणेन तु ॥१३॥
dehādanyatra yattejastadadhiṣṭhāturātmanaḥ । tenaiva tejasā jñatve ko'rthaḥ syāddarpaṇena tu ॥13॥
देहात् अन्यत्र यद् तेजस् तद् अधिष्ठातुः आत्मनः तेन एव तेजसा ज्ञत्वे [dehāt anyatra yad tejas tad adhiṣṭhātuḥ ātmanaḥ tena eva tejasā jñatve] pergunto se a face de quem está diante do espelho é conhecida em virtude do raio visual que sai do corpo* कः अर्थः स्यात् दर्पणेन तु [kaḥ arthaḥ syāt darpaṇena tu] então qual é a necessidade do espelho*
13- Pergunto: se a face de quem está diante do espelho é conhecida em virtude do raio visual que sai do corpo, então qual é a necessidade do espelho?
14- विपर्यस्तैस्तु तेजोभिर्ग्राहकात्मत्वमागतैः । रूपं दृश्येत वदने निजे न मकुरान्तरे ॥१४॥
viparyastaistu tejobhirgrāhakātmatvamāgataiḥ । rūpaṃ dṛśyeta vadane nije na makurāntare ॥14॥
विपर्यस्तैः तु तेजोभिः ग्राहकात्मत्वम् आगतैः [viparyastaiḥ tu tejobhiḥ grāhakātmatvam āgataiḥ] esses raios visuais refletidos e percebidos* रूपं दृश्येत वदने निजे [rūpaṃ dṛśyeta vadane nije] permitem perceber a imagem no próprio rosto* न मकुर अन्तरे [na makura antare] e não no espelho*
14- Esses raios visuais refletidos e percebidos, permitem perceber a imagem no próprio rosto e não no espelho.
15- स्वमुखे स्पर्शवच्चैतद्रूपं भायान्ममेत्यलम् । न त्वस्य स्पृश्यभिन्नस्य वेद्यैकान्तस्वरूपिणः ॥१५॥
svamukhe sparśavaccaitadrūpaṃ bhāyānmametyalam । na tvasya spṛśyabhinnasya vedyaikāntasvarūpiṇaḥ ॥15॥
च एतद् रूपं भायात् स्व मुखे [ca etad rūpaṃ bhāyāt sva mukhe] esta forma deve aparecer no próprio rosto* स्पर्श वत् अलम् मम इति न तु अस्य स्पृश्य भिन्नस्य [sparśa vat alam mama iti na tu asya spṛśya bhinnasya] de forma tangível e pertencente a ele e não como algo que não pode ser tocado* वेद्य एकान्त स्व रूपिणः [vedya ekānta sva rūpiṇaḥ] percebido como um objeto distinto*
15- Esta forma deve aparecer no próprio rosto de forma tangível, pertencente a ele, e não como algo que não pode ser tocado, sendo percebido como um objeto distinto.
16- रूपसंस्थानमात्रं तत्स्पर्शगन्धरसादिभिः । न्यग्भूतैरेव तद्युक्तं वस्तु तत्प्रतिबिम्बितम् ॥१६॥
rūpasaṃsthānamātraṃ tatsparśagandharasādibhiḥ । nyagbhūtaireva tadyuktaṃ vastu tatpratibimbitam ॥16॥
तद् प्रतिबिम्बितम् तद् वस्तु [tad pratibimbitam tad vastu] o reflexo dele no espelho é uma realidade* रूप संस्थान मात्रं तद् युक्तं [rūpa saṃsthāna mātraṃ tad yuktaṃ] que consiste em uma presença puramente formal* स्पर्श गन्ध रस आदिभिः न्यग्भूतैः एव [sparśa gandha rasa ādibhiḥ nyagbhūtaiḥ eva] na qual o tato odor paladar etc. não estão presentes*
16- O reflexo dele no espelho é uma realidade que consiste em uma presença puramente formal na qual o tato, o odor, o paladar, etc. não estão presentes.
17- न्यग्भावो ग्राह्यताभावात्तदभावोऽप्रमाणतः । स चार्थसङ्गमाभावात्सोऽप्यादर्शेऽनवस्थितेः ॥१७॥
nyagbhāvo grāhyatābhāvāttadabhāvo'pramāṇataḥ । sa cārthasaṅgamābhāvātso'pyādarśe'navasthiteḥ ॥17॥
न्यग्भावः ग्राह्यता अभावात् [nyagbhāvaḥ grāhyatā abhāvāt] esse estado de não presença se deve à ausência de perceptibilidade* तद् अभावः अप्रमाणतः [tad abhāvaḥ apramāṇataḥ] e isso à falta de meios corretos de conhecimento* च सः अर्थ सङ्गम अभावात् [ca saḥ artha saṅgama abhāvāt] porque não há contato com o objeto* सः अपि अनवस्थितेः आदर्शे [saḥ api anavasthiteḥ ādarśe] pois (tato etc.) não estão presentes no espelho*
17- Esse estado de 'não presença' se deve à ausência de perceptibilidade e isso, à falta de meios corretos de conhecimento, porque não há contato com o objeto, pois (tato, etc.) não estão presentes no espelho.
18- अत एव गुरुत्वादिर्धर्मो नैतस्य लक्ष्यते । नह्यादर्शे संस्थितोऽसौ तद्दृष्टौ स उपायकः ॥१८॥
ata eva gurutvādirdharmo naitasya lakṣyate । nahyādarśe saṃsthito'sau taddṛṣṭau sa upāyakaḥ ॥18॥
अत एव धर्मः गुरुत्व आदिः न लक्ष्यते एतस्य [ata eva dharmaḥ gurutva ādiḥ na lakṣyate etasya] assim qualidades como peso etc. não são percebidas no objeto refletido* असौ नहि संस्थितः आदर्शे [asau nahi saṃsthitaḥ ādarśe] também não estão presentes no espelho* सः उपायकः तद् दृष्टौ [saḥ upāyakaḥ tad dṛṣṭau] (porque) ele (apenas) é um meio de percepção*
18- Assim, qualidades como peso etc. não são percebidas no objeto refletido, também não estão presentes no espelho porque ele, apenas, é um meio de percepção.
19- तस्मात्तु नैष भेदेन यद्भाति तत उच्यते । आधारस्तत्र तूपाया दीपदृक्संविदः क्रमात् ॥१९॥
tasmāttu naiṣa bhedena yadbhāti tata ucyate । ādhārastatra tūpāyā dīpadṛksaṃvidaḥ kramāt ॥19॥
तस्मात् तु उच्यते आधारस् न एषः यद् भाति भेदेन [tasmāt tu ucyate ādhāras na eṣaḥ yad bhāti bhedena] portanto diz-se que o espelho é um suporte de um reflexo que não aparece separadamente dele* तत तु उपाया क्रमात् तत्र दीप दृक् संविदः [tata tu upāyā kramāt tatra dīpa dṛk saṃvidaḥ] enquanto os meios (relativos à percepção são) sucessivamente lâmpada, visão e consciência*
19- Diz-se, então, que o espelho é um suporte de um reflexo que não aparece separadamente dele. Enquanto os meios de percepção são sucessivamente, lâmpada, visão e consciência.
20- दीपचक्षुर्विबोधानां काठिन्याभावतः परम् । सर्वतश्चापि नैर्मल्यान्न विभादर्शवत्पृथक् ॥२०॥
dīpacakṣurvibodhānāṃ kāṭhinyābhāvataḥ param । sarvataścāpi nairmalyānna vibhādarśavatpṛthak ॥20॥
परम् दीप चक्षुस् विबोधानां आभावतः काठिन्य च सर्वतस् अपि नैर्मल्यात् [param dīpa cakṣus vibodhānāṃ ābhāvataḥ kāṭhinya ca sarvatas api nairmalyāt] entretanto como luz visão e consciência devido à ausência de solidez e como são perfeitamente transparentes* न विभा पृथक् दर्शवत् [na vibhā pṛthak darśavat] não apresentam 'imagem' como em um espelho*
20- Entretanto como luz, visão e consciência, devido à ausência de solidez e pela total transparência, não apresentam 'imagem' separadamente como em um espelho.
21/22- एतच्च देवदेवेन दर्शितं बोधवृद्धये। मूढानां वस्तु भवति ततोऽप्यन्यत्र नाप्यलम् ॥२१॥
प्रतीघाति स्वतन्त्रं नो न स्थाय्यस्थायि चापि न । स्वच्छस्यैवैष कस्यापि महिमेति कृपालुना ॥२२॥
etacca devadevena darśitaṃ bodhavṛddhaye। mūḍhānāṃ vastu bhavati tato'pyanyatra nāpyalam ॥21॥
pratīghāti svatantraṃ no na sthāyyasthāyi cāpi na । svacchasyaivaiṣa kasyāpi mahimeti kṛpālunā ॥22॥
एतद् च देव देवेन दर्शितं वृद्धये बोध मूढानां [etad ca deva devena darśitaṃ vṛddhaye bodha mūḍhānāṃ] isso foi revelado pelo deus dos deuses para desenvolver conhecimento nos ignorantes* वस्तु भवति ततस् अपि अन्यत्र न अपि अलम् [vastu bhavati tatas api anyatra na api alam] (o reflexo) é uma imagem real não é produzida fora (do espelho)* नो प्रतीघाति स्वतन्त्रं न स्थायि न च अपि अस्थायि [no pratīghāti svatantraṃ na sthāyi na ca api asthāyi] não oferece resistência não é autônoma não é estável nem instável* एषः महिम कृपालुना स्वच्छस्य एव कस्यापि इति [eṣaḥ mahima kṛpālunā svacchasya eva kasyāpi iti] seu poder vem da clareza que reflete todas as coisas*
21/22- O Deus dos deuses revelou por compaixão tudo isso para ampliar o conhecimento dos ignorantes. Tudo o que existe é uma imagem refletida na consciência e, portanto, é real, Não ocorre fora do espelho, não oferece resistência, não é independente. Não é permanente, nem transitória. Seu poder reflete todas as coisas dentro de si.
23- न देशो नो रूपं न च समययोगो न परिमा न चान्योन्यासङ्गो न च तदपहानिर्न घनता । न चावस्तुत्वं स्यान्न च किमपि सारं निजमिति ध्रुवं मोहः शाम्येदिति निरदिशद्दर्पणविधिः ॥२३॥
na deśo no rūpaṃ na ca samayayogo na parimā na cānyonyāsaṅgo na ca tadapahānirna ghanatā । na cāvastutvaṃ syānna ca kimapi sāraṃ nijamiti dhruvaṃ mohaḥ śāmyediti niradiśaddarpaṇavidhiḥ ॥23॥
न देशः [na deśaḥ] não (há) lugar* नो रूपं [no rūpaṃ] nem forma* न च समय योगः [na ca samaya yogaḥ] nem associação com o tempo* न परिमा [na parimā] nenhuma medida* न च अन्योन्य आसङ्गः [na ca anyonya āsaṅgaḥ] nenhuma junção recíproca* न च तद् अपहानिः [na ca tad apahāniḥ] nem ausência dela* न घनता [na ghanatā] não há solidez* न आवस्तुत्वं [na āvastutvaṃ] nem irrealidade* च न च किम् अपि सारं निजम् [ca na ca kim api sāraṃ nijam] nem qualquer essência própria* इति स्यात् ध्रुवं मोहः शाम्येत् इति निरदिशत् [iti syāt dhruvaṃ mohaḥ śāmyet iti niradiśat] essa percepção certamente remove a ilusão* दर्पण विधिः [darpaṇa vidhiḥ] este é o ensinamento do espelho*
23- Não há lugar, nem forma, nem associação com o tempo, nenhuma medida, nenhuma junção recíproca, nem ausência dela, não há solidez, nem irrealidade, nem qualquer essência própria, essa percepção certamente remove a ilusão. Este é o ensinamento do espelho.
24- इत्थं प्रदर्शितेऽमुत्र प्रतिबिम्बनवर्त्मनि । शब्दस्य प्रतिबिम्बं यत् प्रतिश्रुत्केति भण्यते ॥२४॥
itthaṃ pradarśite'mutra pratibimbanavartmani । śabdasya pratibimbaṃ yat pratiśrutketi bhaṇyate ॥24॥
इत्थं प्रदर्शिते अमुत्र प्रतिबिम्बन वर्त्मनि [itthaṃ pradarśite amutra pratibimbana vartmani] tendo assim exposto a natureza da imagem refletida* प्रतिबिम्बं शब्दस्य [pratibimbaṃ śabdasya] agora falarei sobre o reflexo do som* यद् इति भण्यते प्रतिश्रुत्का [yad iti bhaṇyate pratiśrutkā] que é chamado pratiśrutkā (reverberação)*
24- Tendo, assim, exposto a natureza da imagem refletida, agora falarei sobre o reflexo do som, que é chamado pratiśrutkā (eco, reverberação). [Nota: "Eco e reverberação são fenômenos de reflexão do som; O eco é a repetição clara de um som com grande atraso (mais de 0,1s), como nas montanhas (17 metros de distância); A reverberação é o prolongamento ou embaçamento do som por múltiplas reflexões rápidas (menos de 0,1s), comum em igrejas e salas vazias, onde os sons se misturam sem repetição distinta, tornando a fala confusa. A principal diferença é o intervalo de tempo entre o som original e o refletido, que permite ao ouvido humano distinguir o eco, mas não na reverberação." ]
25- न चासौ शब्दजः शब्द आगच्छत्त्वेन संश्रवात् । तेनैव वक्त्रा दूरस्थैः शब्दस्याश्रवणादपि ॥२५॥
na cāsau śabdajaḥ śabda āgacchattvena saṃśravāt । tenaiva vaktrā dūrasthaiḥ śabdasyāśravaṇādapi ॥25॥
च असौ न शब्द शब्दजः [ca asau na śabda śabdajaḥ] pratiśrutkā (reverberação) não é nascido de outro som* संश्रवात् तेन एव वक्त्रा आगच्छत्त्वेन [saṃśravāt tena eva vaktrā āgacchattvena] porque é ouvido como vindo de volta para sua direção* अपि अश्रवणात् शब्दस्य दूर स्थैः [api aśravaṇāt śabdasya dūra sthaiḥ] e não é ouvido por aqueles que estão longe*
25- Pratiśrutkā (reverberação) não é nascido de outro som, porque é ouvido como vindo de volta para sua direção, e não é ouvido por aqueles que estão longe.
26- पिठिरादिपिधानांशविशिष्टछिद्रसङ्गतौ । चित्रत्वाच्चास्य शब्दस्य प्रतिबिम्बं मुखादिवत् ॥२६॥
piṭhirādipidhānāṃśaviśiṣṭachidrasaṅgatau । citratvāccāsya śabdasya pratibimbaṃ mukhādivat ॥26॥
पिठिरा आदि पिधान अंश विशिष्ट छिद्र संगतौ चित्रत्वात् [piṭhirā ādi pidhāna aṃśa viśiṣṭa chidra saṃgatau citratvāt] este som varia com a forma da cavidade dos vários tipos de vasos, etc.* च प्रतिबिम्बं अस्य शब्दस्य मुख आदि वत् [ca pratibimbaṃ asya śabdasya mukha ādi vat] portanto (pratiśrutkā) do som é como o reflexo de um rosto, etc., em um espelho*
26- Este som varia com a forma da cavidade ou tampas dos vários tipos de recipientes associados. Portanto (pratiśrutkā) é como o reflexo de um rosto, etc., em um espelho..
27- इदमन्यस्य वेद्यस्य रूपमित्यवभासते । यथादर्शे तथा केनाप्युक्तमाकर्णये त्विति ॥२७॥
idamanyasya vedyasya rūpamityavabhāsate । yathādarśe tathā kenāpyuktamākarṇaye tviti ॥27॥
यथ इदम् रूपम् इति अवभासते आदर्शे अन्यस्य वेद्यस्य [yatha idam rūpam iti avabhāsate ādarśe anyasya vedyasya] assim como uma forma refletida em um espelho se manifesta como a forma de outro objeto* तु इति तथा आकर्णये उक्तम् केन अपि [tu iti tathā ākarṇaye uktam kena api] também de fato o som (reverberado) parece ser emitido por outra pessoa]*
27- Assim como uma forma refletida em um espelho se manifesta como a forma de outro objeto, também, o som (refletido) parece ser emitido por outra pessoa.
28- नियमाद्बिम्बसाम्मुख्यं प्रतिबिम्बस्य यत्ततः । तन्मध्यगाः प्रमातारः शृण्वन्ति प्रतिशब्दकम् ॥२८॥
niyamādbimbasāmmukhyaṃ pratibimbasya yattataḥ । tanmadhyagāḥ pramātāraḥ śṛṇvanti pratiśabdakam ॥28॥
नियमात् यद् प्रतिबिम्बस्य बिम्ब सांमुख्यं [niyamāt yad pratibimbasya bimba sāṃmukhyaṃ] o reflexo necessariamente é produzido em frente da imagem original* ततस् तद् प्रमातारः मध्य गाः शृण्वन्ति प्रतिशब्दकम् [tatas tad pramātāraḥ madhya gāḥ śṛṇvanti pratiśabdakam] por essa razão apenas os observadores que estão entre um e o outro (som e o reflexo) ouvem o som refletido*
28- O reflexo, necessariamente é produzido em frente da imagem original. Por essa razão, apenas os observadores que estão entre o som e o reflexo, ouvem o som refletido.
29- मुख्यग्रहं त्वपि विना प्रतिबिम्बग्रहो भवेत् । स्वपश्चात्स्थं प्रियं पश्येट्टङ्कितं मुकुरे वपुः ॥२९॥
mukhyagrahaṃ tvapi vinā pratibimbagraho bhavet । svapaścātsthaṃ priyaṃ paśyeṭṭaṅkitaṃ mukure vapuḥ ॥29॥
तु अपि भवेत् प्रतिबिम्ब ग्रहः विना ग्रहं मुख्य [tu api bhavet pratibimba grahaḥ vinā grahaṃ mukhya] no entanto a percepção do reflexo pode ocorrer sem (a percepção) do objeto original* पश्येट् वपुः प्रियं स्व पश्चात् स्थं टङ्कितं मुकुरे [paśyeṭ vapuḥ priyaṃ sva paścāt sthaṃ ṭaṅkitaṃ mukure] pode-se ver o ente querido que está atrás de si situado em um espelho*
29- No entanto, a percepção do reflexo pode ocorrer sem a percepção do objeto original. Então, pode-se ver o ente querido, que está atrás de nos, delineado no espelho.
30- साम्मुख्यं चोच्यते तादृग्दर्पणाभेदसंस्थितेः ॥३०॥
sāmmukhyaṃ cocyate tādṛgdarpaṇābhedasaṃsthiteḥ ॥30॥
च उच्यते सांमुख्यं तादृक् दर्पण अभेद संस्थितेः [ca ucyate sāmmukhyaṃ tādṛk darpaṇa abheda saṃsthiteḥ] o que se diz por em presença direta (sāmmukhya) é o estabelecimento da unidade com o espelho]*
30- O que se diz por em presença direta (sāṃmukhya) é o estabelecimento da unidade com o espelho.
31- अतः कूपादिपिठिराकाशे तत्प्रतिबिम्बितम् । वक्त्राकाशं सशब्दं सद्भाति तत्परवक्तृवत् ॥३१॥
ataḥ kūpādipiṭhirākāśe tatpratibimbitam । vaktrākāśaṃ saśabdaṃ sadbhāti tatparavaktṛvat ॥31॥
अतस् वक्त्र् आकाशे [atas vaktr ākāśe] então uma palavra que ressoa no espaço (da boca)* प्रतिबिम्बितम् आकाशं तद् पिठिरा कूप आदि [pratibimbitam ākāśaṃ tad piṭhirā kūpa ādi] (ou) sendo refletida no espaço de uma cavidade como um poço* भाति तद् सत् स शब्दं पर वक्तवत् [bhāti tad sat sa śabdaṃ para vaktavat] aparece como se tivesse sido falada por outra pessoa*
31- Então, uma palavra que ressoa no espaço da boca, ou sendo refletida no espaço de uma cavidade como um poço, aparece como se tivesse sido falada por outra pessoa.
32- यथा चादर्शपाश्चात्यभागस्थो वेत्ति नो मुखम् । तथा तथाविधाकाशपश्चात्स्थो वेत्ति न ध्वनिम् ॥३२॥
yathā cādarśapāścātyabhāgastho vetti no mukham । tathā tathāvidhākāśapaścātstho vetti na dhvanim ॥32॥
यथा च आदर्श पाश्चात्य भाग स्थः नो वेत्ति मुखम् [yathā ca ādarśa pāścātya bhāga sthaḥ no vetti mukham] e assim como aquele que está atrás de um espelho não percebe o (reflexo) do rosto* तथा तथाविध आकाश पश्चात् स्थः वेत्ति न ध्वनिम् [tathā tathāvidha ākāśa paścāt sthaḥ vetti na dhvanim] aquele que fica (atrás) de tal espaço (reverberante) não percebe nenhum som*
32- E, assim como aquele que está atrás de um espelho não percebe o (reflexo) do rosto, assim aquele que fica fora de tal espaço (reverberante) não percebe nenhum som.
33/34- शब्दो न चानभिव्यक्तः प्रतिबिम्बति तद्ध्रुवम् । अभिव्यक्तिश्रुती तस्य समकालं द्वितीयके ॥३३॥
क्षणे तु प्रतिबिम्बत्वं श्रुतिश्च समकालिका । तुल्यकालं हि नो हस्ततच्छायारूपनिश्चयः ॥३४॥
śabdo na cānabhivyaktaḥ pratibimbati taddhruvam । abhivyaktiśrutī tasya samakālaṃ dvitīyake ॥33॥
kṣaṇe tu pratibimbatvaṃ śrutiśca samakālikā । tulyakālaṃ hi no hastatacchāyārūpaniścayaḥ ॥34॥
तद् ध्रुवम् शब्दः प्रतिबिम्बत् न च अनभिव्यक्तःइ [tad dhruvam śabdaḥ pratibimbat na ca anabhivyaktaḥi] certamente o som refletido é o som que foi claramente emitido* तस्य अभिव्यक्ति श्रुती सम कालं [tasya abhivyakti śrutī sama kālaṃ] (primeiramente) sua emissão e audição ocorrem ao mesmo tempo* // तु द्वितीयके क्षणे प्रतिबिम्बत्वं च श्रुतिः सम कालिका [tu dvitīyake kṣaṇe pratibimbatvaṃ ca śrutiḥ sama kālikā] mas em um segundo momento o som refletido e sua audição ocorrem simultaneamente* तद् निश्चयः हस्त छाया रूप नो तुल्य कालं हि [tad niścayaḥ hasta chāyā rūpa no tulya kālaṃ hi] certamente a percepção clara de uma mão e sua imagem refletida não ocorrem ao mesmo tempo*
33/34- Raniero Gnoli: "O som que é refletido é obviamente apenas o som pronunciado (abhivyakta). Sua manifestação e sua audição ocorrem simultaneamente, mas [somente] em um momento posterior ocorre a reflexão [isto é, o eco] e [sua] audição simultânea. A percepção definida de uma mão e sua imagem refletida não ocorrem de fato simultaneamente."
35/36- इत्थं प्रदर्शितेऽमुत्र प्रतिबिम्बसतत्त्वके । प्रकृतं ब्रूमहे तत्र प्रतिबिम्बनमर्हति ॥३५॥
शब्दो नभसि सानन्दे स्पर्शधामनि सुन्दरः । स्पर्शोऽन्योऽपि दृढाघातशूलशीतादिकोद्भवः । परस्थः प्रतिबिम्बत्वात्स्वदेहोद्धूलनाकरः ॥३६॥
itthaṃ pradarśite'mutra pratibimbasatattvake । prakṛtaṃ brūmahe tatra pratibimbanamarhati ॥35॥
śabdo nabhasi sānande sparśadhāmani sundaraḥ । sparśo'nyo'pi dṛḍhāghātaśūlaśītādikodbhavaḥ । parasthaḥ pratibimbatvātsvadehoddhūlanākaraḥ ॥36॥
इत्थं प्रदर्शिते अमुत्र प्रतिबिम्ब सतत्त्वके [itthaṃ pradarśite amutra pratibimba satattvake] assim tendo apresentado a verdadeira natureza da imagem refletida* ब्रूमहे प्रकृतं शब्दः अर्हति प्रतिबिम्बनम् तत्र नभसि [brūmahe prakṛtaṃ śabdaḥ arhati pratibimbanam tatra nabhasi] eu vou falar sobre o assunto principal, ou seja, o som pode ser refletido no espaço* स आनन्दे स्पर्श धामनि सुन्दरः [sa ānande sparśa dhāmani sundaraḥ] e um alegre toque que é experimentado por outros agradavelmente na sede do tato* अन्यः अपि स्पर्शः दृढ आघात शूल शीत आदिक उद्भवः पर स्थः प्रतिबिम्बत्वात् स्व देह उद्धूलन आकरः [anyaḥ api sparśaḥ dṛḍha āghāta śūla śīta ādika udbhavaḥ para sthaḥ pratibimbatvāt sva deha uddhūlana ākaraḥ] também outro toque desagradável produzido por um violento golpe, uma lança, frio, etc. que sendo experimentado por outros gera um reflexo que espalha no próprio corpo uma palidez acinzentada*
35/36- Assim, tendo apresentado a verdadeira natureza da imagem refletida, eu vou falar sobre o assunto principal, ou seja, o som que pode ser refletido no espaço e um alegre toque que é experimentado agradavelmente na sede do tato, também, outro toque desagradável produzido por um violento golpe, uma lança, frio, etc. que sendo experimentado por outros gera um reflexo que espalha no próprio corpo uma palidez acinzentada.
37/38- न चैष मुख्यस्तत्कार्यपारम्पर्याप्रकाशनात् ॥३७॥
एवं घ्राणान्तरे गन्धो रसो दन्तोदके स्फुटः ॥३८॥
na caiṣa mukhyastatkāryapāramparyāprakāśanāt ॥37॥
evaṃ ghrāṇāntare gandho raso dantodake sphuṭaḥ ॥38॥
एषः न च मुख्यः तद् कार्य पारम्पर्य अप्रकाशनात् [eṣaḥ na ca mukhyaḥ tad kārya pāramparya aprakāśanāt] estas sensações táteis não são as originais porque elas não podem manifestar uma série contínua de efeitos* एवं गन्धः स्फुटः घ्राण आन्तरे रसः दन्तोदके [evaṃ gandhaḥ sphuṭaḥ ghrāṇa āntare rasaḥ dantodake] o mesmo acontece com um odor refletido no nariz, e um sabor refletido na saliva*
37/38- Estas sensações táteis não são as originais porque elas não podem manifestar uma série contínua de efeitos. O mesmo acontece com um odor refletido no nariz, e um sabor refletido na saliva.
39- यथा च रूपं प्रतिबिम्बितं दृशोर्न चक्षुषान्येन विना हि लक्ष्यते । तथा रसस्पर्शनसौरभादिकं न लक्ष्यतेऽक्षेण विना स्थितं त्वपि ॥३९॥
yathā ca rūpaṃ pratibimbitaṃ dṛśorna cakṣuṣānyena vinā hi lakṣyate । tathā rasasparśanasaurabhādikaṃ na lakṣyate'kṣeṇa vinā sthitaṃ tvapi ॥39॥
यथा च रूपं प्रतिबिम्बितं दृशोः न हि लक्ष्यते विना चक्षुषा अन्येन [yathā ca rūpaṃ pratibimbitaṃ dṛśoḥ na hi lakṣyate vinā cakṣuṣā anyena] assim como uma forma refletida nos próprios olhos não é percebida sem os olhos de outro* तथा रस स्पर्शन सौरभ आदिकं न लक्ष्यते अपि तु स्थितं विना अक्षेण [tathā rasa sparśana saurabha ādikaṃ na lakṣyate api tu sthitaṃ vinā akṣeṇa] assim também um sabor um toque um perfume etc. embora existentes não são percebidos sem um órgão dos sentidos*
39- L. Silburn, A. Padoux: "Assim como uma forma refletida nos olhos [de alguém] não é percebida sem o olho de outro que vê esse reflexo], também um sabor, um toque, um aroma, etc., mesmo que existam, não são percebidos se não houver um órgão sensorial [para tal]."
40- न चान्तरे स्पर्शनधामनि स्थितं बहिःस्पृशोऽन्याक्षधियः स गोचरः ॥४०॥
na cāntare sparśanadhāmani sthitaṃ bahiḥspṛśo'nyākṣadhiyaḥ sa gocaraḥ ॥40॥
च स्थितं धामनि आन्तरे स्पर्शन [ca sthitaṃ dhāmani āntare sparśana] aquilo que está na sede interna do tato* न गोचरः अन्याक्षधियः स्पृश्ः स बहिस् [na gocaraḥ anyākṣadhiyaḥ spṛśḥ sa bahis] não é objeto da mente e dos sentidos (de outros) pois entram em contato (apenas com objetos) externos*
40- Aquilo que está na sede interna do tato, não é objeto da mente e dos outros órgãos dos sentidos que entram em contato apenas com objetos externos.
41- अतोऽन्तिकस्थस्वकतादृगिन्द्रियप्रयोजनान्तःकरणैर्यदा कृता । तदा तदात्तं प्रतिबिम्बमिन्द्रिये स्वकां क्रियां सूयत एव तादृशीम् ॥४१॥
ato'ntikasthasvakatādṛgindriyaprayojanāntaḥkaraṇairyadā kṛtā । tadā tadāttaṃ pratibimbamindriye svakāṃ kriyāṃ sūyata eva tādṛśīm ॥41॥
अतस् अन्तिक स्थ स्वक तादृक् इन्द्रिय प्रयोजना अन्तर् करणैः यदा कृता [atas antika stha svaka tādṛk indriya prayojanā antar karaṇaiḥ yadā kṛtā] por esse motivo quando pela proximidade uma oportunidade é dada pelos sentidos internos a um dos próprios sentidos* तदा तद् आत्तं प्रतिबिम्बम् इन्द्रिये स्वकां क्रियां सूयत एव तादृशीम् [tadā tad āttaṃ pratibimbam indriye svakāṃ kriyāṃ sūyata eva tādṛśīm] então a reflexão apreendida por aquele sentido produz naquele sentido uma atividade que lhe é própria*
41- Assim, é somente quando um objeto está em contato com seu próprio órgão sensorial que a reflexão apreendida por aquele sentido produz, naquele sentido, uma atividade que lhe é própria.
42- न तु स्मृतान्मानसगोचरादृता भवेत्क्रिया सा किल वर्तमानतः । अतः स्थितः स्पर्शवरस्तदिन्द्रिये समागतः सन्विदितस्तथाक्रियः ॥४२॥
na tu smṛtānmānasagocarādṛtā bhavetkriyā sā kila vartamānataḥ । ataḥ sthitaḥ sparśavarastadindriye samāgataḥ sanviditastathākriyaḥ ॥42॥
स्मृतात् गोचरात् मानस [smṛtāt gocarāt mānasa] da memória que é de nível mental* न तु भवेत् ऋता क्रिया [na tu bhavet ṛtā kriyā] não surge nenhuma ação concreta* सा किल वर्तमानतः [sā kila vartamānataḥ] pois depende de uma presença efetiva (do objeto)* अतस् स्थितः सन् समागतः स्पर्श वरः विदितः तद् इन्द्रिये तथा क्रियः [atas sthitaḥ san samāgataḥ sparśa varaḥ viditaḥ tad indriye tathā kriyaḥ] o contato real deve ser refletido pelo sentido do tato e reconhecido pela mente para produzir uma ação*
42- Da memória que é de nível mental, não surge nenhuma ação concreta pois depende de uma presença efetiva (do objeto). O contato real deve ser refletido pelo sentido do tato e reconhecido pela mente para produzir uma ação.
43- असम्भवे बाह्यगतस्य तादृशः स्व एव तस्मिन्प्रतिबिम्बितस्तथा । करोति तां स्पर्शवरः सुखात्मिकां स चापि कस्यामपि नाडिसन्ततौ ॥४३॥
asambhave bāhyagatasya tādṛśaḥ sva eva tasminpratibimbitastathā । karoti tāṃ sparśavaraḥ sukhātmikāṃ sa cāpi kasyāmapi nāḍisantatau ॥43॥
असम्भवे बाह्य गतस्य तादृशः [asambhave bāhya gatasya tādṛśaḥ] na ausência do objeto externo (ou fonte de estimulação)* स्व एव प्रतिबिम्बितः तस्मिन् तथा स्पर्श वरः करोति तां सुख आत्मिकां [sva eva pratibimbitaḥ tasmin tathā sparśa varaḥ karoti tāṃ sukha ātmikāṃ] uma sensação tátil é refletida internamente o toque excitante produz aquilo que tem a natureza do prazer* च स अपि कस्यामपि नाडि सन्तत [ca sa api kasyāmapi nāḍi santata] e é refletido apenas em algum local da rede de nāḍis*
43- Na ausência de uma fonte de estimulação externa, uma sensação tátil é refletida internamente e produz aquilo que tem a natureza do prazer, sendo refletida apenas em algum local da rede de nāḍis.
44- तेन संवित्तिमकुरे विश्वमात्मानमर्पयत् । नाथस्य वदतेऽमुष्य विमलां विश्वरूपताम् ॥४४॥
tena saṃvittimakure viśvamātmānamarpayat । nāthasya vadate'muṣya vimalāṃ viśvarūpatām ॥44॥
तेन विश्वम् अर्पयत् आत्मानम् संवित्ति मकुरे [tena viśvam arpayat ātmānam saṃvitti makure] assim o universo refletindo-se no espelho da consciência* वदते विमलां विश्व रूपताम् [vadate vimalāṃ viśva rūpatām] manifesta a imaculada forma cósmica* अमुष्य नाथस्य [amuṣya nāthasya] do senhor*
44- Assim o universo refletindo-se no espelho da consciência, manifesta a imaculada forma cósmica do Senhor.
45/46- यथा च गन्धरूपस्पृग्रसाद्याः प्रतिबिम्बिताः । तदाधारोपरागेण भान्ति खड्गे मुखादिवत् ॥४५॥
तथा विश्वमिदं बोधे प्रतिबिम्बितमाश्रयेत् । प्रकाशत्वस्वतन्त्रत्वप्रभृतिं धर्मविस्तरम् ॥४६॥
yathā ca gandharūpaspṛgrasādyāḥ pratibimbitāḥ । tadādhāroparāgeṇa bhānti khaḍge mukhādivat ॥45॥
tathā viśvamidaṃ bodhe pratibimbitamāśrayet । prakāśatvasvatantratvaprabhṛtiṃ dharmavistaram ॥46॥
यथा च गन्ध रूप स्पृक् रस आद्याः [yathā ca gandha rūpa spṛk rasa ādyāḥ] assim como o odor a forma o tato o sabor etc.* प्रतिबिम्बिताः भान्ति तद् आधार उपरागेण [pratibimbitāḥ bhānti tad ādhāra uparāgeṇa] quando refletidos são coloridos pelas qualidades de seu suporte* मुख आदि वत् खङ्गे [mukha ādi vat khaṅge] como um rosto (refletido) em uma espada* // तथा इदं विश्वम् प्रतिबिम्बितम् बोधे [tathā idaṃ viśvam pratibimbitam bodhe] então este universo refletido na consciência* आश्रयेत् धर्म विस्तरम् प्रकाशत्व स्वतन्त्रत्व प्रभृतिं [āśrayet dharma vistaram prakāśatva svatantratva prabhṛtiṃ] assume todas as suas propriedades como luminosidade liberdade etc.*
45/46- Assim como o odor, a forma, o tato, o sabor etc. quando refletidos, são coloridos pelas qualidades de seu suporte, como um rosto refletido em uma espada, então este universo refletido na consciência, assume todas as suas propriedades como luminosidade, liberdade, etc.
47- यथा च सर्वतः स्वच्छे स्फटिके सर्वतो भवेत् । प्रतिबिम्बं तथा बोधे सर्वतः स्वच्छताजुषि ॥४७॥
yathā ca sarvataḥ svacche sphaṭike sarvato bhavet । pratibimbaṃ tathā bodhe sarvataḥ svacchatājuṣi ॥47॥
यथा च भवेत् स्वच्छे स्फटिके सर्वतः [yathā ca bhavet svacche sphaṭike sarvataḥ] assim como um cristal que é perfeitamente puro em todas partes* प्रतिबिम्बं सर्वतस् [pratibimbaṃ sarvatas] reflete totalmente uma imagem* तथा बोधे सर्वतः स्वच्छता जुषि [tathā bodhe sarvataḥ svacchatā juṣi] assim também (o universo é refletido) na consciência completamente pura*
47- Assim como um cristal que é perfeitamente puro em todas partes reflete totalmente uma imagem, assim também o universo é refletido na Consciência completamente pura.
48- अत्यन्तस्वच्छता सा यत्स्वाकृत्यनवभासनम् । अतः स्वच्छतमो बोधो न रत्नं त्वाकृतिग्रहात् ॥४८॥
atyantasvacchatā sā yatsvākṛtyanavabhāsanam । ataḥ svacchatamo bodho na ratnaṃ tvākṛtigrahāt ॥48॥
यद् सा अत्यन्त स्वच्छता स्व आकृति अनवभासनम् [yad sā atyanta svacchatā sva ākṛti anavabhāsanam] essa perfeita pureza consiste em não se manifestar de forma definida* अतस् बोधः स्वच्छतमः न रत्नं तु आकृति ग्रहात् [atas bodhaḥ svacchatamaḥ na ratnaṃ tu ākṛti grahāt] assim é a consciência que é totalmente transparente não uma joia que pode ser percebida*
48- Essa perfeita pureza consiste em não se manifestar de forma definida. Assim, é a consciência que é totalmente transparente, não uma joia que pode ser percebida.
49- प्रतिबिम्बं च बिम्बेन बाह्यस्थेन समर्प्यते । तस्यैव प्रतिबिम्बत्वे किं बिम्बमवशिष्यताम् ॥४९॥
pratibimbaṃ ca bimbena bāhyasthena samarpyate । tasyaiva pratibimbatve kiṃ bimbamavaśiṣyatām ॥49॥
प्रतिबिम्बं समर्प्यते बिम्बेन बाह्य स्थेन [pratibimbaṃ samarpyate bimbena bāhya sthena] o reflexo de um objeto externo é apresentado (por um espelho)* च तस्य एव प्रतिबिम्बत्वे [ca tasya eva pratibimbatve] se ele também é um reflexo* किं बिम्बम् अवशिष्यताम् [kiṃ bimbam avaśiṣyatām] o que poderia permanecer (do original)*
49- O reflexo de um objeto externo é apresentado por um espelho. Se ele também é um reflexo, o que poderia permanecer do original?
50- यद्वापि कारणं किञ्चिद्बिम्बत्वेनाभिषिच्यते । तदपि प्रतिबिम्बत्वमेति बोधेऽन्यथा त्वसत् ॥५०॥
yadvāpi kāraṇaṃ kiñcidbimbatvenābhiṣicyate । tadapi pratibimbatvameti bodhe'nyathā tvasat ॥50॥
अपि यद्वा किंचिद् कारणं अभिषिच्यते बिम्बत्वेन [api yadvā kiṃcid kāraṇaṃ abhiṣicyate bimbatvena] mesmo que alguma causa seja considerada como objeto* अपि तद् प्रतिबिम्बत्वम् एति बोधे [api tad pratibimbatvam eti bodhe] seria apenas uma imagem refletida na consciência* अन्यथा तु असत् [anyathā tu asat] em caso contrário, não poderia existir*
50- Mesmo que alguma causa seja considerada como o objeto, seria apenas uma imagem refletida na consciência. Em caso contrário, não poderia existir.
51- इत्थमेतत्स्वसंवित्तिदृढन्यायास्त्ररक्षितम् । साम्राज्यमेव विश्वत्र प्रतिबिम्बस्य जृम्भते ॥५१॥
itthametatsvasaṃvittidṛḍhanyāyāstrarakṣitam । sāmrājyameva viśvatra pratibimbasya jṛmbhate ॥51॥
इत्थम् एतत् साम्राज्यम् एव प्रतिबिम्बस्य [ittham etat sāmrājyam eva pratibimbasya] assim o domínio da imagem refletida* स्व संवित्ति दृढ न्याय अस्त्र रक्षितम् [sva saṃvitti dṛḍha nyāya astra rakṣitam] protegido pelas armas do raciocínio lógico e da própria experiência* विश्वत्र जृम्भते [viśvatra jṛmbhate] se estende por toda parte*
51- Assim, o domínio da imagem refletida protegido pelas armas do raciocínio lógico e da própria experiência se estende por toda parte.
52- ननु बिम्बस्य विरहे प्रतिबिम्बं कथं भवेत् । किं कुर्मो दृश्यते तद्धि ननु तद्बिम्बमुच्यताम् ॥५२॥
nanu bimbasya virahe pratibimbaṃ kathaṃ bhavet । kiṃ kurmo dṛśyate taddhi nanu tadbimbamucyatām ॥52॥
कथं ननु प्रतिबिम्बं विरहे भवेत् बिम्बस्य [kathaṃ nanu pratibimbaṃ virahe bhavet bimbasya] como poderia haver reflexo na ausência objeto original* किं कुर्मः [kiṃ kurmaḥ] o que devemos fazer* दृश्यते तद् धि [dṛśyate tad dhi] certamente isso é realmente visível* ननु तद् उच्यताम् बिम्बम् [nanu tad ucyatām bimbam] então ele deveria ser considerado objeto original*
52- Como poderia haver reflexo na ausência objeto original? Certamente isso é realmente visível. Então ele deveria ser considerado objeto original.
53- नैवं तल्लक्षणाभावाद्बिम्बं किल किमुच्यते । अन्यामिश्रं स्वतन्त्रं सद्भासमानं मुखं यथा ॥५३॥
naivaṃ tallakṣaṇābhāvādbimbaṃ kila kimucyate । anyāmiśraṃ svatantraṃ sadbhāsamānaṃ mukhaṃ yathā ॥53॥
न एवं तद् लक्षणा अभावात् [na evaṃ tad lakṣaṇā abhāvāt] não porque lhe faltam as características próprias da imagem original* किम् किल उच्यते बिम्बं [kim kila ucyate bimbaṃ] o que é a imagem original* यथा मुखं सत् भासमानं स्वतन्त्रं अन्य अमिश्रं [yathā mukhaṃ sat bhāsamānaṃ svatantraṃ anya amiśraṃ] aquilo que não se manifesta misturado com outros, autônomo, real, como o rosto*
53- Raniero Gnoli: "Não — respondo — não, porque lhe faltam as características próprias da imagem original. O que é a imagem original, de fato, senão algo que não se manifesta misturado com outros, autônomo, real, como o rosto?"
54- स्वरूपानपहानेन पररूपसदृक्षताम् । प्रतिबिम्बात्मतामाहुः खड्गादर्शतलादिवत् ॥५४॥
svarūpānapahānena pararūpasadṛkṣatām । pratibimbātmatāmāhuḥ khaḍgādarśatalādivat ॥54॥
आहुः प्रतिबिम्ब आत्मताम् पर रूप सदृक्षताम् [āhuḥ pratibimba ātmatām para rūpa sadṛkṣatām] diz-se que a característica de um reflexo consiste em assemelhar-se a algo diferente de si mesmo* स्व रूप अनपहानेन [sva rūpa anapahānena] sem descartar sua própria forma* खड्ग आदर्श तल आदि वत् [khaḍga ādarśa tala ādi vat] como ocorre na superfície de um espelho ou de uma espada*
54- Diz-se que a característica de um reflexo consiste em assemelhar-se a algo diferente de si mesmo, sem descartar sua própria forma, como ocorre na superfície de um espelho ou de uma espada.
55- उक्तं च सति बाह्येऽपि धीरेकानेकवेदनात् । अनेकसदृशाकारा न त्वनेकेति सौगतैः ॥५५॥
uktaṃ ca sati bāhye'pi dhīrekānekavedanāt । anekasadṛśākārā na tvaneketi saugataiḥ ॥55॥
सौगतैः उक्तं धीः एका [saugataiḥ uktaṃ dhīḥ ekā] os budistas dizem que a consciência é una* च सति बाह्ये अपि अनेक वेदनात् [ca sati bāhye api aneka vedanāt] embora em presença da realidade externa percebe o múltiplo* अनेक सदृश आकारा [aneka sadṛśa ākārā] assume um aspecto semelhante à multiplicidade* न तु अनेका इति [na tu anekā iti] mas não se torna múltipla*
55- Os budistas dizem que a consciência é una, embora perceba o múltiplo em presença da realidade externa, assume um aspecto semelhante à multiplicidade, mas não se torna múltipla.
56- नन्वित्थं प्रतिबिम्बस्य लक्षणं किं तदुच्यते । अन्यव्यामिश्रणायोगात्तद्भेदाशक्यभासनम् । प्रतिबिम्बमिति प्राहुर्दर्पणे वदनं यथा ॥५६॥
nanvitthaṃ pratibimbasya lakṣaṇaṃ kiṃ taducyate । anyavyāmiśraṇāyogāttadbhedāśakyabhāsanam । pratibimbamiti prāhurdarpaṇe vadanaṃ yathā ॥56॥
ननु इत्थं किं उच्यते लक्षणं तद् प्रतिबिम्बस्य [nanu itthaṃ kiṃ ucyate lakṣaṇaṃ tad pratibimbasya] pode-se perguntar se é este o caso qual é a característica distintiva do reflexo* प्राहुर् इति प्रतिबिम्बम् अन्य व्यामिश्रणा योगात् [prāhur iti pratibimbam anya vyāmiśraṇā yogāt] diz-se que a imagem refletida é aquela que manifesta-se apenas quando misturada com outras coisas* तद् भेद अशक्य भासनम् यथा वदनं दर्पणे [tad bheda aśakya bhāsanam yathā vadanaṃ darpaṇe] é incapaz de se manifestar separadamente delas como o rosto num espelho*
56- Pode-se perguntar, se é este o caso, qual é a característica distintiva do reflexo? Diz-se que a imagem refletida é aquela que manifesta-se apenas quando misturada com outras coisas, é incapaz de se manifestar separadamente delas, como o rosto num espelho.
57- बोधमिश्रमिदं बोधाद्भेदेनाशक्यभासनम् । परतत्त्वादि बोधे किं प्रतिबिम्बं न भण्यते ॥५७॥
bodhamiśramidaṃ bodhādbhedenāśakyabhāsanam । paratattvādi bodhe kiṃ pratibimbaṃ na bhaṇyate ॥57॥
इदं बोध मिश्रम् [idaṃ bodha miśram] como tudo isto (tattvas) que forma o universo está misturado com a consciência* अशक्य भासनम् भेदेना बोधात् [aśakya bhāsanam bhedenā bodhāt] e não podem se manifestar separadamente dela (consciência)* किं न भण्यते पर तत्त्व आदि प्रतिबिम्बं बोधे [kiṃ na bhaṇyate para tattva ādi pratibimbaṃ bodhe] por que não se pode dizer que são um reflexo na Consciência*
57- Como tudo isto (tattvas) que forma o universo está misturado com a consciência, e não podem se manifestar separadamente dela, por que não se pode dizer que todos tattvas são um reflexo na Consciência.
58- लक्षणस्य व्यवस्थैषाकस्माच्चेद्बिम्बमुच्यताम् । प्राज्ञा वस्तुनि युज्यन्ते न तु सामयिके ध्वनौ ॥५८॥
lakṣaṇasya vyavasthaiṣākasmāccedbimbamucyatām । prājñā vastuni yujyante na tu sāmayike dhvanau ॥58॥
चेद् एषा व्यवस्था लक्षणस्य [ced eṣā vyavasthā lakṣaṇasya] mesmo que possua as características de uma imagem refletida* अकस्मात् उच्यताम् बिम्बम् [akasmāt ucyatām bimbam] não há razão para ser considerada um objeto original* प्राज्ञा युज्यन्ते वस्तुनि [prājñā yujyante vastuni] os sábios referem-se ao que é real* न तु सामयिके ध्वनौ [na tu sāmayike dhvanau] não ao que é mera opinião*
58- Mesmo que possua as características de uma imagem refletida, não há razão para ser considerada um objeto original. Os sábios referem-se ao que é real, não ao que é mera opinião.
59- ननु न प्रतिबिम्बस्य विना बिम्बं भवेत्स्थितिः । किं ततः प्रतिबिम्बे हि बिम्बं तादात्म्यवृत्ति न ॥५९॥
nanu na pratibimbasya vinā bimbaṃ bhavetsthitiḥ । kiṃ tataḥ pratibimbe hi bimbaṃ tādātmyavṛtti na ॥59॥
ननु विना बिम्बं न स्थितिः प्रतिबिम्बस्य [nanu vinā bimbaṃ na sthitiḥ pratibimbasya] realmente um reflexo não pode existir sem uma imagem original* हि किं ततस् बिम्बं भवेत् न तादात्म्य वृत्ति प्रतिबिम्बे [hi kiṃ tatas bimbaṃ bhavet na tādātmya vṛtti pratibimbe] e daí a imagem original não está em uma relação de identidade com a imagem refletida*
59- Realmente, um reflexo não pode existir sem uma imagem original. E daí? A imagem original não está, de fato, em uma relação de identidade com a imagem refletida.
60- अतश्च लक्षणस्यास्य प्रोक्तस्य तदसम्भवे । न हानिर्हेतुमात्रे तु प्रश्नोऽयं पर्यवस्यति ॥६०॥
ataśca lakṣaṇasyāsya proktasya tadasambhave । na hānirhetumātre tu praśno'yaṃ paryavasyati ॥60॥
अतस् च लक्षणस्य अस्य प्रोक्तस्य तद् असम्भवे न हानिः [atas ca lakṣaṇasya asya proktasya tad asambhave na hāniḥ] a definição mencionada mesmo na ausência do objeto original se mantém válida* अयं प्रश्नः पर्यवस्यति हेतु मात्रे तु [ayaṃ praśnaḥ paryavasyati hetu mātre tu] a questão diz respeito apenas à causa eficiente*
60- A definição mencionada, mesmo na ausência do objeto original se mantém válida. A questão diz respeito apenas à causa eficiente.
61- तत्रापि च निमित्ताख्ये नोपादाने कथञ्चन । निमित्तकारणानां च कदाचित्क्वापि सम्भवः ॥६१॥
tatrāpi ca nimittākhye nopādāne kathañcana । nimittakāraṇānāṃ ca kadācitkvāpi sambhavaḥ ॥61॥
च अपि तत्र निमित्त आख्ये [ca api tatra nimitta ākhye] em relação a isso (causa) refere-se apenas à causa eficiente* न कथञ्चन उपादाने [na kathañcana upādāne] não à causa material* च निमित्त कारणानां सम्भवः कदाचिद् क्वापि [ca nimitta kāraṇānāṃ sambhavaḥ kadācid kvāpi] mas as causas eficientes eventualmente surgem em certos momentos e em certos lugares*
61- Em relação a isso (causa): refere-se apenas à causa eficiente, não à causa material. As causas eficientes eventualmente surgem em certos momentos e em certos lugares.
62- अत एव पुरोवर्तिन्यालोके स्मरणादिना । निमित्तेन घनेनास्तु सङ्क्रान्तदयिताकृतिः ॥६२॥
ata eva purovartinyāloke smaraṇādinā । nimittena ghanenāstu saṅkrāntadayitākṛtiḥ ॥62॥
अतस् एव आलोके पुरस् वर्तिनि [atas eva āloke puras vartini] assim numa luz que está diante se si* स्मरण आदिना निमित्तेन घनेन [smaraṇa ādinā nimittena ghanena] pelo efeito de uma causa eficiente intensa como a memória etc.* अस्तु सङ्क्रान्त दयिता कृतिः [astu saṅkrānta dayitā kṛtiḥ] a imagem refletida do amado apareça*
62- L. Silburn, A. Padoux:"Assim, (pode ser que) numa luz colocada diante de si, pelo efeito de uma causa eficiente intensa, como a memória, etc., a forma [imaginada] da pessoa amada apareça."
63- अन्यथा संविदारूढा कान्ता विच्छेदयोगिनी । कस्माद्भाति न वै संविद् विच्छेदं पुरतो गता ॥६३॥
anyathā saṃvidārūḍhā kāntā vicchedayoginī । kasmādbhāti na vai saṃvid vicchedaṃ purato gatā ॥63॥
अन्यथा कस्मात् कान्ता संविद् आरूढा भाति योगिनी विच्छेद [anyathā kasmāt kāntā saṃvid ārūḍhā bhāti yoginī viccheda] ao contrário como poderia a pessoa amada residente na consciência aparecer separadamente* संविद् न वै विच्छेदं गता पुरतस् [saṃvid na vai vicchedaṃ gatā puratas] a consciência não aparece diante de nós em estado de separação (sem causa)*
63- Ao contrário, como poderia a pessoa amada residente na consciência aparecer separadamente? A consciência não aparece diante de nós dissociada (sem causa).
64- अत एवान्तरं किञ्चिद्धीसञ्ज्ञं भवतु स्फुटम् । यत्रास्य विच्छिदा भानं सङ्कल्पस्वप्नदर्शने ॥६४॥
ata eva āntaraṃ kiñcid dhī sañjñaṃ bhavatu sphuṭam yatra asya vicchidā bhānaṃ saṅkalpa svapna darśane ॥64॥
अतस् एव भवतु किञ्चिद् आन्तरं स्फुटम् [atas eva bhavatu sphuṭam kiñcid āntaraṃ] por isso deve-se supor a existência de algo interno* धी सञ्ज्ञं [dhī sañjñaṃ] denominado intelecto (dhi)* यत्र भानं अस्य सङ्कल्प स्वप्न दर्शने विच्छिदा [yatra bhānaṃ asya saṅkalpa svapna darśane vicchidā] onde imaginativa ou onírica a visão da imagem refletida aparece separadamente*
64- Por isso deve-se supor a existência de algo interno denominado intelecto (dhi) onde, imaginativa ou onírica, a visão da imagem refletida aparece separadamente.
65- अतो निमित्तं देवस्य शक्तयः सन्तु तादृशे । इत्थं विश्वमिदं नाथे भैरवीयचिदम्बरे। प्रतिबिम्बमलं स्वच्छे न खल्वन्यप्रसादतः ॥६५॥
ato nimittaṃ devasya śaktayaḥ santu tādṛśe । itthaṃ viśvamidaṃ nāthe bhairavīyacidambare। pratibimbamalaṃ svacche na khalvanyaprasādataḥ ॥65॥
अतस् देवस्य शक्तयः सन्तु निमित्तं तादृशे [atas devasya śaktayaḥ santu nimittaṃ tādṛśe] assim as energias do senhor devem ser a causa eficiente (do reflexo do universo)* इत्थं इदं विश्वम् अलं प्रतिबिम्बम् नाथे [itthaṃ idaṃ viśvam alaṃ pratibimbam nāthe] desta forma este universo é de fato um reflexo no senhor* अम्बरे स्वच्छे चित् भैरवीय [ambare svacche cit bhairavīya] no céu puro da consciência de bhairava* खलु न प्रसादतः अन्य [khalu na prasādataḥ anya] certamente, sem ajuda externa*
65- Assim, as energias do Senhor devem ser a causa eficiente (do reflexo do universo). Desta forma, este universo é de fato um reflexo no Senhor, no Céu Puro da Consciência de Bhairava, e, certamente, sem ajuda externa.
66- अनन्यापेक्षिता यास्य विश्वात्मत्वं प्रति प्रभोः । तां परां प्रतिभां देवीं सङ्गिरन्ते ह्यनुत्तराम् ॥६६॥
ananyāpekṣitā yāsya viśvātmatvaṃ prati prabhoḥ । tāṃ parāṃ pratibhāṃ devīṃ saṅgirante hyanuttarām ॥66॥
तां य अनन्यापेक्षिता आस्य प्रभोः प्रति आत्मत्वं विश्व [tāṃ ya ananyāpekṣitā āsya prabhoḥ prati ātmatvaṃ viśva] a independência absoluta do senhor relacionada ao self do universo* सङ्गिरन्ते हि परां प्रतिभां देवीं अनुत्तराम् [saṅgirante hi parāṃ pratibhāṃ devīṃ anuttarām] é chamada de suprema intuição iluminadora, a deusa, sem superior (anuttarā).*
66- A independência absoluta do Senhor relacionada ao Self do universo é chamada de suprema intuição iluminadora (pratibhā), a Deusa, sem superior (anuttară).
67- अकुलस्यास्य देवस्य कुलप्रथनशालिनी । कौलिकी सा परा शक्तिरवियुक्तो यया प्रभुः ॥६७॥
akulasyāsya devasya kulaprathanaśālinī । kaulikī sā parā śaktiraviyukto yayā prabhuḥ ॥67॥
कौलिकी सा परा शक्तिः यया प्रभु अवियुक्तः [kaulikī sā parā śaktiḥ yayā prabhu aviyuktaḥ] (esta liberdade) é kaulikī o poder supremo de quem o senhor nunca está separado* कुल प्रथन शालिनी अस्य देवस्य अकुलस्य [kula prathana śālinī asya devasya akulasya] ela é dotada do desdobramento (percepção) de kula (que é a energia) deste deus (bhairava, que é) akula*
67- M. Dyczkovski: "(Esta liberdade) é Kaulikī, o Poder Supremo de quem o Senhor nunca está separado. Ela é dotada do desdobramento (percepção) de Kula (que é a energia) deste deus (Bhairava, que é) Akula (simbolizado pelo fonema a)."
68- तयोर्यद्यामलं रूपं स सङ्घट्ट इति स्मृतः । आनन्दशक्तिः सैवोक्ता यतो विश्वं विसृज्यते ॥६८॥
tayoryadyāmalaṃ rūpaṃ sa saṅghaṭṭa iti smṛtaḥ । ānandaśaktiḥ saivoktā yato viśvaṃ visṛjyate ॥68॥
सः तयोः यद् रूपं यामलं स्मृत सङ्घट्ट इति [saḥ tayoḥ yad rūpaṃ yāmalaṃ smṛta saṅghaṭṭa iti] a união desses dois (princípios) quando formam um par "um abraço perfeito" é chamado saṅghaṭṭa* स एव उक्ता आनन्द शक्तिः यतस् विश्वं विसृज्यते [sa eva uktā ānanda śaktiḥ yatas viśvaṃ visṛjyate] é o poder da bem-aventurança da qual todo o universo emana*
68- A união desses dois (princípios) quando formam um par "um abraço perfeito" é chamado saṅghaṭṭa. É o poder da bem-aventurança (ānanda) da qual todo o universo emana (segundo fonema ā).
69- परापरात्परं तत्त्वं सैषा देवी निगद्यते । तत्सारं तच्च हृदयं स विसर्गः परः प्रभुः ॥६९॥
parāparātparaṃ tattvaṃ saiṣā devī nigadyate । tatsāraṃ tacca hṛdayaṃ sa visargaḥ paraḥ prabhuḥ ॥69॥
सा एषा तत्त्वं परं पर अपरात् निगद्यते देवी [sā eṣā tattvaṃ paraṃ para aparāt nigadyate devī] esta realidade superior ao supremo e ao não supremo é chamada de deusa* तद् सारं च तद् हृदयंसः परः विसर्गः प्रभुः [tad sāraṃ ca tad hṛdayaṃ saḥ paraḥ visargaḥ prabhuḥ] ela é a essência o coração e a suprema emissão do Senhor*
69- Esta realidade superior ao supremo e ao não supremo é chamada de Deusa. Ela é a essência, o coração e a suprema emissão do Senhor.
70/71a- देवीयामलशास्त्रे सा कथिता कालकर्षिणी । महाडामरके यागे श्रीपरा मस्तके तथा ॥७०॥
श्रीपूर्वशास्त्रे सा मातृसद्भावत्वेन वर्णिता ॥७१a॥
devīyāmalaśāstre sā kathitā kālakarṣiṇī । mahāḍāmarake yāge śrīparā mastake tathā ॥70॥
śrīpūrvaśāstre sā mātṛsadbhāvatvena varṇitā ॥71a॥
देवीयामल शास्त्रे महा डामरके यागे सा कथिता कालकर्षिणी [devīyāmala śāstre mahā ḍāmarake yāge sā kathitā kālakarṣiṇī] no devïyamalasastra associada ao grande sacrifício de damara, ela é chamada de kalakarsini* तथा मस्तके श्री परा [tathā mastake śrī parā] e está situada no topo do supremo (parā).* श्री पूर्व शास्त्रे सा वर्णिता मातृ सत् भावत्वेन [śrī pūrva śāstre sā varṇitā mātṛ sat bhāvatvena] ela é descrita como mātṛsadbhāva (essência das mães)*
70/71a- No Devïyamalasastra, associada ao grande sacrifício de damara, ela é chamada de kalakarsini e está situada no topo do Supremo (parā). No Mālinīvijaya (śrīpūrvaśāstra), ela é descrita como mātṛsadbhāva (essência das Mães).
71b/72a- सङ्घट्टेऽस्मिंश्चिदात्मत्वाद्यत्तत्प्रत्यवमर्शनम् ॥७१b॥
इच्छाशक्तिरघोराणां शक्तीनां सा परा प्रभुः ॥७२a॥
saṅghaṭṭe'smiṃścidātmatvādyattatpratyavamarśanam ॥71b॥
icchāśaktiraghorāṇāṃ śaktīnāṃ sā parā prabhuḥ ॥72a॥
तद् प्रत्यवमर्शनम् यत् सङ्घट्टे अस्मिं चित् आत्मत्वात् [tad pratyavamarśanam yat saṅghaṭṭe asmiṃ cit ātmatvāt] a consciência que surge desta união (de śiva e śakti) é a consciência reflexiva* इच्छा शक्तिः [icchā śaktiḥ] conhecida como poder de vontade* सा परा प्रभुः अघोराणां शक्तीनां [sā parā prabhuḥ aghorāṇāṃ śaktīnāṃ] é parā a fonte das energias aghora (latentes)*
71b/72a- A consciência que surge desta união (de śiva e śakti) é a consciência reflexiva conhecida como Poder de Vontade (icchā-śaktiḥ). Ela é Parā (a Deusa Suprema) a fonte das energias aghora (latentes).
72b/73a- सैव प्रक्षुब्धरूपा चेदीशित्री सम्प्रजायते ॥७२b॥
तदाघोराः परा देव्यो जाताः शैवाध्वदैशिकाः ॥७३a॥
saiva prakṣubdharūpā cedīśitrī samprajāyate ॥72b॥
tadāghorāḥ parā devyo jātāḥ śaivādhvadaiśikāḥ ॥73a॥
चेद् सा एव प्रक्षुब्ध रूपा सम्प्रजायते ईशित्री [ced sā eva prakṣubdha rūpā samprajāyate īśitrī] se este mesmo (poder) for perturbado transforma-se na soberana* तदा जाताः पराः देव्यः अघोराः [tadā jātāḥ parāḥ devyaḥ aghorāḥ] então nascem as deusas supremas não terríveis* अध्व दैशिकाः शैव [adhva daiśikāḥ śaiva] guias no caminho de śiva*
72b/73a- Se este mesmo (poder) for perturbado transforma-se na Soberana (īśitrī, ī). Então, nascem as deusas supremas (aghorā), guias no caminho de Śiva.
73b/74a- स्वात्मप्रत्यवमर्शो यः प्रागभूदेकवीरकः॥७३b॥
ज्ञातव्यविश्वोन्मेषात्मा ज्ञानशक्तितया स्थितः ॥७४a॥
svātmapratyavamarśo yaḥ prāgabhūdekavīrakaḥ॥73b॥
jñātavyaviśvonmeṣātmā jñānaśaktitayā sthitaḥ ॥74a॥
स्व आत्म प्रत्यवमर्शः यः अभूत् प्राक् एक वीरकः [sva ātma pratyavamarśaḥ yaḥ abhūt prāk eka vīrakaḥ] esta autoconsciência que apareceu antes habitava sozinha* उन्मेषत्मा विश्व ज्ञातव्य [unmeṣātmā viśva jñātavya] e que é a expansão (unmeṣa, u) do universo cognoscível* स्थितः शक्तितया ज्ञान [sthitaḥ śaktitayā jñāna] existe sob o aspecto do poder do conhecimento*
73b/74a- Esta autoconsciência que apareceu antes, habitava sozinha, e que é a expansão (unmeṣa, u) do universo cognoscível, existe sob o aspecto do poder do conhecimento.
74b/75a- इयं परापरा देवी घोरां या मातृमण्डलीम् ॥७४b॥
सृजत्यविरतं शुद्धाशुद्धमार्गैकदीपिकाम् ॥७५a॥
iyaṃ parāparā devī ghorāṃ yā mātṛmaṇḍalīm ॥74b॥
sṛjatyavirataṃ śuddhāśuddhamārgaikadīpikām ॥75a॥
इयं देवी परापरा [iyaṃ devī parāparā] esta é a deusa intermediária* या अविरतं सृजति घोरां मातृ मण्डलीम् [yā avirataṃ sṛjati ghorāṃ mātṛ maṇḍalīm] que emite continuamente o círculo ghorā (feroz) das mães* एक दीपिकाम् मार्ग शुद्ध अशुद्ध [eka dīpikām mārga śuddha aśuddha] dedicadas a iluminar o caminho puro-impuro*
74b/75a- Esta é a Deusa intermediária (parāparā), que emite continuamente o círculo ghorā das Mães, dedicadas a iluminar o caminho puro-impuro.
75b/76a- ज्ञेयांशः प्रोन्मिषन्क्षोभं यदैति बलवत्त्वतः ॥७५b॥
ऊनताभासनं संविन्मात्रत्वे जायते तदा ॥७६a॥
jñeyāṃśaḥ pronmiṣankṣobhaṃ yadaiti balavattvataḥ ॥75b॥
ūnatābhāsanaṃ saṃvinmātratve jāyate tadā ॥76a॥
यदा ज्ञेय आंशः प्रोन्मिषन् क्षोभं एति बलवत्त्वतः [yadā jñeya āṃśaḥ pronmiṣan kṣobhaṃ eti balavattvataḥ] quando a parte cognoscível entra em um estado de perturbação* तदा ऊनता भासनं जायते मात्रत्वे संविद् [tadā ūnatā jāyate bhāsanaṃ mātratve saṃvid] surge uma diminuição (ūnatā, ū) na consciência pura*
75b/76a- Quando a parte cognoscível, entra em um estado de perturbação (kṣobha), surge uma diminuição (ūnatā, ū) na consciência pura.
76b/77- रूढं तज्ज्ञेयवर्गस्य स्थितिप्रारम्भ उच्यते ॥७६b॥
रूढिरेषा विबोधाब्धेश्चित्राकारपरिग्रहः। इदं तद्बीजसन्दर्भबीजं चिन्वन्ति योगिनः ॥७७॥
rūḍhaṃ tajjñeyavargasya sthitiprārambha ucyate ॥76b॥
rūḍhireṣā vibodhābdheścitrākāraparigrahaḥ । idaṃ tadbījasandarbhabījaṃ cinvanti yoginaḥ ॥77॥
रूढं तद् उच्यते स्थिति वर्गस्य ज्ञेय प्रारम्भः [rūḍhaṃ tad sthiti ucyate vargasya jñeya prārambhaḥ] quando isso está firmemente estabelecido diz-se que o caminho do cognoscível começa a aparecer* एषा रूढिः विबोध अब्धेः चित्र आकार परिग्रहः [eṣā rūḍhiḥ vibodha abdheḥ citra ākāra parigrahaḥ] esta estabilização consiste no oceano do conhecimento assumir vários aspectos* तद् योगिनः चिन्वन्ति इदं बीज सन्दर्भ बीजं [tad yoginaḥ cinvanti idaṃ bīja sandarbha bījaṃ] os yogis sabem que esta é a semente que gera dualidade*
76b/77- Quando isso está firmemente estabelecido, diz-se que o caminho do cognoscível começa a aparecer. Esta estabilização consiste no oceano do conhecimento assumir vários aspectos. Os yogis sabem que esta é a semente que gera dualidade.
78- इच्छाशक्तिर्द्विरूपोक्ता क्षुभिताक्षुभिता च या । इष्यमाणं हि सा वस्तु द्वैरूप्येणात्मनि श्रयेत् ॥७८॥
icchāśaktirdvirūpoktā kṣubhitākṣubhitā ca yā । iṣyamāṇaṃ hi sā vastu dvairūpyeṇātmani śrayet ॥78॥
इच्छा शक्तिः द्वि रूप [icchā śaktiḥ dvi rūpa] o poder de vontade tem duas formas* क्षुभिता च अक्षुभिता या उक्ता [kṣubhitā ca akṣubhitā yā uktā] perturbada e não perturbada* हि सा श्रयेत् आत्मन् वस्तु इष्यमाणं द्वैरूप्येणै [hi sā śrayet ātman vastu iṣyamāṇaṃ dvairūpyeṇai] então apreende o objeto desejado de dois modos*
78- O Poder de Vontade (icchā śakti) tem duas formas, perturbada e não perturbada. Então, apreende o objeto desejado de dois modos.
79- अचिरद्युतिभासिन्या शक्त्या ज्वलनरूपया । इष्यमाणसमापत्तिः स्थैर्येणाथ धरात्मना ॥७९॥
aciradyutibhāsinyā śaktyā jvalanarūpayā । iṣyamāṇasamāpattiḥ sthairyeṇātha dharātmanā ॥79॥
इष्यमाण समापत्तिः अचिर द्युति भासिन्या शक्त्या ज्वलन रूपया [iṣyamāṇa samāpattiḥ acira dyuti bhāsinyā śaktyā jvalana rūpayā] a absorção do objeto do desejo ocorre (num instante) pelo poder (indicado pelas letras ṛ ṝ), na forma de uma chama e se ilumina brevemente* अथ स्थैर्येण धरा आत्मना [atha sthairyeṇa dharā ātmanā] ou então com a estabilidade (do poder indicado pelas letras ḷ ḹ), que assume a natureza do elemento terra*
79- A absorção do objeto do desejo ocorre (num instante) pelo poder (indicado pelas letras ṛ ṝ), na forma de uma chama e se ilumina brevemente, ou então com a estabilidade (do poder indicado pelas letras ḷ ḹ), que assume a natureza do elemento terra.
80- उन्मेषशक्तावस्त्येतज्ज्ञेयं यद्यपि भूयसा । तथापि विभवस्थानं सा न तु प्राच्यजन्मभूः ॥८०॥
unmeṣaśaktāvastyetajjñeyaṃ yadyapi bhūyasā । tathāpi vibhavasthānaṃ sā na tu prācyajanmabhūḥ ॥80॥
यदि अपि एतद् ज्ञेयं अस्ति उन्मेष शक्ताउ भूयसा [yadi api etad jñeyaṃ asti unmeṣa śaktāu bhūyasā] embora esse objeto de conhecimento esteja abundantemente presente no poder da expansão* तथा अपि सा विभव स्थानं [tathā api sā vibhava sthānaṃ] está no local onde ela se desenvolve* न तु प्राच्य जन्म भूः [na tu prācya janma bhūḥ] e não em sua origem anterior (que é o poder da vontade)*
80- Embora esse objeto de conhecimento esteja abundantemente presente no poder da expansão, está no local onde ele se desenvolve e não em sua origem anterior (que é o poder da vontade).
81- इच्छाशक्तेरतः प्राहुश्चातूरूप्यं परामृतम् । क्षोभान्तरस्यासद्भावान्नेदं बीजं च कस्यचित् ॥८१॥
icchāśakterataḥ prāhuścātūrūpyaṃ parāmṛtam । kṣobhāntarasyāsadbhāvānnedaṃ bījaṃ ca kasyacit ॥81॥
अतस् चातूरूप्यं इच्छा शक्तेः प्राहुः पर अमृतम् [atas cātūrūpyaṃ icchā śakteḥ prāhuḥ para amṛtam] por esta razão a forma quádrupla (ṛ, ṝ, ḷ e ḹ) nascida do poder da vontade é chamada de 'ambrosia suprema* च असद्भावात् क्षोभ अन्तरस्या इदं बीजं न कस्यचित् [ca asadbhāvāt kṣobha antarasyā idaṃ bījaṃ na kasyacit] como não ocorre mais nenhuma perturbação estes quatro (fonemas) são sementes de nada mais*
81- Por esta razão, a forma quádrupla (ṛ, ṝ, ḷ e ḹ) nascida do poder da vontade é chamada de 'ambrosia suprema' (parāmrta). Como não ocorre mais nenhuma perturbação, estes quatro (fonemas) são sementes de nada mais.
82a- प्रक्षोभकत्वं बीजत्वं क्षोभाधारश्च योनिता ॥८२a॥
prakṣobhakatvaṃ bījatvaṃ kṣobhādhāraśca yonitā ॥82a॥
बीजत्वं प्रक्षोभकत्वं [bījatvaṃ prakṣobhakatvaṃ] o estado semente corresponde à capacidade de causar uma perturbação* च योनिता क्षोभाधार [ca yonitā kṣobhādhāra] e o estado matriz é o fundamento de uma perturbação*
82a- O estado semente gera uma perturbação, e o estado matriz é o fundamento de uma perturbação.
82b/83a- क्षोभकं संविदो रूपं क्षुभ्यति क्षोभयत्यपि ॥८२b॥
क्षोभः स्याज्ज्ञेयधर्मत्वं क्षोभणा तद्बहिष्कृतिः ॥८३a॥
kṣobhakaṃ saṃvido rūpaṃ kṣubhyati kṣobhayatyapi ॥82b॥
kṣobhaḥ syājjñeyadharmatvaṃ kṣobhaṇā tadbahiṣkṛtiḥ ॥83a॥
क्षोभकं रूपं संविदः क्षुभ्यति अपि क्षोभयति [kṣobhakaṃ rūpaṃ saṃvidaḥ kṣubhyati api kṣobhayati] o agente desta perturbação é a própria natureza da consciência que perturba a si mesma e provoca perturbação* क्षोभः स्यात् ज्ञेय धर्मत्वं [kṣobhaḥ syāt jñeya dharmatvaṃ] a perturbação é uma qualidade do que é cognoscível* तद् बहिष्कृतिः क्षोभणा [tad bahiṣkṛtiḥ kṣobhaṇā] a exteriorização disso vem do ato de perturbar*
82b/83a- O agente desta perturbação é a própria natureza da consciência, que perturba a si mesma e provoca perturbação. A perturbação é uma qualidade do que é cognoscível. A exteriorização disso vem do ato de perturbar.
83b/84a- अन्तःस्थविश्वाभिन्नैकबीजांशविसिसृक्षुता ॥८३b॥
क्षोभोऽतदिच्छे तत्त्वेच्छाभासनं क्षोभणां विदुः ॥८४a॥
antaḥsthaviśvābhinnaikabījāṃśavisisṛkṣutā ॥83b॥
kṣobho'tadicche tattvecchābhāsanaṃ kṣobhaṇāṃ viduḥ ॥84a॥
विसिसृक्षुता अंश एक बीज अन्तः स्थ विश्व अभिन्न [visisṛkṣutā aṃśa eka bīja antaḥ stha viśva abhinna] perturbação é o desejo de emitir que é próprio da condição da semente que é inseparável do universo contido nela* क्षोभः विदुः क्षोभणा तत्त्व इच्छा आभासन [kṣobhaḥ viduḥ kṣobhaṇā tattva icchā ābhāsana] tal perturbação consiste a manifestação da vontade de gerar uma realidade* अतद् इच्छे [atad icche] naquilo que não tem o desejo por ela*
83b/84a- Perturbação é o desejo de emitir que é próprio da condição da semente, que é inseparável do universo contido nela. Tal perturbação consiste na manifestação da vontade de gerar uma realidade naquilo que não tem o desejo por ela.
84b/85a- यदैक्यापत्तिमासाद्य तदिच्छा कृतिनी भवेत् ॥८४b॥
क्षोभाधारमिमं प्राहुः श्रीसोमानन्दपुत्रकाः ॥८५a॥
yadaikyāpattimāsādya tadicchā kṛtinī bhavet ॥84b॥
kṣobhādhāramimaṃ prāhuḥ śrīsomānandaputrakāḥ ॥85a॥
यदा तद् इच्छा कृतिनी भवेत् आसाद्य ऐक्य आपत्तिम् [yadā tad icchā kṛtinī bhavet āsādya aikya āpattim] essa Vontade se realiza quando atinge a união com o objetivo desejado* पुत्रकाः श्री सोमानन्द प्राहुः इमं क्षोभ आधारम् [putrakāḥ śrī somānanda prāhuḥ imaṃ kṣobha ādhāram] os discípulos de somananda chamam-na de receptáculo da perturbação*
84b/85a- Essa Vontade se realiza quando atinge a união com o objetivo desejado. Os discípulos de Somananda chamam-na de receptáculo da perturbação (kṣobha ādhāra).
85b/86a- संविदामीषणादीनामनुद्भिन्नविशेषकम् ॥८५b॥
यज्ज्ञेयमात्रं तद्बीजं यद्योगाद्बीजता स्वरे ॥८६a॥
saṃvidāmīṣaṇādīnāmanudbhinnaviśeṣakam ॥85b॥
yajjñeyamātraṃ tadbījaṃ yadyogādbījatā svare ॥86a॥
तद् बीजं यद् ज्ञेय मात्रं [tad bījaṃ yad jñeya mātraṃ] a semente é apenas cognoscibilidade pura* अनुद्भिन्न विशेषकम् संविदाम् ईषणा अदीनाम् [anudbhinna viśeṣakam saṃvidām īṣaṇā adīnām] ainda não diferenciada nas várias formas de consciência como dominação, etc.* बीजता स्वरे यद् योगात् [bījatā svare yad yogāt] o estado de semente está presente nas vogais em razão de sua associação com esta (cognoscibilidade pura)*
85b/86a- A semente (bija) é apenas cognoscibilidade pura (jñeya-mātra), ainda não diferenciada nas várias formas de consciência como dominação, etc. O estado da semente (bījatā) está presente nas vogais em razão de sua associação com esta (cognoscibilidade pura).
86/87- तस्य बीजस्य सैवोक्ता विसिसृक्षा य उद्भवः । यतो ग्राह्यमिदं भास्यद्भिन्नकल्पं चिदात्मनः ॥८६॥
एष क्षोभः क्षोभणा तु तूष्णीम्भूतान्यमातृगम् । हठाद्यदौदासीन्यांशच्यावनं संविदो बलात् ॥८७॥
Fontes/ Links
tasya bījasya saivoktā visisṛkṣā ya udbhavaḥ । yato grāhyamidaṃ bhāsyadbhinnakalpaṃ cidātmanaḥ ॥86॥
eṣa kṣobhaḥ kṣobhaṇā tu tūṣṇīmbhūtānyamātṛgam । haṭhādyadaudāsīnyāṃśacyāvanaṃ saṃvido balāt ॥87॥
स एव उक्ता विसिसृक्षा तस्य बीजस्य यः उद्भवः यतस् इदं ग्राह्यम् भास्यत् भिन्न कल्पं चित् आत्मनः [sa eva uktā visisṛkṣā tasya bījasya yaḥ udbhavaḥ yatas idaṃ grāhyam bhāsyat bhinna kalpaṃ cit ātmanaḥ] a intenção de emitir é o movimento daquela semente devido à qual este objeto de conhecimento se manifesta diferenciado da consciência* एषः क्षोभः क्षोभणा तु बलात् संविदः [eṣaḥ kṣobhaḥ kṣobhaṇā tu balāt saṃvidaḥ] isto é a perturbação e o ato de agitar consiste pelo poder da consciência* तूष्णीम् भूत अन्य मातृ गम् हठात् यद् औदासीन्य अंश च्यावनं [tūṣṇīm bhūta anya mātṛ gam haṭhāt yad audāsīnya aṃśa cyāvanaṃ] em forçar outros sujeitos em estado de inação, a saírem de seu estado de inércia*
86/87- A intenção de emitir é o movimento daquela semente, devido à qual este objeto de conhecimento se manifesta diferenciado da consciência. Isto é a perturbação. E, o ato de agitar consiste, pelo poder da Consciência, em forçar outros sujeitos em estado de inação, a saírem de seu estado de inércia.
88- जातापि विसिसृक्षासौ यद्विमर्शान्तरैक्यतः । कृतार्था जायते क्षोभाधारोऽत्रैतत्प्रकीर्तितम् ॥८८॥
jātāpi visisṛkṣāsau yadvimarśāntaraikyataḥ । kṛtārthā jāyate kṣobhādhāro'traitatprakīrtitam ॥88॥
क्षोभाधारः जायते असौ विसिसृक्षा जाता अपि [kṣobhādhāraḥ jāyate asau visisṛkṣā jātā api] o receptáculo da perturbação (kṣobhādhāra) surge esse desejo de emitir já nascido* कृत अर्था यद् विमर्श अन्तर ऐक्यतः [kṛta arthā yad vimarśa antara aikyataḥ] alcança seu objetivo por meio de sua unidade com aquela outra consciência* एतत् प्रकीर्तितम् अत्र [etat prakīrtitam atra] isso já foi expresso antes*
88- O receptáculo da perturbação (kṣobhādhāra) surge quando esse desejo recém-nascido de emitir, alcança seu objetivo por meio de sua unidade com aquela outra consciência. Isso já foi expresso antes.
89- ततस्तदान्तरं ज्ञेयं भिन्नकल्पत्वमिच्छति । विश्वबीजादतः सर्वं बाह्यं बिम्बं विवर्त्स्यति ॥८९॥
tatastadāntaraṃ jñeyaṃ bhinnakalpatvamicchati । viśvabījādataḥ sarvaṃ bāhyaṃ bimbaṃ vivartsyati ॥89॥
ततस् ज्ञेयं तद् आन्तरं इच्छति भिन्न कल्पत्वम् [tatas jñeyaṃ tad āntaraṃ icchati bhinna kalpatvam] a partir dessa (perturbação) o conhecível dentro do Sujeito (cognoscente) tornar-se diferenciado* अतः सर्वं बाह्यं बिम्बं विवर्त्स्यति बीजात् विश्व [ataḥ sarvaṃ bāhyaṃ bimbaṃ vivartsyati bījāt viśva] assim as várias imagens externas se manifestarão a partir desta Semente do universo*
89- A partir dessa (perturbação), o conhecível dentro do Sujeito (cognoscente) tornar-se diferenciado. Assim, as várias imagens externas se manifestarão, a partir desta Semente do universo.
90- क्षोभ्यक्षोभकभावस्य सतत्त्वं दर्शितं मया । श्रीमन्महेश्वरेणोक्तं गुरुणा यत्प्रसादतः ॥९०॥
kṣobhyakṣobhakabhāvasya satattvaṃ darśitaṃ mayā । śrīmanmaheśvareṇoktaṃ guruṇā yatprasādataḥ ॥90॥
सतत्त्वं क्षोभ्यक्षोभक भावस्य [satattvaṃ kṣobhyakṣobhaka bhāvasya] a natureza real do estado de perturbação e do seu agente* दर्शितं मया यद् प्रसादतः उक्तं गुरुणा श्रीमत् महेश्वरेण [darśitaṃ mayā yad prasādataḥ uktaṃ guruṇā śrīmat maheśvareṇa] mostrada aqui recebi pela graça do meu mestre maheśvara*
90- A natureza real do estado de perturbação e do seu agente (kṣobhya kṣobhaka bhāvasya) mostrada aqui, recebi pela graça do meu mestre Senhor Maheśvara.
91- प्रकृतं ब्रूमहे नेदं बीजं वर्णचतुष्टयम् । नापि योनिर्यतो नैतत्क्षोभाधारत्वमृच्छति ॥९१॥
prakṛtaṃ brūmahe nedaṃ bījaṃ varṇacatuṣṭayam । nāpi yoniryato naitatkṣobhādhāratvamṛcchati ॥91॥
ब्रूमहे प्रकृतं इदं वर्ण चतुष्टयम् न बीजं न अपि योनिः [brūmahe prakṛtaṃ idaṃ varṇa catuṣṭayam na bījaṃ na api yoniḥ] retornemos ao tópico que começamos antes este grupo de quatro letras (ṛ, ṝ, ḷ e ḹ) não é uma semente não é nem uma matriz* यतस् एतत् न क्षोभ आधारत्वम् ऋच्छति [yatas etat na ṛcchati kṣobha ādhāratvam] porque este (grupo) não se torna um suporte de perturbação*
91- Retornemos ao tópico que começamos antes. Este grupo de quatro letras (ṛ, ṝ, ḷ e ḹ) não é uma semente, não é nem uma matriz. Porque este (grupo) não se torna um suporte de perturbação.
92/93a- आत्मन्येव च विश्रान्त्या तत्प्रोक्तममृतात्मकम् । इत्थं प्रागुदितं यत्तत्पञ्चकं तत्परस्परम् ॥९२॥
उच्छलद्विविधाकारमन्योन्यव्यतिमिश्रणात् ॥९३a॥
ātmanyeva ca viśrāntyā tatproktamamṛtātmakam । itthaṃ prāguditaṃ yattatpañcakaṃ tatparasparam ॥92॥
ucchaladvividhākāramanyonyavyatimiśraṇāt ॥93a॥
विश्रान्त्या आत्मनि एव तद् प्रोक्तम् च अमृत आत्मकम् [viśrāntyā ātmani eva tad proktam ca amṛta ātmakam] e por repousar em si mesmo esse o grupo (de quatro fonemas) é dito consistir em néctar* इत्थं तद् पञ्चकं यद् प्राक् उदितं उच्छलत् तद् परस्परम् विविध आकारम् अन्योन्य व्यतिमिश्रणात् [itthaṃ tad pañcakaṃ yad prāk uditaṃ ucchalat tad parasparam vividha ākāram anyonya vyatimiśraṇāt] o grupo de cinco vogais (a, i, ī, u, ū) fluindo umas nas outras assumem diversas formas ao se misturarem*
92/93a- E por repousar em si mesmo, esse o grupo de quatro fonemas é dito consistir em Néctar. O grupo de cinco vogais (a, i, ī, u, ū) fluindo umas nas outras, assumem várias formas ao se misturarem.
93b/94a- योऽनुत्तरः परः स्पन्दो यश्चानन्दः समुच्छलन् ॥९३b॥
ताविच्छोन्मेषसङ्घट्टाद्गच्छतोऽतिविचित्रताम् ॥९४a॥
yo'nuttaraḥ paraḥ spando yaścānandaḥ samucchalan ॥93b॥
tāvicchonmeṣasaṅghaṭṭādgacchato'tivicitratām ॥94a॥
यः अनुत्तरः स्पन्दः परः च आनन्दः [yaḥ anuttaraḥ spandaḥ paraḥ ca ānandaḥ] anuttara (a) que é a Vibração Suprema da consciência e ānanda (ā) (bem-aventurança)* यद् समुच्छलन् गच्छतः अति विचित्रताम् [yad samucchalan gacchataḥ ati vicitratām] juntos em movimento assumem diversas formas* तौ इच्छ उन्मेष सङ्घट्टात् [tau iccha unmeṣa saṅghaṭṭāt] pela união com os poderes da vontade (icchā, i) e da expansão (unmeṣa, u)*
93b/94a- Anuttara (a) que é a Vibração Suprema da consciência e Ānanda (ā) (bem-aventurança), juntos em movimento, assumem diversas formas pela união com os poderes da vontade (icchā, i) e da expansão (unmeṣa, u).
94b/95a- अनुत्तरानन्दचिती इच्छाशक्तौ नियोजिते ॥९४b॥
त्रिकोणमिति तत्प्राहुर्विसर्गामोदसुन्दरम् ॥९५a॥
anuttarānandacitī icchāśaktau niyojite ॥94b॥
trikoṇamiti tatprāhurvisargāmodasundaram ॥95a॥
अनुत्तर आनन्द चिती नियोजिते इच्छा शक्तौ त्रिकोणम् इति [anuttara ānanda citī niyojite icchā śaktau trikoṇam iti] quando os dois aspectos da consciência o absoluto: anuttara (a) e a bem aventurança: ānanda (ā) se combinam com o poder da vontade: icchā (i) tornam-se o triângulo (e)* प्राहुः तद् सुन्दरम् आमोद विसर्ग [prāhuḥ tad sundaram āmoda visarga] que é chamado de belo com a fragrância da emissão*
94b/95a- Quando os dois aspectos da Consciência, o Absoluto: Anuttara (a) e a Bem Aventurança: ānanda (ā) se combinam com o poder da vontade: icchā (i), tornam-se o Triângulo (e) que é chamado de belo com a fragrância da emissão.
Fontes/ Links
Tantraloka / Wikipedia
Abhinavagupta / Wikipedia
Tantraloka (Sanskrit Text) / Wisdomlib.org
Sri Tantraloka - S. P. Singh / Internet Arquive
Tantraloka / Gabriel Pradipaka
Tantraloka / Mark Dyczkowski
Sri Tantraloka / Gautam Chatterjee
Luci dei Tantraloka / Raniero Gnoli
Introduction to the Tantraloka / Navjivan Rastogi
Light On Tantra In Kashmir Shaivism / Swami Lakshmanjoo
The Relevance of Abhinavagupta’s Theory of Reality / ResearchGate
Doutrina do Recohecimento (Pratyabhijñāhṛdayam) / mokshadharma.blogspot
Shivaísmo da Caxemira / mokshadharma.blogspot
La lumière sur les tantras- L. Silburn - A. Padoux
Concept of Phoneme in Abhinavaguptas Tantraloka / Amitabh V Dwivedi
Abhinavagupta On Reflection (Pratibimba) in The Tantrāloka / Mrinal Kaul
The Relevance of Abhinavagupta’s Theory of Reality / ResearchGate
Doutrina do Recohecimento (Pratyabhijñāhṛdayam) / mokshadharma.blogspot
Shivaísmo da Caxemira / mokshadharma.blogspot
La lumière sur les tantras- L. Silburn - A. Padoux
Concept of Phoneme in Abhinavaguptas Tantraloka / Amitabh V Dwivedi
Abhinavagupta On Reflection (Pratibimba) in The Tantrāloka / Mrinal Kaul
Nenhum comentário:
Postar um comentário