19/06/2020

Bhagavad Gita Parte 3

|| अथ तृतीय ‘ध्यायः ||   atha tṛtīya ‘dhyāyaḥ   "Agora o Capítulo Três"
|| कर्म योगः ||   karma-yogaḥ    "Karma Yoga"

3.1- अर्जुन उवाच । ज्यायसी चेत् कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन । तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव ॥३.१॥
arjuna uvāca | jyāyasī cet karmaṇaste matā buddhirjanārdana | tatkiṃ karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava ||3.1||
अर्जुनः उवाच [arjunaḥ uvāca] arjuna disse* चेत् [cet] se* ते [te] você* मता [matā] considera* बुद्धिः [buddhiḥ] conhecimento* ज्यायसी [jyāyasī] superior* कर्मणः [karmaṇaḥ] à ação* जनार्दन [janārdana] ó janārdana! (kṛṣṇa)* किं [kiṃ] por quê?* मां [māṃ] me* नियोजयसि [niyojayasi] induz* तत् [tat] a essa* घोरे [ghore] terrível* कर्मणि [karmaṇi] ação* केशव [keśava] ó keshava*<
3.1- Se você considera o conhecimento superior á ação, ó Janardana, por que você me induz a essa terrível ação, ó Kesava?
3.2- व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे । तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम् ॥३.२॥
vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me | tadekaṃ vada niścitya yena śreyo'hamāpnuyām ||3.2||
वाक्येन [vākyena] com palavras* इव [iva] aparentemente* व्यामिश्रेण [vyāmiśreṇa] contraditórias* मोहयः-इव [mohayaḥ-iva] você pareces estar confundindo* मे [me] minha* बुद्धिं [buddhiṃ] inteligencia* / वद [vada] diga-me* एकं [ekaṃ] uma única (instrução)* येन [yena] pela qual* अहम् [aham] eu* आप्नुयाम् [āpnuyām] poderei alcançar* निश्चित्य [niścitya] com certeza* तत् [tat] esse* श्रेयः [śreyaḥ] bem maior (a liberação)* 
3.2- Com essas declarações aparentemente contraditórias, você está confundindo minha inteligência. Diga-me uma única instrução pela qual poderei alcançar a liberação.
3.3- श्रीभगवान् उवाच । लोकेऽस्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयाऽनघ । ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् ॥३.३॥
śrībhagavān uvāca | loke'smin dvividhā niṣṭhā purā proktā mayā'nagha | jñānayogena sāṅkhyānāṃ karmayogena yoginām ||3.3|
श्रीभगवान् उवाच [śrībhagavān uvāca] o senhor disse* प्रोक्ता [proktā] (como) ensinado* मया [mayā] por mim* पुरा [purā] há muito tempo* अनघ [anagha] ó anagha (arjuna)!* अस्मिन् [asmin] nesse* लोके [loke] mundo* द्विविधा [dvividhā] (há) dois (tipos)* निष्ठा [niṣṭhā] de disciplinas* ज्ञानयोगेन [jñānayogena] jñāna yoga (yoga do conhecimento)* साङ्ख्यानां [sāṅkhyānāṃ] pelos sāṃkhyās (seguidores do)* कर्मयोगेन [karmayogena] e karma yoga* योगिनाम् [yoginām] para os yogins*
3.3- O Senhor disse: Como ensinado por Mim desde os tempos antigos, Ó Anagha! (Arjuna) existem nesse mundo dois tipos de disciplinas: o Yoga do conhecimento para os sāṃkhyas e o Yoga da ação para os yogins.
3.4- न कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते । न च सन्न्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति ॥३.४॥
na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute | na ca sannyasanādeva siddhiṃ samadhigacchati ||3.4||
न [na] não* अनारम्भान् [anārambhān] é por abster-se* कर्मणाम् [karmaṇām] da ação* पुरुषः [puruṣaḥ] que um homem* अश्नुते [aśnute] alcança* नैष्कर्म्यं [naiṣkarmyaṃ] a inação (estado de não-ação)* च [ca] e* न [na] nem* सन्न्यसनात्-एव [sannyasanāt-eva] por mera renúncia* समधिगच्छति [samadhigacchati] ele alcança* सिद्धिं [siddhiṃ] o sucesso (liberação)*
3.4- Não é por abster-se da ação que um homem alcança a inação; e nem por mera renúncia ele alcança o sucesso (liberação).
3.5- न हि कश्चित् क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत् । कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः ॥३.५॥
na hi kaścit kṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt | kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ ||3.5||
हि [hi] certamente* न-कश्चित् [na-kaścit] ninguém* तिष्ठत्I [tiṣṭhatI] permanece* अपि [api] por* क्षणम् [kṣaṇam] um instante* जातु [jātu] sequer* अकर्मकृत् [akarmakṛt] sem executar uma ação* हि [hi] porque* सर्वः [sarvaḥ] todos [seres]* अवशः [avaśaḥ] são forçados (involuntariamente)* गुणैः [guṇaiḥ] pelos guṇas (qualidades primárias)* प्रकृतिजैः [prakṛtijaiḥ] provenientes de prakṛti (natureza)* कार्यते [kāryate] a executar* कर्म [karma] alguma ação* 
3.5- Certamente, ninguém permanece por um instante sequer sem executar uma ação, porque todos são forçados, pelos guṇas provenientes de prakṛti, a executar alguma ação.
3.6- कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन् । इन्द्रियार्थान् विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते ॥३.६॥
karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran | indriyārthān vimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate ||3.6||
यः [yaḥ] quem* संयम्य [saṃyamya] reprime* कर्मेन्द्रियाणि [karmendriyāṇi] os órgãos de ação* आस्ते [āste] e senta-se* मनसा [manasā] com a mente* स्मरन् [smaran] rememorando* इन्द्रियार्थान् [indriyārthān] o objetos dos sentidos* विमूढ-आत्मा [vimūḍha-ātmā] é um enganador* सः [saḥ] ele* उच्यते [ucyate] é chamado* मिथ्या-आचारः [mithyā-ācāraḥ] de hipócrita* 
3.6- Quem reprime os órgãos da ação, mas senta-se rememorando os objetos dos sentidos, é enganador e é chamado de hipócrita.
3.7- यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन । कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते ॥३.७॥
yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate:'rjuna | karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate ||3.7||
तु [tu] mas* यः [yaḥ] quem* नियम्य [niyamya] controla* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] os órgãos dos sentidos* मनसा [manasā] com a mente* असक्तः [asaktaḥ] permanecendo sem apego* आरभते [ārabhate] e envolve* कर्मेन्द्रियैः [karmendriyaiḥ] os órgãos de ação* कर्म-योगम् [karma-yogam] no karma yoga (yoga da ação)* सः [saḥ] ele* विशिष्यते [viśiṣyate] é superior* अर्जुन [arjuna] ó arjuna!*
3.7- Mas quem controla os órgãos dos sentidos com a mente, permanecendo sem apego e envolve seus órgãos de ação no karma yoga, é o superior, ó Arjuna.
3.8- नियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्यायो ह्यकर्मणः । शरीरयात्रापि च ते न प्रसिद्ध्येदकर्मणः ॥३.८॥
niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ | śarīrayātrāpi ca te na prasiddhyedakarmaṇaḥ ||3.8||
त्वं [tvaṃ] você* कुरु [kuru] (deve) realizar* कर्म [karma] a ação* नियतं [niyataṃ] necessária* हि [hi] pois* कर्म [karma] a ação* ज्यायः [jyāyaḥ] é melhor* अकर्मणः [akarmaṇaḥ] que a inação* / च [ca] e* अपि [api] mesmo* शरीर-यात्रा-ते [śarīra-yātrā-te] a manutenção do seu corpo* न-प्रसिद्ध्येत् [na-prasiddhyet] se tornaria impossível* अकर्मणः [akarmaṇaḥ] devido à inação*
3.8- Realize a ação necessária, pois ação é certamente melhor que inação. Mesmo a manutenção do seu corpo não poderia ser realizada sem ação.
3.9- यज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबन्धनः । तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसङ्गः समाचर ॥३.९॥
yajñārthātkarmaṇo'nyatra loko'yaṃ karmabandhanaḥ | tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṅgaḥ samācara ||3.9||
अयं [ayaṃ] esse* लोकः [lokaḥ] mundo* कर्म-बन्धनः [karma-bandhanaḥ] está atrelado à ação* अन्यत्र [anyatra] exceto* यज्ञ-अर्थात्-कर्मणः [yajña-arthāt-karmaṇaḥ] a ação que tem yajña (sacrifício) como objetivo* / कौन्तेय [kaunteya] ó kaunteya! (arjuna)* समाचर [samācara] execute* कर्म [karma] a ação* तत्-अर्थं [tat-arthaṃ] com esse objetivo* मुक्त-सङ्गः [mukta-saṅgaḥ] livre de apego* 
3.9- Esse mundo está atrelado à ação, exceto a ação que tem Yajña (sacrifício) como objetivo. Ó Kaunteya! (Arjuna), execute a ação, com esse objetivo, livre do apego.
3.10- सहयज्ञाः प्रजाः सृष्ट्वा पुरोवाच प्रजापतिः । अनेन प्रसविष्यध्वं एष वोऽस्त्विष्टकामधुक् ॥३.१०॥
sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ | anena prasaviṣyadhvaṃ eṣa vo'stviṣṭakāmadhuk ||3.10||
पुरा [purā] no princípio* सृष्ट्वा [sṛṣṭvā] tendo criado* प्रजाः [prajāḥ] os seres humanos* सहयज्ञाः [sahayajñāḥ] juntamente com yajña (sacrifício, oferecimento, oblação)* प्रजापतिः [prajāpatiḥ] prajāpati (o criador)* उवाच [uvāca] disse* अनेन [anena] com esse (yajña)* प्रसविष्यध्वं [prasaviṣyadhvaṃ] multipliquem-se* / एषःअस्तु [eṣaḥ-astu] e que esse (yajña) seja* इष्ट-काम-धुक्-वः [iṣṭa-kāma-dhuk-vaḥ] a vaca que atende aos vossos desejos* 
3.10- No princípio, tendo criado os seres humanos juntamente com Yajña (sacrifício), o Criador (Prajāpati) disse: "Com esse (Yajña), multipliquem-se e ele seja a vaca que atende desejos".
3.11- देवान् भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः । परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥३.११॥
devān bhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ | parasparaṃ bhāvayantaḥ śreyaḥ paramavāpsyatha ||3.11||
अनेन [anena] com isso (yajña)* भावयत [bhāvayata] você deve nutrir* देवान् [devān] as divindades* ते [te] e essas* देवाः [devāḥ] divindades* भावयन्तु [bhāvayantu] nutrirão* वः [vaḥ] você* / भावयन्तः [bhāvayantaḥ] nutrindo* परस्परं [parasparaṃ] um ao outro* अवाप्स्यथ [avāpsyatha] você alcançá* परम्-श्रेयः [param-śreyaḥ] o bem maior (mokṣa, liberação)* 
3.11- Através do Yajña, você deve nutrir as divindades e essas divindades o nutrirão. Ao nutrir um ao outro, você alcançá o bem mais elevado (liberação).
3.12- इष्टान् भोगान् हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः । तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो यो भुङ्क्ते स्तेन एव सः ॥३.१२॥
iṣṭān bhogān hi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ | tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ ||3.12||
यज्ञ-भाविताः [yajña-bhāvitāḥ] nutridas por yajña* देवाः [devāḥ] as divindades* दास्यन्ते [dāsyante] darão* वः [vaḥ] a você* भोगान् [bhogān] os objetos* इष्टान् [iṣṭān] desejados* / हि [hi] mas* यः [yaḥ] aquele que* भुङ्क्ते [bhuṅkte] desfruta* दत्तान्-तैः [taiḥ-dattān] das dádivas dadas* अप्रदाय-एभ्यः [apradāya-ebhyaḥ] sem oferecer (retribuição) * सः [saḥ] essa pessoa* एव [eva] de fato* स्तेनः [stenaḥ] é um ladrão* 
3.12- Nutridas por Yajña, as divindades lhe darão os objetos desejados. Mas quem desfruta das dádivas sem oferecer retribuição é apenas um ladrão.
3.13- यज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः । भुञ्जते ते त्वघं पापा ये पचन्त्यात्मकारणात् ॥३.१३॥
yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te tvaghaṃ pāpā ye pacantyātmakāraṇāt ||3.13||
यज्ञ-शिष्टाशिनः-सन्तः [yajña-śiṣṭāśinaḥ-santaḥ] os bons (homens) que comem, depois do yajña* मुच्यन्ते [mucyante] são liberados* सर्व-किल्बिषैः [sarva-kilbiṣaiḥ] de toda culpa* / ये-तु [ye-tu] no entanto, os* पापाः [pāpāḥ] pecadores* पचन्ति [pacanti] que cozinham* आत्म-कारणात् [ātma-kāraṇāt] para si mesmos (apenas)* भुञ्जते [bhuñjate] comem* ते [te] seu* अघं [aghaṃ] pāpa (próprio pecado)* 
3.13 - Os generosos que comem depois do Yajña, são libertados de toda culpa. No entanto, os pecadores que cozinham para si mesmos comem seu próprio pecado.
3.14- अन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः । यज्ञाद्भवति पर्जन्यो यज्ञः कर्मसमुद्भवः ॥३.१४॥
annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ | yajñādbhavati parjanyo yajñaḥ karmasamudbhavaḥ ||3.14||
भूतानि [bhūtāni] os seres vivos* भवन्ति [bhavanti] nascem* अन्नात् [annāt] do alimento* / अन्न-सम्भवः [anna-sambhavaḥ] o alimento vem* पर्जन्यात् [parjanyāt] pela chuva* / यज्ञः [yajñaḥ] do yajña* भवति [bhavati] surge* पर्जन्यः [parjanyaḥ] a chuva* यज्ञात् [yajñāt] e o yajña* कर्म-समुद्भवः [karma-samudbhavaḥ] nasce da ação (karma)*
3.14 - Os seres vivos nascem do alimento. O alimento vem pela chuva. Do Yajña surge a chuva e o Yajña nasce do karma (ação).
3.15- कर्म ब्रह्मोद्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम् । तस्मात् सर्वगतं ब्रह्म नित्यं यज्ञे प्रतिष्ठितम् ॥३.१५॥
karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam | tasmāt sarvagataṃ brahma nityaṃ yajñe pratiṣṭhitam ||3.15||
विद्धि [viddhi] Saiba que* कर्म [karma] a ação* ब्रह्म-उद्भवम् [brahma-udbhavam] vem de brahma* / ब्रह्म [brahma] brahma* अक्षर-समुद्भवम् [akṣara-samudbhavam] surge do imperecível (akṣara)* / तस्मात् [tasmāt] portanto* सर्वगतं [sarvagataṃ] o omnipresente* ब्रह्म [brahma] brahma* नित्यं [nityaṃ] sempre* प्रतिष्ठितम् [pratiṣṭhitam] repousa* यज्ञे [yajñe] no yajña* 
3.15- Saiba que a ação vem de Brahman. Brahman surge do imperecível (Akṣaram). Portanto, o onipresente Brahman sempre repousa no Yajña (sacrifício).
3.16- एवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः । अघायुरिन्द्रियारामो मोघं पार्थ स जीवति ॥३.१६॥
evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ | aghāyurindriyārāmo moghaṃ pārtha sa jīvati ||3.16||
यः [yaḥ] aquele que* न-अनुवर्तयति [na-anuvartayati] não segue* इह [iha] aqui, nesta vida* चक्रं [cakraṃ] a roda cósmica* प्रवर्तितं [pravartitaṃ] já colocada em movimento* अघायुः [aghāyuḥ] e que vive em pecado* इन्द्रिय-आरामः [indriya-ārāmaḥ] apenas usufruindo prazeres sensoriais* एवं [evaṃ] dessa maneira* सः [saḥ] essa pessoa* जीवति [jīvati] vive* मोघं [moghaṃ] em vão* पार्थ [pārtha] ó pārtha! (arjuna)* 
3.16 - Aquele que não segue aqui nesta vida, a roda cósmica, já em movimento, e que vive em pecado, desfrutando apenas dos prazeres sensuais, vive em vão, ó Pārtha! (Arjuna).
3.17- यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः । आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते ॥३.१७॥
yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ | ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyate ||3.17||
तु [tu] porém* यः-मानवः [yaḥ-mānavaḥ] (para) a pessoa que* आत्म-रतिः-एव [ātma-ratiḥ-eva] deleita-se com o self* आत्म-तृप्तः-च [ātma-tṛptaḥ-ca] que está satisfeita com o self* स्यात् [syāt] e está* सन्तुष्टः-च [santuṣṭaḥ-ca] contente* आत्मन्येव [ātmani-eva] somente com o self* न [na] nada* विद्यते [vidyate] há* कार्यं [kāryaṃ] a ser feito* तस्य [tasya] por ele*
3.17- Mas, para a pessoa que se deleita com o Self, que está satisfeita com o Self, que está contente somente com o Self, nada há a ser feito.
3.18- नैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन । न चास्य सर्वभूतेषु कश्चिदर्थव्यपाश्रयः ॥३.१८॥
naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana | na cāsya sarvabhūteṣu kaścidarthavyapāśrayaḥ ||3.18||
तस्य [tasya] para essa pessoa* न-एव [na-eva] de fato não* अर्थः arthaḥ] há propósito* इह [iha] aqui neste mundo* कृतेन [kṛtena] para agir* न-अकृतेन [na-akṛtena] ou não agir* / च [ca] e* न [na] nem* अस्य [asya] essa pessoa* अर्थ-व्यपाश्रयः [artha-vyapāśrayaḥ] depende de * कश्चन [kaścana] qualquer* सर्व-भूतेषु [sarva-bhūteṣu] ser vivo* कश्चित् [kaścit] para alguma (finalidade)* 
3.18 - Para essa pessoa, de fato não há propósito aqui neste mundo para agir ou não agir. Nem essa pessoa depende de qualquer ser vivo para alguma finalidade.
3.19- तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर । असक्तो ह्याचरन्कर्म परमप्नोति पूरुषः ॥३.१९॥
tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara | asakto hyācarankarma paramapnoti pūruṣaḥ ||3.19||
तस्मात् [tasmāt] portanto* सततं [satataṃ] sempre* समाचर [samācara] realize bem* कर्म-कार्यं [karma-kāryaṃ] a ação que deve ser feita (seu dever)* असक्तः [asaktaḥ] sem apego* हि [hi] porque* आचरन् [ācaran] realizando* कर्म [karma] a ação* असक्तः [asaktaḥ] sem apego* पूरुषः [pūruṣaḥ] a pessoa* आप्नोति [āpnoti] atinge* परम् [param] o mais alto (supremo)* 
3.19- Portanto, sempre realize bem seu dever sem apego, porque, ao realizar a ação sem apego, a pessoa atinge o Supremo.
3.20- कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः । लोकसङ्ग्रहमेवापि सम्पश्यन्कर्तुमर्हसि ॥३.२०॥
karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ | lokasaṅgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi ||3.20||
कर्मण-एव [karmaṇa-eva] somente pela ação* जनकादयः [janakādayaḥ] janaka e outros reis* आस्थिता [āsthitā] alcançaram* हि [hi] de fato*संसिद्धिम् [saṃsiddhim] a libertação* / अपि [api] também* सम्पश्यन् [sampaśyan] considerando* लोकसङ्ग्रहम् [lokasaṅgraham] o objetivo de proteger as pessoas* अर्हसि [arhasi] você deve* एव [eva] mesmo* कर्तुम् [kartum] executar uma ação*
3.20- Somente pela ação, Janaka e outros reis alcançaram a libertação. Também, com o objetivo de proteger as pessoas, você deve executar uma ação.
3.21- यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः । स यत्प्रमाणं कुरुते लोकस्तदनुवर्तते ॥३.२१॥
yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ | sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate ||3.21||
यत्-यत् [yat-yat] o que quer que* श्रेष्ठः [śreṣṭhaḥ] uma pessoa importante* आचरति [ācarati] faça* तत् [tat] isso* तत्-तत् [tat-tat] mesmo* इतरः [itaraḥ] as outras* जनः [janaḥ] pessoas (fazem)* / एव [eva] também* सः-यत्-प्रमाणं-कुरुते [saḥ-yat-pramāṇaṃ-kurute] os valores que ela estabelece* लोकः [lokaḥ] o resto das pessoas* अनुवर्तते [anuvartate] seguem*
3.21- Tudo o que é feito por uma pessoa importante, o mesmo é feito pelas outras pessoas. Também, o resto das pessoas seguem os valores que ela estabelece.
3.22- न मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किञ्चन । नानवाप्तमवाप्तव्यं वर्त एव च कर्मणि ॥३.२२॥
na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana | nānavāptamavāptavyaṃ varta eva ca karmaṇi ||3.22||
पार्थ [pārtha] ó pārtha! (arjuna)* न [na] *nada अस्ति [asti] há* कर्तव्यं [kartavyaṃ] a ser feito* त्रिषु [triṣu] nos três* लोकेषु [lokeṣu] mundos* न [na] nem* किञ्चन [kiñcana] algo* अनवाप्तम् [anavāptam] ainda não obtido* अवाप्तव्यं [avāptavyaṃ] a ser obtido* मे [me] por mim* च [ca] mas* वर्त [varta] dedico-me* एव [eva] efetivamente* कर्मणि [karmaṇi] à ação*
3.22- Ó Pārtha (Arjuna), não há nada a ser feito nos três mundos, nem algo não obtido a ser obtido por mim, mesmo assim, dedico-me à ação.
3.23- यदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः । मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥३.२३॥
yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ | mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ||3.23||
हि [hi] pois* यदि [yadi] se* अहं [ahaṃ] eu* न [na] não* जातु [jātu] sempre, (continuasse)* अतन्द्रितः [atandritaḥ] incansavelmente* वर्तेयं [varteyaṃ] a participar* कर्मनि [karmami] de ações*पार्थ [pārtha] ó pārtha!* मनुष्याः [manuṣyāḥ] os seres humanos* अनुवर्तन्ते [anuvartante] seguiriam* मम [mama] meu* वर्त्म [vartma] caminho (exemplo)* सर्वशः [sarvaśaḥ] de qualquer maneira*
3.23- Pois, se eu não continuasse incansavelmente, a participar de ações, ó Partha! os homens seguiriam o meu exemplo de qualquer a maneira.
3.24- उत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम् । सङ्करस्य च कर्ता स्याम् उपहन्यामिमाः प्रजाः ॥३.२४॥
utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham | saṅkarasya ca kartā syām upahanyāmimāḥ prajāḥ ||3.24||
चेत् [cet] se* अहम् [aham] eu* न [na] não* कुर्यां-कर्म [kuryāṃ-karma] agisse* इमे [ime] esses* लोका [lokā] mundos* उत्सीदेयुः [utsīdeyuḥ] sucumbiriam* च [ca] e* स्याम् [syām] (eu) seria* कर्ता [kartā] a causa* सङ्करस्य [saṅkarasya] da confusão* उपहन्याम् [upahanyām] e da destruição* इमाः [imāḥ] de (todas)* प्रजाः [prajāḥ] criaturas
3.24- Se Eu não agisse, esses mundos sucumbiriam e Eu seria a causa da confusão e da destruição de todas criaturas.
3.25- सक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत । कुर्याद् विद्वान् तथाऽसक्तश्चिकीर्षुर्लोकसङ्ग्रहम् ॥३.२५॥
saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata | kuryād vidvān tathā'saktaścikīrṣurlokasaṅgraham ||3.25||
भारत [bhārata] ó bhārata! (arjuna)* यथा [yathā] enquanto* अविद्वांसः [avidvāṃsaḥ] os insensatos* कुर्वन्ति [kurvanti] executam* कर्मणि [karmaṇi] ações* सक्ताः [saktāḥ] com apego* तथा [tathā] então* विद्वान् [vidvān] os sábios* कुर्यात् [kuryāt] devem agir* असक्तः [asaktaḥ] sem apego* चिकीर्षुः [cikīrṣuḥ] desejando* लोकसङ्ग्रहम् [lokasaṅgraham] o bem do mundo*
3.25- O Bhārata! (Arjuna), enquanto os insensatos executam ações com apego, os sábios devem agir sem apego, desejando o bem do mundo.
3.26- न बुद्धिभेदं जनयेद् अज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् । जोषयेत् सर्वकर्माणि विद्वान् युक्तः समाचरन् ॥३.२६॥
na buddhibhedaṃ janayed ajñānāṃ karmasaṅginām | joṣayet sarvakarmāṇi vidvān yuktaḥ samācaran ||3.26||
युक्तः [yuktaḥ] (o sábio) estabelecido no yoga* न [na] não* जनयेत् [janayet] deve criar* बुद्धि-भेदं [buddhi-bhedaṃ] perturbação no entendimento* अज्ञानां [ajñānāṃ] dos ignorantes* कर्म-सङ्गिनाम् [karma-saṅginām] (que estão) apegados à ação* / विद्वान् [vidvān] o sábio* जोषयेत् [joṣayet] deve incentivar (os ignorantes)* समाचरन् [samācaran] a cumprirem*सर्व-कर्माणि [sarva-karmāṇi] todos seus deveres*
3.26- O sábio, estabelecido no yoga, não deve perturbar a mente dos ignorantes apegados à ação; Ele deve incentivar os ignorantes a cumprirem todos seus deveres.
3.27- प्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः । अहङ्कारविमूढात्मा कर्ताऽहमिति मन्यते ॥३.२७॥
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ | ahaṅkāravimūḍhātmā kartā'hamiti manyate ||3.27||
कर्माणि [karmāṇi] as ações* सर्वशः [sarvaśaḥ] sempre* क्रियमाणानि [kriyamāṇāni] são realizadas* गुणैः [guṇaiḥ] pelos guṇas* प्रकृतेः [prakṛteḥ] da prakṛti* / अहङ्कार-विमूढात्मा [ahaṅkāra-vimūḍhātmā] alguém que é iludido pelo senso do ego* इति [iti] assim* मन्यते [manyate] pensa* अहम्-कर्ता [aham-kartā] eu sou o executor* 
3.27- As ações, sempre, são realizadas pelos Guṇas da Prakṛti. Aquele que é iludido pelo egocentrismo pensa: "Eu sou o executor".
3.28- तत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः । गुणा गुणेषु वर्तन्त इति मत्वा न सज्जते ॥३.२८॥
tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | guṇā guṇeṣu vartanta iti matvā na sajjate ||3.28||
तु [tu] mas* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāhu! (Arjuna)* तत्त्ववित् [tattvavit] quem conhece a realidade (tattva)* गुण-कर्म-विभागयोः [guṇa-karma-vibhāgayoḥ] e a distinção entre gunas e ações* मत्वा [matvā] sabendo que* इति [iti] também* गुणाः [guṇāḥ] os guṇās* वर्तन्ते [vartante] agem* गुणेषु [guṇeṣu] sobre os guṇās* न [na] não* सज्जते [sajjate] se apega*
3.28- Mas, ó Poderoso (Arjuna), quem conhece a realidade (tattva) e a distinção entre gunas e ações, sabendo que os guṇas agem uns sobre os outros, não se apega.
3.29- प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः सज्जन्ते गुणकर्मसु । तानकृत्स्नविदो मन्दान् कृत्स्नविन्न विचालयेत् ॥३.२९॥
prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu | tānakṛtsnavido mandān kṛtsnavinna vicālayet ||3.29||
तान् [tān] os* गुण-सम्मूढाः [guṇa-sammūḍhāḥ] iludidos pelos guṇas* प्रकृतेः [prakṛteḥ] da prakṛti* सज्जन्ते [sajjante] estão ligados (presos)* गुण-कर्मसु [guṇa-karmasu] às ações dos gunas* / कृत्स्नवित् [kṛtsnavit] (quem) possui conhecimento em sua totalidade* न [na] não* विचालयेत् [vicālayet] deve perturbar* मन्दान् [mandān] o ignorante* अकृत्स्न-विदः [akṛtsna-vidaḥ] que possui conhecimento parcial (relativo)* 
3.29- Os iludidos pelos Guṇas da Prakrti estão presos às ações dos Guṇas. Quem possui conhecimento em sua totalidade não deve perturbar o ignorante, que possui conhecimento relativo.
3.30- मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्याध्यात्मचेतसा । निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥३.३०॥
mayi sarvāṇi karmāṇi sannyasyādhyātmacetasā | nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ ||3.30||
सन्न्यस्य [sannyasya] entregando* मयि [mayi] a mim* सर्वाणि [sarvāṇi] todas* कर्माणि [karmāṇi] ações* अध्यात्म-चेतसा [adhyātma-cetasā] com a mente fixa no self* भूत्वा-निराशीः [bhūtvā-nirāśīḥ] tornando-se livre do desejo* निर्ममः [nirmamaḥ] e do sentimento de posse* विगत-ज्वरः [vigata-jvaraḥ] cessada a aflição mental* युध्यस्व [yudhyasva] lute* 
3.30- Entregando a Mim todas as suas ações, com a mente repousando no Self; Livre do desejo e do sentimento de posse, cessada a aflição mental, entre em combate!
3.31- ये मे मतमिदं नित्यम् अनुतिष्ठन्ति मानवाः । श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽपि कर्मभिः ॥३.३१॥
ye me matamidaṃ nityam anutiṣṭhanti mānavāḥ | śraddhāvanto'nasūyanto mucyante te'pi karmabhiḥ ||3.31||
ये [ye] aqueles* मानवाः [mānavāḥ] homens* नित्यम् [nityam] que sempre* अनुतिष्ठन्ति [anutiṣṭhanti] praticam* इदं [idaṃ] esse* मे [me] meu* मतम् [matam] ensino* श्रद्धावन्तः [śraddhāvantaḥ] sendo dotados de fé* अनसूयन्तः [anasūyantaḥ] e isentos de objeções* ते [te] eles* अपि [api] também* मुच्यन्ते [mucyante] são libertados* कर्मभिः [karmabhiḥ] do domínio do karma*
3.31- Aqueles homens que sempre praticam Meu ensino, sendo dotados de fé e isentos de objeções, também são libertados do domínio do Karma.
3.32- ये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम् । सर्वज्ञानविमूढांस्तान् विद्धि नष्टानचेतसः ॥३.३२॥
ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam | sarvajñānavimūḍhāṃstān viddhi naṣṭānacetasaḥ ||3.32||
तु [tu] mas* ये [ye] aqueles que* अभ्यसूयन्तः [abhyasūyantaḥ] criticam* एतत् [etat] esse* मे [me] meu* मतम् [matam] ensino* न [na] e não* अनुतिष्ठन्ति [anutiṣṭhanti] o seguem* विमूढान् [vimūḍhān] iludidos* सर्व [sarva] com todo* ज्ञान [jñāna] conhecimento* अचेतसः [acetasaḥ] e desprovido de discriminação* तान् [tān] eles* विद्धि [viddhi] sabem que* नष्टान् [naṣṭān] estão condenados à destruição* 
3.32- Mas aqueles que criticam o meu ensino e não o praticam, iludidos com todo o conhecimento e desprovidos de discriminação, sabem que estão condenados à destruição.
3.33- सदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि । प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥३.३३॥
sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi | prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṃ kariṣyati ||3.33||
भूतानि [bhūtāni] Todo ser vivo* चेष्टते [ceṣṭate] se comporta* सदृशं [sadṛśaṃ] de acordo com* स्वस्याः [svasyāḥ] sua própria* प्रकृतेः [prakṛteḥ] natureza* अपि [api] até mesmo* ज्ञानवान् [jñānavān] o homem de conhecimento* यान्ति [yānti] segue* प्रकृतिं [prakṛtiṃ] (as leis) da prakṛti* / किं [kiṃ] que* करिष्यति [kariṣyati] utilidade terá* निग्रहः [nigrahaḥ] (alguma) restrição?* 
3.33- Todo ser vivo se comporta de acordo com sua própria natureza, até mesmo o homem de conhecimento segue sua própria natureza. Que utilidade terá alguma restrição?
3.34- इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ । तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥३.३४॥
indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau | tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau ||3.34||
राग-द्वेषौ [rāga-dveṣau] o apego e a aversão* अर्थे [arthe] aos objetos* इन्द्रियस्य [indriyasya] dos sentidos* व्यवस्थितौ [vyavasthitau] habitam* इन्द्रियस्य [indriyasya] nos (respectivos) sentidos* / न-आगच्छेत् [na-āgacchet] (que) ninguém caia* वशम् [vaśam] em poder* तयोः [tayoḥ] desses dois* हि-अस्य [hi-asya] pois* तौ [tau] ambos* परिपन्थिनौ [paripanthinau] são seus inimigos*
3.34- O apego e a aversão aos objetos dos sentidos habitam nos sentidos; Que ninguém caia em poder deles, pois ambos são seus inimigos.
3.35- श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् । स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥३.३५॥
śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ ||3.35||
श्रेयाः [śreyāḥ] é melhor* स्वधर्मः [svadharmaḥ] seu próprio dharma*विगुणः [viguṇaḥ] imperfeitamente* सु-अनुष्ठितात् [su-anuṣṭhitāt] do que cumprir perfeitamente* परधर्मात् [paradharmāt] o dharma de outro* / श्रेयः [śreyaḥ] é melhor* निधनं [nidhanaṃ] a morte* स्वधर्मे [svadharme] no próprio dharma* / परधर्मः [paradharmaḥ] o dharma do outro* भयावहः [bhayāvahaḥ] traz apreensão*
3.35- Melhor é cumprir o próprio dharma imperfeitamente do que cumprir perfeitamente o dharma de outro. É melhor encontrar a morte no próprio dharma. O dharma do outro traz apreensão.
3.36- अर्जुन उवाच । अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः । अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः॥३.३६॥
arjuna uvāca | atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ | anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ ||3.36||
अर्जुनः उवाच [arjunaḥ uvāca] arjuna disse:* अथ [atha] mas* केन [kena] o que* प्रयुक्तः [prayuktaḥ] impele* पूरुषः [pūruṣaḥ] um homem* चरति [carati] a cometer* पापं [pāpaṃ] pecado* अनिच्छन्-अपि [anicchan-api] involuntáriamente* इव iva] como que* नियोजितः [niyojitaḥ] induzido* अयं [ayaṃ] a isso* बलात् [balāt] (por alguma) força* वार्ष्णेय [vārṣṇeya] ó vārṣṇeya! (kṛṣṇa)* 
3.36- Arjuna disse: O que é que impele um homem a cometer pecado, involuntariamente, por indução de alguma força, ó Varsneya (Kṛṣṇa)?
3.37- श्रीभगवान् उवाच । काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः । महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम् ॥३.३७॥
śrībhagavān uvāca | kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam ||3.37||
श्री-भगवान्-उवाच [śrī-bhagavān-uvāca] o senhor kṛṣṇa disse:* एष [eṣa] isso* कामः [kāmaḥ] é desejo* एष [eṣa] isso* क्रोधः [krodhaḥ] é ira* रजो-गुण-समुद्भवः [rajo-guṇa-samudbhavaḥ] nascidos do guṇa rajas* विद्धि [viddhi] saiba que* एनम् [enam] esse* वैरिणम् [vairiṇam] é o inimigo* इह [iha] aqui neste mundo* महाशनः [mahāśanaḥ] que devora tudo (que tudo consome)* महापाप्मा [mahāpāpmā] e é um grande malfeitor*
3.37- O Senhor Kṛṣṇa disse: é o desejo, é a ira, nascidos do guṇa rajas. Saiba que esse é o inimigo aqui nesse mundo, que tudo consome e é um grande malfeitor.
3.38- धूमेनाव्रियते वह्निर्यथादर्शो मलेन च । यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् ॥३.३८॥
dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca | yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam ||3.38||
यथा [yathā] como* वह्निः [vahniḥ] o fogo* आव्रियते [āvriyate] é envolto* धूमेन [dhūmena] pela fumaça* च [ca] e* आदर्शः [ādarśaḥ] um espelho* मलेन [malena] por poeira* यथा [yathā] como* गर्भः [garbhaḥ] um embrião* आवृतम् [āvṛtam] é envolto* उल्बेन [ulbena] pelo útero* तथा [tathā] assim* इदम् [idam] essa (mente)* आवृतः [āvṛtaḥ] é envolta* तेन [tena] por (desejo ou raiva)* 
3.38- Como o fogo é envolvido pela fumaça, e um espelho pela poeira, como um embrião é envolvido pelo útero, assim a mente é envolta pelo desejo ou raiva.
3.39- आवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा । कामरूपेण कौतेय दुष्पूरेणानलेन च ॥३.३९॥
āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā | kāmarūpeṇa kauteya duṣmūreṇānalena ca ||3.39||
ज्ञानम् [jñānam] o conhecimento* आवृतं [āvṛtaṃ] é oculto* एतेन [etena] por esse* नित्यवैरिणा [nityavairiṇā] eterno inimigo* ज्ञानिनः [jñāninaḥ] do conhecedor* कामरूपेण [kāmarūpeṇa] que tem a forma do desejo* च [ca] e* दुष्पूरेण [duṣpūreṇa] é insaciável* अनलेन [analena] como o fogo* कौन्तेय [kaunteya] ó filho de kuntī!*
3.39- O conhecimento é oculto pelo eterno inimigo do conhecedor, que tem a forma do desejo e é insaciável como o fogo, ó filho-de-Kuntī!
3.40- इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते । एतैर्विमोहयत्येषो ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥३.४०॥
indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate | etairvimohayatyeṣo jñānamāvṛtya dehinam ||3.40||
उच्यते [ucyate] diz-se que* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] os sentidos* मनः [manaḥ] a mente* बुद्धिः [buddhiḥ] e o intelecto* अधिष्ठानम् [adhiṣṭhānam] são a sede (do desejo)* / एतैः [etaiḥ] por eles* देहिनम् [dehinam] o incorporado (self)* विमोहयति [vimohayati] é iludido* अस्य [asya] e seu* ज्ञानम् [jñānam] conhecimento* आवृत्य [āvṛtya] é velado* 
3.40- Diz-se que os sentidos, a mente e o intelecto são a sede (do desejo). Através deles, o Self é iludido e seu conhecimento é velado.
3.41- तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ । पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥३.४१॥
tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha | pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ jñānavijñānanāśanam ||3.41||
तस्मात् [tasmāt] portanto* भरतर्षभ [bharatarṣabha] ó melhor dos bhāratas!* त्वम् [tvam] você* नियम्य [niyamya] deve controlar* आदौ [ādau] primeiro* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] os sentidos* प्रजहि [prajahi] depois, eliminar* एनं [enaṃ] esse* पाप्मानं [pāpmānaṃ] mal* ज्ञानविज्ञाननाशनम् [jñānavijñānanāśanam] jñāna-vijñāna-nerśanam (o destruidor do conhecimento e da sabedoria)* 
3.41- Portanto, ó Baratharshabha! (Arjuna), você deve primeiro controlar seus sentidos, depois eliminar o mal (desejo), o destruidor do conhecimento e da sabedoria.
3.42- इन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः । मनसस्तु परा बुद्धिर्यो बुद्धेः परतस्तु सः ॥३.४२॥
indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ | manasastu parā buddhiryo buddheḥ paratastu saḥ ||3.42||
आहुः [āhuḥ] dizem que* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] os sentidos* पराणि [parāṇi] são superiores (ao corpo)* परं [paraṃ] superior* इन्द्रियेभ्यः [indriyebhyaḥ] aos sentidos* मनः [manaḥ] é a mente* परा [parā] superior* मनसः [manasaḥ] à mente* बुद्धिः [buddhiḥ] é o intelecto* यः [yaḥ] quem é* तु [tu] ainda* परतः [parataḥ] maior* बुद्धेः [buddheḥ] que o intelecto* सः [saḥ] é ele (ātman)* तु [tu] com certeza* 
3.42- Dizem que os sentidos são superiores ao corpo; superior aos sentidos é a mente; superior à mente é o intelecto; quem está além do intelecto é Ele (o Ᾱtman).
3.43- एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना । जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् ॥३.४३॥
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā | jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ durāsadam ||3.43||
एवं [evaṃ] assim* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāho (arjuna)* बुद्ध्वा [buddhvā] conhecendo* आत्मानम् [ātmānam] o ātmā (self)* परं [paraṃ] que é superior* बुद्धेः [buddheḥ] ao intelecto* / संस्तभ्य [saṃstabhya] sendo serenado* आत्मना [ātmanā] por si mesmo* / जहि [jahi] elimine* शत्रुं [śatruṃ] o inimigo* कामरूपं [kāmarūpaṃ] na forma de desejo* दुरासदम् [durāsadam] que é difícil conquistar* 
3.43- Assim, ó Poderoso (Arjuna), conhecendo o Ᾱtma que é superior ao intelecto e que é serenado por si mesmo, elimine o inimigo na forma de desejo, de difícil conquista.
॥ इति तृतीयः खण्डः ॥ iti tṛtīya ‘dhyāyaḥ - Assim termina "O Capítulo Três"

॥ अथ चतुर्थो ‘ध्यायः ॥ atha caturtho ‘dhyāyaḥ "Agora o Capítulo Quatro"
॥ ज्ञान-योगः ॥ jñāna-yogaḥ "O Yoga do Conhecimento"

4.1- श्रीभगवान् उवाच । इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवान् अहमव्ययम् । विवस्वान् मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥४.१॥
śrībhagavān uvāca | imaṃ vivasvate yogaṃ proktavān ahamavyayam | vivasvān manave prāha manurikṣvākave'bravīt ||4.1||
श्रीभगवान् उवाच [śrībhagavān uvāca] o senhor disse:* अहम् [aham] eu* प्रोक्तवान् [proktavān] ensinei* इमम् [imam] esse* योगम् [yogam] yoga* अव्ययम् [avyayam] imperecível* विवस्वते [vivasvate] para vivasvāt* विवस्वान् [vivasvāt] vivasvāt* प्राह [prāha] repassou-o* मनवे [manave] a manu* मनुः [manuḥ] manu* अब्रवीत् [abravīt] o transmitiu* इक्ष्वाकवे [ikṣvākave] a Ikṣvāku* 
4.1- O Senhor disse: Ensinei este yoga imperecível a Vivasvat, Vivasvat repassou-o a Manu e Manu o transmitiu a lkṣvāku.
4.2- एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः । स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप ॥४.२॥
evaṃ paramparāprāptamimaṃ rājarṣayo viduḥ | sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa ||4.2||
एवम् [evam] assim* परम्परा प्राप्तम् [paramparā prāptam] (tendo sido) transmitido em sucessão ininterrupta* राज ऋषयः [rāja ṛṣayaḥ] os verdadeiros sábios* विदुः [viduḥ] conheciam* सः [saḥ] ele* / कालेन-महता [kālena-mahatā] no decorrer de muito tempo*परन्तप [parantapa] ó parantapa (arjuna)* इमम् [imam] esse* योगः [yogaḥ] yoga* नष्टः [naṣṭaḥ] foi perdido* इह [iha] aqui nesse mundo* 
4.2- Assim, tendo sido transmitido em sucessão ininterrupta, os verdadeiros sábios o conheciam. Mas, no decorrer de muito tempo, ó Parantapa! (Arjuna), esse yoga foi perdido, aqui nesse mundo.
4.3- स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः । भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् ॥४.३॥
sa evāyaṃ mayā te'dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ | bhakto'si me sakhā ceti rahasyaṃ hyetaduttamam ||4.3||
अयम् [ayam] essa*एव [eva] mesma* पुरातनः [purātanaḥ] antiga* योगः [yogaḥ] (ciência do) yoga* प्रोक्तः [proktaḥ] foi ensinada* अद्य [adya] hoje* ते [te] para você* मया [mayā] por mim* इति [iti] porque* असि [asi] você é* मे [me] meu* भक्तः [bhaktaḥ] devoto* च [ca] e* सखा [sakhā] amigo* / एतत् [etat] essa (ciência do yoga)* हि [hi] de fato* रहस्यम् [rahasyam] é o segredo* उत्तमम् [uttamam] supremo* 
4.3- Essa antiga ciência do yoga foi ensinada hoje por Mim a você, porque você é meu devoto e meu amigo. Esta ciência do yoga é um segredo incomparável.
4.4- अर्जुन उवाच । अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवसतः । कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति ॥४.४॥
arjuna uvāca | aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasataḥ | kathametadvijānīyāṃ tvamādau proktavāniti ||4.4||
अर्जुन उवाच [arjuna uvāca] arjuna disse:* भवतः [bhavataḥ] teu* जन्म [janma] nascimento* अपरम् [aparam] (foi) posterior* जन्म [janma] ao nascimento* विवस्वतः [vivasvataḥ] de vivasvāt (deus do sol)* परम् [param] (que foi) anterior* कथम् [katham] como* इति [iti] então* विजानीयाम् [vijānīyām] eu devo entender* त्वम् [tvam] você* प्रोक्तवान् [proktavān] ensinou* एतत् [etat] isso (yoga)* आदौ [ādau] no início?* 
4.4- Arjuna disse: O Teu nascimento foi posterior ao nascimento de Vivasvat: como, então, devo entender que você ensinou Yoga nos tempos antigos?
4.5- श्रीभगवान् उवाच । बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन । तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥४.५॥
śrībhagavān uvāca | bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna | tānyahaṃ veda sarvāṇi na tvaṃ vettha parantapa ||4.5||
श्रीभगवान् उवाच [śrībhagavān uvāca] o senhor disse* बहूनि [bahūni] muitos* जन्मानि [janmāni] nascimentos* व्यतीतानि [vyatītāni] ocorreram* मे [me] para mim* च [ca] e* तव [tava] para você* अर्जुन [arjuna] ó arjuna* / अहम् [aham] eu* वेद [veda] conheço* सर्वाणि [sarvāṇi] todos* तानि [tāni] eles* त्वम् [tvam] você* न [na] não* वेत्थ [vettha] conhece (os teus)* परन्तप [parantapa] ó parantapa (arjuna)* 
4.5- Muitos nascimentos ocorreram para Mim e para você, ó Arjuna. Eu conheço todos eles, mas você não conhece os teus, ó Parantapa.
4.6- अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन् । प्रकृतिं स्वामधिष्ठाय सम्भवाम्यात्ममायया ॥४.६॥
ajo'pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro'pi san | prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā ||4.6||
अपि [api] embora* अजः [ajaḥ] não nascido* सन् [san] e seja* अव्ययात्मा [avyayātmā] de natureza imperecível* अपि [api] e também* सन् [san] seja* ईश्वरः [īśvaraḥ] o senhor* भूतानाम् [bhūtānām] de todos os seres* अधिष्ठाय [adhiṣṭhāya] controlando* स्वाम् [svām] minha própria* प्रकृतिम् [prakṛtim] natureza* सम्भवामि [sambhavāmi] eu me manifesto* आत्ममायया [ātmamāyayā] por meu próprio māyā (poder criativo)*
4.6- Embora não tenha nascido e seja de natureza imperecível, também Senhor de todos os seres, controlando minha própria natureza (prakṛti), Eu me manifesto através do meu próprio poder de criação (māyā).
4.7- यदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत । अभ्युत्थानमधर्मस्य तदात्मानं सृजाम्यहम् ॥४.७॥
yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata | abhyutthānamadharmasya tadātmānaṃ sṛjāmyaham ||4.7||
यदा यदा [yadā yadā] sempre que* धर्मस्य [dharmasya] o dharma (justiça, lei)* भवति [bhavati] está* ग्लानिः [glāniḥ] em declínio* अधर्मस्य [adharmasya] e o adharma (corrupção)* अभि उत्थानम् [abhi utthānam] em ascensão* भारत [bhārata] ó bhārata* तदा [tadā] então* अहम् [aham] eu* हि [hi] certamente* सृजामि [sṛjāmi] manifesto* आत्मानम् [ātmānam] eu mesmo (minha forma parcial)* 
4.7- Sempre que o Dharma está em decadência e o Adharma floresce, ó Bharata, então Eu Me manifesto.
4.8- परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् । धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे ॥४.८॥
paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām | dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge ||4.8||
परित्राणाय [paritrāṇāya] para proteger* साधूनाम् [sādhūnām] os justos* विनाशाय [vināśāya] para a destruição* दुष्कृताम् [duṣkṛtām] dos malfeitores* च [ca] e* धर्म-संस्थापन-अर्थाय [dharma-saṃsthāpana-arthāya] para restabelecer o Dharma (justiça)* सम्भवामि [sambhavāmi] eu me manifesto* युगे युगे [yuge yuge] de era em era* 
4.8- Para proteger os justos, para a destruição dos malfeitores e para restabelecer o Dharma (justiça), Eu Me manifesto de era em era.
4.9- जन्म कर्म च मे दिव्यमेवं यो वेत्ति तत्त्वतः । त्यक्त्वा देहं पुनर्जन्म नैति मामेति सोऽर्जुन ॥४.९॥
janma karma ca me divyamevaṃ yo vetti tattvataḥ | tyaktvā dehaṃ punarjanma naiti māmeti so'rjuna ||4.9||
मे [me] meu* जन्म [janma] nascimento* च [ca] e* कर्म [karma] minha ação* दिव्यम् [divyam] (são de natureza) divina* / यः [yaḥ] quem* वेत्ति [vetti] conhece* तत्त्वतः [tattvataḥ] essa realidade* न-एति [na-eti] nunca sofre* पुनः-जन्म [punaḥ-janma] renascimento* एवम् [evam] assim* त्यक्त्वा [tyaktvā] depois de abandonar* देहम् [deham] o corpo* सः [saḥ] ele* एति [eti] vem* माम् [mām] para mim* अर्जुन [arjuna] ó arjuna* 
4.9- Meu nascimento e Minha atividade são de natureza divina. Quem conhece essa realidade não renasce mais, e depois de deixar seu corpo vem a Mim, ó Arjuna!
4.10- वीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः । बहवो ज्ञानतपसा पूता मद्भावमागताः ॥४.१०॥
vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ | bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ ||4.10||
वीत राग भय क्रोधाः [vīta rāga bhaya krodhāḥ] livres do apego, do medo e da ira* मन्मया [manmayā] absorvidos em mim * उपाश्रिताः [upāśritāḥ] refugiando-se em* माम् [mām] mim* पूताः [pūtāḥ] purificados* ज्ञान तपसा [jñāna tapasā] pelo fogo do conhecimento* बहवः [bahavaḥ] muitos* मद् भावम्-आगताः [mad bhāvam-āgatāḥ] alcançaram meu ser (identificaram-se comigo)*
4.10- Livres do apego, do medo e da ira, absorvidos em Mim, refugiando-se em Mim, purificados pelo fogo do conhecimento; muitos identificaram-se Comigo.
4.11- ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम् । मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥४.११॥
ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham | mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ||4.11||
ये-यथा [ye-yathā] de qualquer forma que as pessoas* प्रपद्यन्ते [prapadyante] recorrem* माम् [mām] a mim* तथा [tathā] assim* एव [eva] também* अहम् [aham] eu* तान् [tān] as* भजामि [bhajāmi] recompenso* / सर्वशः [sarvaśaḥ] em toda parte* पार्थ [pārtha] ó pārtha* मनुष्याः [manuṣyāḥ] os homens* अनुवर्तन्ते [anuvartante] seguem* मम [mama] meu* वर्त्म [vartma] caminho*
4.11- De qualquer forma que as pessoas recorram a Mim, assim também, será minha retribuição. Em toda parte, ó Partha (Arjuna), os homens seguem Meu caminho.
4.12- काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः । क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा ॥४.१२॥
kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ | kṣipraṃ hi mānuṣe loke siddhirbhavati karmajā ||4.12||
काङ्क्षन्तः [kāṅkṣantaḥ] (aqueles que) desejam* सिद्धिम् [siddhim] o sucesso* कर्मणाम् [karmaṇām] das ações* इह [iha] nesse mundo* यजन्ते [yajante] oferecem sacrifícios* देवताः [devatāḥ] às divindades* हि [hi] pois* सिद्धिः [siddhiḥ] o sucesso* क्षिप्रम् [kṣipram] (é) rapidamente* भवति [bhavati] é alcançado* कर्मजा [karmajā] através das ações (rituais)* लोके [loke] no mundo* मानुषे [mānuṣe] de seres humanos* 
4.12- Aqueles que desejam sucesso das ações neste mundo oferecem sacrifícios às divindades, pois, o sucesso é rapidamente alcançado através das ações (rituais), nesse mundo de seres humanos.
4.13- चातुर्वण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः । तस्य कर्तारमपि मां विद्ध्यकर्तारमव्ययम् ॥४.१३॥
cāturvaṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ | tasya kartāramapi māṃ viddhyakartāramavyayam ||4.13||
चातुर्वर्ण्यम् [cāturvarṇyam] (o sistema) de quatro castas* सृष्टम् [sṛṣṭam] foi criado* मया [mayā] por Mim* गुण कर्म विभागशः [guṇa karma vibhāgaśaḥ] segundo as ações e os guṇas* / अपि [api] embora (seja)* कर्तारम् [kartāram] o criador* तस्य [tasya] desse (sistema)* विद्धि [viddhi] saiba* माम् [mām] eu* अव्ययम् [avyayam] (sou) imperecível* अकर्तारम् [akartāram] e não ajo (sou isento da ação)* 
4.13- O sistema de quatro castas foi criado por Mim de acordo com os Gunas e o Karma. Embora eu seja o criador desse sistema, saiba que eu, isento da ação, sou imperecível.
4.14- न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा । इति मां योऽभिजानाति कर्मभिर्न स बध्यते ॥४.१४॥
na māṃ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā | iti māṃ yo'bhijānāti karmabhirna sa badhyate ||4.14||
कर्माणि [karmāṇi] as ações* न [na] não* माम् [mām] me* लिम्पन्ति [limpanti] afetam* माम् [mām] eu* न [na] não* स्पृहा [spṛhā] anseio* कर्मफले [karmaphale] pelos frutos das ações* / यः [yaḥ] aquele que* मे [me] me* अभिजानाति [abhijānāti] conhece* इति [iti] assim (minha verdadeira natureza)* सः [saḥ] ele* न [na] não* बध्यते [badhyate] é prisioneiro * कर्मभिः [karmabhiḥ] das ações* 
4.14- As ações não me afetam, nem anseio pelos seus frutos. Aquele que conhece Minha verdadeira natureza, não é prisioneiro das ações.
4.15- एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः । कुरु कर्मैव तस्मात्त्वं पूर्वैः पूर्वतरं कृतम् ॥४.१५॥
evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ | kuru karmaiva tasmāttvaṃ pūrvaiḥ pūrvataraṃ kṛtam ||4.15||
एवम्-ज्ञात्वा [evam-jñātvā] sabendo disso* पूर्वैः [pūrvaiḥ] os antigos* मुमुक्षुभिः [mumukṣubhiḥ] buscadores da libertação* अपि [api] também* कृतम् [kṛtam] executaram* कर्म [karma] ações* / तस्मात् [tasmāt] portanto* त्वम् [tvam] você* कुरु [kuru] deve executar* कर्म [karma] ações* एव [eva] assim como* पूर्वतरम् [pūrvataram] no passado* कृतम् [kṛtam] fizeram* पूर्वैः [pūrvaiḥ] os antigos* 
4.15- Sabendo disso, os antigos buscadores da libertação também realizavam ações; portanto, você também deve executar ações, como, no passado, os antigos fizeram.
4.16- किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः । तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥४.१६॥
kiṃ karma kimakarmeti kavayo'pyatra mohitāḥ | tatte karma pravakṣyāmi yajjñātvā mokṣyase'śubhāt ||4.16||
किम् [kim] o que é* कर्म [karma] ação?* किम् [kim] o que é* अकर्म [akarma] inação* अत्र [atra] sobre isso* कवयः [kavayaḥ] os sábios* अपि [api] também* मोहिताः [mohitāḥ] se confundem* / तत् [tat] portanto* प्रवक्ष्यामि [pravakṣyāmi] ensinarei* ते [te] para você* कर्म [karma] karma (a natureza da ação e da inação)* ज्ञात्वा [jñātvā] sabendo isso* इति [iti] assim* मोक्ष्यसे [mokṣyase] você será libertado* अशुभात् [aśubhāt] do mal (saṃsāra)* 
4.16- O que é ação? O que é inação? Sobre isso, os sábios, também, se confundem. Portanto, ensinarei a você a natureza da ação e da inação; Com esse conhecimento você será libertado do mal (saṃsāra).
4.17- कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः । अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः ॥४.१७॥
karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ | akarmaṇaśca boddhavyaṃ gahanā karmaṇo gatiḥ ||4.17||
कर्मणः [karmaṇaḥ] (a natureza) do karma* हि [hi] de fato* बोद्धव्यम् [boddhavyam] deve ser conhecida* अपि [api] também* बोद्धव्यम् [boddhavyam] deve-se conhecer* विकर्मणः [vikarmaṇaḥ] a ação má* च [ca] e* अकर्मणः [akarmaṇaḥ] a inação* बोद्धव्यम् [boddhavyam] deve-ser compreendida* / च [ca] e* गहना [gahanā] o insondável* कर्मणः-गतिः [karmaṇaḥ-gatiḥ] é o resultado do karma*
4.17- A natureza do Karma, de fato, deve ser conhecida; também deve-se conhecer a ação má e compreender a inação. Insondável é o resultado do Karma.
4.18- कर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः। स बुद्धिमान् मनुष्येषु स युक्तः कृत्स्नकर्मकृत् ॥४.१८॥
karmaṇyakarma yaḥ paśyedakarmaṇi ca karma yaḥ | sa buddhimān manuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt ||4.18||
यः [yaḥ] aquele que* पश्येत् [paśyet] percebe* अकर्म [akarma] a inação* कर्मणि [karmaṇi] na ação* च [ca] e* यः [yaḥ] que (percebe)* कर्म [karma] a ação* अकर्मणि [akarmaṇi] na inação* बुद्धिमान् [buddhimān] é sábio* मनुष्येषु [manuṣyeṣu] entre os homens* / सः [saḥ] ele* युक्तः [yuktaḥ] está estabelecido no yoga* सः [saḥ] e ele* कृत्स्न कर्म कृत् [kṛtsna karma kṛt] é o executor de todas as ações* 
4.18- Aquele que percebe a inação na ação, e que percebe a ação na inação, é sábio entre os homens. Ele está estabelecido no yoga e, é o executor de todas as ações.
4.19- यस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः । ज्ञानाग्निदग्धकर्माणं तमाहुः पण्डितं बुधाः ॥४.१९॥
yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ | jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ budhāḥ ||4.19||
यस्य [yasya] (aquele) cujos* समारम्भाः [samārambhāḥ] empreendimentos* सर्वे [sarve] (são) todos* काम-सङ्कल्प-वर्जिताः [kāma-saṅkalpa-varjitāḥ] desprovidos de desejos e motivos* ज्ञान-अग्नि-दग्ध-कर्माणम् [jñāna-agni-dagdha-karmāṇam] cujas ações são consumidas pelo fogo do conhecimento* तम् [tam] ele* आहुः [āhuḥ] é chamado* पण्डितम् [paṇḍitam] paṇḍita (competente)* बुधाः [budhāḥ] pelos sábios* 
4.19- Aquele cujos empreendimentos são todos livres de desejo e motivação, e cujas ações são consumidas no fogo do conhecimento, é chamado de pandita (competente) pelos sábios.
4.20- त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः । कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किञ्चित्करोति सः ॥४.२०॥
tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ | karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiñcitkaroti saḥ ||4.20||
त्यक्त्वा [tyaktvā] tendo abandonado* कर्म-फल-आसङ्गम् [karma-phala-āsaṅgam] o apego aos frutos da ação* नित्य-तृप्तः [nitya-tṛptaḥ] sempre satisfeito* निराश्रयः [nirāśrayaḥ] dependendo de nada* अपि [api] mesmo* अभिप्रवृत्तः [abhipravṛttaḥ] engajado* कर्मणि [karmaṇi] na ação* एव [eva] de fato* सः [saḥ] ele* न [na] não* करोति [karoti] age* किञ्चित् [kiñcit] de maneira alguma* 
4.20- Tendo abandonado o apego aos frutos da ação, sempre satisfeito, dependendo de nada, mesmo estando totalmente engajado na ação, ele não age de maneira alguma.
4.21- निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः । शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥४.२१॥
nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ | śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam ||4.21||
निराशीः [nirāśīḥ] sem esperar nada* यत-चित्त-आत्मा [yata-citta-ātmā] com a mente e o self (coração) controlados* त्यक्त-सर्व-परिग्रहः [tyakta-sarva-parigrahaḥ] abandonando todas as posses* कुर्वन् [kurvan] executando* कर्म [karma] ações* केवलम् [kevalam] apenas* शारीरम् [śārīram] com seu corpo* न [na] não* आप्नोति [āpnoti] incorre* किल्बिषम् [kilbiṣam] pecado* 
4.21- Sem esperar nada, com a mente e o coração controlados, abandonando todas as posses, executando ações apenas com o corpo, ele não incorre em pecado.
4.22- यदृच्छालभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः । समः सिद्धावसिद्धौ च कृत्वापि न निबध्यते ॥४.२२॥
yadṛcchālabhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ | samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate ||4.22||
यदृच्छा-लाभ-सन्तुष्टः [yadṛcchā-lābha-santuṣṭaḥ] satisfeito com o que ocorre por acaso* द्वन्द्व-अतीतः [dvandva-atītaḥ] superando os pares de opostos* विमत्सरः [vimatsaraḥ] livre da inveja* समः [samaḥ] equânime* सिद्धौ [siddhau] no sucesso* असिद्धौ [asiddhau] e no fracasso* च [ca] e* अपि [api] mesmo* कृत्वा [kṛtvā] agindo (ele)* न [na] não* निबध्यते [nibadhyate] é aprisionado* 
4.22- Satisfeito com o que ocorre por acaso, superando os pares-de-opostos, liberto da inveja, equânime no sucesso e no fracasso, embora agindo, ele não é aprisionado.
4.23- गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः । यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥४.२३॥
gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ | yajñāyācarataḥ karma samagraṃ pravilīyate ||4.23|
गत-सङ्गस्य [gata-saṅgasya] aquele que é isento do apego* मुक्तस्य [muktasya] que é liberado* ज्ञान-अवस्थित-चेतसः [jñāna-avasthita-cetasaḥ] cuja mente está estabelecida no conhecimento* आचरतः [ācarataḥ] e que age* यज्ञाय [yajñāya] para o yajñā (sacrifício)* समग्रम् [samagram] todas* कर्म [karma] (suas) ações* प्रविलीयते [pravilīyate] são dissolvidas* 
4.23- Aquele que é isento do apego, que é liberado, cuja mente está estabelecida no conhecimento e que age para o Yajña, todas suas ações são dissolvidas.
4.24- ब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम् । ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना ॥४.२४॥
brahmārpaṇaṃ brahma havirbrahmāgnau brahmaṇā hutam | brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā ||4.24||
ब्रह्म-अर्पणम् [brahma-arpaṇam] brahman é a oferta* ब्रह्म [brahma] brahman* हविः [haviḥ] é a oblação* हुतम् [hutam] oferecida* ब्रह्मणा [brahmaṇ] para brahman* ब्रह्म-अग्नौ [brahma-agnau] no fogo de brahman* ब्रह्म [brahma] brahman* गन्तव्यम् [gantavyam] deve ser alcançado* एव [eva] somente* तेन [tena] por aquele* ब्रह्म-कर्म-समाधिना [brahma-karma-samādhinā] que vê Brahman na ação* 
4.24- Brahman é a oferta. Brahman é a oblação oferecida para Brahman no fogo que é Brahman. Brahman deve ser alcançado por aquele que sempre vê Brahma em todas as ações.
4.25- दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते । ब्रह्माग्नावपरे यज्ञं यज्ञेनैवोपजुह्वति ॥४.२५॥
daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate | brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati ||4.25||
अपरे [apare] alguns* योगिनः [yoginaḥ] yogīns* पर्युपासते [paryupāsate] realizam* यज्ञम् [yajñam] sacrifício* एव [eva] apenas* दैवम् [daivam] às divindades* / अपरे [apare] outros* उपजुह्वति [upajuhvati] oferecem* यज्ञम् [yajñam] sacrifício* यज्ञेन [yajñena] como sacrifício (pelo self)* ब्रह्म-अग्नौ [brahma-agnau] no fogo de brahman* 
4.25- Alguns Yogins realizam sacrifício somente às divindades (deva-yajña); enquanto outros oferecem sacrifício como sacrifício pelo Self, no fogo de Brahman (Brahma-yajña).
4.26- श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति । शब्दादीन्विषयानन्य इन्द्रियाग्निषु जुह्वति ॥४.२६॥
śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati | śabdādīnviṣayānanya indriyāgniṣu juhvati ||4.26||
अन्ये [anye] outros* जुह्वति [juhvati] (oferecem como) sacrificio* श्रोत्र-आदीनि-इन्द्रियाणि [śrotra-ādīni-indriyāṇi] a audição e outros sentidos* संयम-अग्निषु [saṃyama-agniṣu] no fogo da moderação* अन्ये [anye] outros* जुह्वति [juhvati] (oferecem como) sacrifício* शब्द-आदीन्-विषयान् [śabda-ādīn-viṣayān] o som e outros objetos sensoriais* इन्द्रिय-अग्निषु [indriya-agniṣu] no fogo dos sentidos* 
4.26- Outros, oferecem, como sacrifício, a audição e outros sentidos no fogo da moderação; outros oferecem, como sacrifício, o som e outros objetos dos sentidos no fogo dos sentidos.
4.27- सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे । आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥४.२७॥
sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare | ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite ||4.27||
अपरे [apare] outros* जुह्वति [juhvati] oferecem como sacrifício* सर्वाणि [sarvāṇi] todas* इन्द्रिय-कर्माणि [indriya-karmāṇi] as atividades dos sentidos* च [ca] e* प्राण-कर्माणि [prāṇa-karmāṇi] da energia vital (prāṇa)* आत्म-संयम-योग-अग्नौ [ātma-saṃyama-yoga-agnau] no fogo do yoga da autocontenção* ज्ञान-दीपिते [jñāna-dīpite] estimulado pelo conhecimento* 
4.27- Outros oferecem todas as atividades dos sentidos e do Prāṇa no fogo do Yoga do autocontrole estimulado pelo conhecimento.
4.28- द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे । स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च यतयः संशितव्रताः ॥४.२८॥
dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathāpare | svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ ||4.28||
तथा-अपरे [tathā-apare] ainda outros* द्रव्य-यज्ञाः [dravya-yajñāḥ] oferecem bens materiais* तपो-यज्ञाः [tapo-yajñāḥ] oferecem austeridade* योग-यज्ञाः [yoga-yajñāḥ] e o yoga como sacrifício* च [ca] e* यतयः [yatayaḥ] os ascetas (pessoas de autodomínio)* संशित-व्रताः [saṃśita-vratāḥ] de votos severos* स्वाध्याय-ज्ञान-यज्ञाः [svādhyāya-jñāna-yajñāḥ] oferecem o conhecimento e o estudo das escrituras* 
4.28- Ainda outros oferecem bens materiais, austeridade e o yoga como sacrifício, enquanto os ascetas auto-controlados de votos severos oferecem o conhecimento e o estudo das escrituras.
4.29- अपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथाऽपरे । प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः ॥४.२९॥
apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe'pānaṃ tathā'pare | prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ ||4.29||
तथा [tathā] também* अपरे [apare] outros* प्राणायाम-परायणाः [prāṇāyāma-parāyaṇāḥ] dedicados ao controle da respiração* रुद्ध्वा [ruddhvā] controlando* प्राण-अपान-गती [prāṇa-apāna-gatī] o curso da inspiração e da expiração* जुह्वति [juhvati] oferecem como sacrifício* प्राणम् [prāṇam] a inspiração* अपाने [apāne] na expiração* अपानम् [apānam] e a expiração* प्राणे [prāṇe] na inspiração* 
4.29- Também, outros, dedicados ao controle da respiração, oferecem prāṇa em apāna e apāna em prāṇa, controlando o curso da inspiração e da expiração.
4.30- अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति । सर्वेप्येते यज्ञविदो यज्ञक्षपितकल्मषाः ॥४.३०॥
apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati | sarvepyete yajñavido yajñakṣapitakalmaṣāḥ ||4.30||
अपरे [apare] outros* नियत-आहाराः [niyata-āhārāḥ] restringindo a dieta* [juhvati] oferecem* प्राणान् [prāṇān] o sopro vital* प्राणेषु [prāṇeṣu] no sopro vital* / जुह्वति सर्वे [sarve] todos* एते [ete] esses* यज्ञ-विदः [yajña-vidaḥ] (são) conhecedores do sacrifício* यज्ञ-क्षपित-कल्मषाः [yajña-kṣapita-kalmaṣāḥ] cujos pecados são destruídos pelo sacrifício* 
4.30- Outros, restringindo a dieta oferecem como sacrifício o prāṇa no prāṇa. Todos esses são conhecedores do sacrifício, cujos pecados são destruídos pelo sacrifício.
4.31- यज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम् । नायं लोकोस्त्ययज्ञस्य कुतोऽन्यः कुरुसत्तम ॥४.३१॥ yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam | nāyaṃ lokostyayajñasya kuto'nyaḥ kurusattama ||4.31|
कुरु-सत्तम् [kurusattam] ó kurusattama! (arjuna)* ज्ञ-शिष्ट-अमृत-भुजः [yajña-śiṣṭa-amṛta-bhujaḥ] (aqueles que) desfrutam o néctar residual do sacrifício* यान्ति [yānti] alcançam* सनातनम् [sanātanam] o eterno* ब्रह्म [brahma] brahman* / अयम् [ayam] esse* लोकः [lokaḥ] mundo* न [na] não* अस्ति [asti] é para* अयज्ञस्य [ayajñasya] quem não realiza sacrifícios* कुतः [kutaḥ] como (muito menos)* अन्यः [anyaḥ] outro (mundo)* 
4.31- Ó Kurusattama! Aqueles que desfrutam o néctar residual do sacrifício alcançam o eterno Brahman. Esse mundo não é para quem não realiza sacrifícios, muito menos outro mundo.
4.32- एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे । कर्मजान्विद्धि तान् सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥४.३२॥
evaṃ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe | karmajānviddhi tān sarvānevaṃ jñātvā vimokṣyase ||4.32||
एवम् [evam] desta maneira* यज्ञाः [yajñāḥ] sacrifícios* बहुविधाः [bahuvidhāḥ] de muitos tipos* वितता [vitatā] são realizados* मुखे [mukhe] diante de* ब्रह्मणः [brahmaṇaḥ] brahman* / विद्धि [viddhi] perceba que* सर्वान् [sarvān] todos* तान् [tān] eles* कर्मजान् [karmajān] nascem da ação (karma)* / ज्ञात्वा [jñātvā] entendendo* एवम् [evam] isso* विमोक्ष्यसे [vimokṣyase] você será libertado*
4.32- Desta maneira, sacrifícios de muitos tipos são realizados diante de Brahman. Perceba que todos eles nascem da ação. Entendendo isso, você encontrará a liberação.
4.33- श्रेयान् द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप । सर्वं कर्माखिलं पार्थ ज्ञाने परिसमाप्यते ॥४.३३॥
śreyān dravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa | sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate ||4.33||
ज्ञान-यज्ञः [jñāna-yajñaḥ] o sacrifício de conhecimento* श्रेयान् [śreyān] é superior* यज्ञात् [yajñāt] ao sacrifício* द्रव्यमयात् [dravyamayāt] com objetos (material)* परन्तप [parantapa] ó parantapa* / सर्वम् [sarvam] todas* कर्म [karma] as ações* अखिलम् [akhilam] em sua totalidade* परिसमाप्यते [parisamāpyate] culminam* ज्ञाने [jñāne] em conhecimento* पार्थ [pārtha] ó pārtha*
4.33 - O sacrifício de conhecimento é superior ao sacrifício material, ó Parantapa. Todas as ações em sua totalidade, ó Pārtha, culminam em conhecimento.
4.34- तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया । उपदेक्ष्यन्ति ते ज्ञानं ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः ॥४.३४॥
tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā | upadekṣyanti te jñānaṃ jñāninastattvadarśinaḥ ||4.34||
विद्धि [viddhi] saiba* तत् [tat] disso* प्रणिपातेन [praṇipātena] através da reverência* परिप्रश्नेन [paripraśnena] da investigação* सेवया [sevayā] e do serviço (sacrifícios)* ज्ञानिनः [jñāninaḥ] os sábios* तत्त्वदर्शिनः [tattvadarśinaḥ] que realizaram a verdade* उपदेक्ष्यन्ति [upadekṣyanti] instruirão* ते [te] a ti* ज्ञानम् [jñānam] nesse conhecimento* 
4.34- Saiba disso através da reverência, da investigação e do sacrifício. Os sábios que realizaram a Verdade o instruirão nesse conhecimento.
4.35- यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव । येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि ॥४.३५॥
yajjñātvā na punarmohamevaṃ yāsyasi pāṇḍava | yena bhūtānyaśeṣeṇa drakṣyasyātmanyatho mayi ||4.35||
पाण्डव [pāṇḍava] ó pāṇḍava* ज्ञात्वा [jñātvā] estando ciente* यत् [yat] dele (conhecimento)* न [na] (você) não* यास्यसि-पुनः [yāsyasi-punaḥ] recairá* एवम् [evam] certamente* मोहम् [moham] na ilusão* येन [yena] através dele* द्रक्ष्यसि [drakṣyasi] você verá* अशेषेण [aśeṣeṇa] todos* भूतानि [bhūtāni] os seres* आत्मनि [ātmani] em (seu) Self* अथ [atha] também (bem como)* मयि [mayi] em mim
4.35- Ó Pāṇḍava! (Arjuna), Estando ciente desse conhecimento, você não recairá na ilusão; e você verá todos os seres no Self, bem como em Mim.
4.36- अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः । सर्वं ज्ञानप्लवेनैव वृजिनं सन्तरिष्यसि ॥४.३६॥
api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ | sarvaṃ jñānaplavenaiva vṛjinaṃ santariṣyasi ||4.36||
अपि-चेत्-असि [api-cet-asi] mesmo que você seja* पाप-कृत्-तमः [pāpa-kṛt-tamaḥ] o maior pecador* सर्वेभ्यः [sarvebhyaḥ] entre todos* पापेभ्यः [pāpebhyaḥ] os pecadores* एव [eva] ainda assim* सन्तरिष्यसि [santariṣyasi] (você) deve atravessar* सर्वम् [sarvam] (o oceano) de todos* वृजिनम् [vṛjinam] os pecados* ज्ञान-प्लवेन [jñāna-plavena] sobre a jangada do conhecimento* 
4.36- Mesmo que você seja o maior pecador de todos os pecadores, mesmo assim, você deve atravessar o oceano dos pecados sobre a jangada do conhecimento.
4.37- यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन । ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥४.३७॥
yathaidhāṃsi samiddho'gnirbhasmasātkurute'rjuna | jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā ||4.37||
यथा [yathā] assim como* अग्निः [agniḥ] o fogo* समिद्धः [samiddhaḥ] ardente* कुरुते [kurute] reduz* एधांसि [edhāṃsi] o combustível (madeira)* भस्मसात् [bhasmasāt] a cinzas* अर्जुन [arjuna] ó arjuna* तथा [tathā] do mesmo modo* ज्ञान-अग्निः [jñāna-agniḥ] o fogo do conhecimento* कुरुते [kurute] reduz* सर्व-कर्माणि [sarva-karmāṇi] todas as ações* भस्मसात् [bhasmasāt] a cinzas*
4.37- Assim como o fogo ardente reduz a madeira a cinzas, ó Arjuna, também, o fogo do conhecimento reduz todas as ações a cinzas.
4.38- न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते । तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति ॥४.३८॥
na hi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate | tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ kālenātmani vindati ||4.38||
हि [hi] certamente* न [na] não* विद्यते [vidyate] há (nada)* पवित्रम् [pavitram] que purifique* इह [iha] aqui (neste mundo)* सदृशम् [sadṛśam] semelhante* ज्ञानेन [jñānena] ao conhecimento* / योग-संसिद्धः [yoga-saṃsiddhaḥ] (quem) é realizado no yoga* विन्दति [vindati] encontra* तत् [tat] esse (conhecimento)* स्वयम् [svayam] por si mesmo* कालेन [kālena] em tempo* आत्मनि [ātmani] em si mesmo (self)* 
4.38- Certamente, não há purificador melhor, nesse mundo, do que o conhecimento. Quem é realizado no Yoga, encontra-o por si mesmo, em tempo, em Si mesmo.
4.39- श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः । ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥४.३९॥
śraddhāvāllabhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ | jñānaṃ labdhvā parāṃ śāntimacireṇādhigacchati ||4.39||
श्रद्धावान् [śraddhāvān] (aquele) que possui fé* संयत-इन्द्रियः [saṃyata-indriyaḥ] que controla seus sentidos* तत्परः [tatparaḥ] que é dedicado* लभते [labhate] alcança* ज्ञानम् [jñānam] o conhecimento* / लब्ध्वा [labdhvā] tendo alcançado* ज्ञानम् [jñānam] o conhecimento* अचिरेण-अधिगच्छति [acireṇa-adhigacchati] logo alcançará* पराम् [parām] a suprema* शान्तिम् [śāntim] paz* 
4.39- Aquele que possui fé, que controla seus sentidos, que é dedicado, alcança o conhecimento. Tendo alcançado o conhecimento, logo alcançará a suprema paz.
4.40- अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति । नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः ॥४.४०॥
ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati | nāyaṃ loko:'sti na paro na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ ||4.40||
अज्ञः [ajñaḥ] o (homem) ignorante* अश्रद्दधानः [aśraddadhānaḥ] sem fé* च [ca] e* संशय-आत्मा [saṃśaya-ātmā] de natureza indecisa* विनश्यति [vinaśyati] será destruído* / संशय-आत्मनः [saṃśaya-ātmanaḥ] (para) o homem que possui uma natureza hesitante* न [na] nâo* अस्ति [asti] há* सुखम् [sukham] felicidade* न -अयम् [na-ayam] nem nesse* लोकः [lokaḥ] mundo* च [ca] e* न [na] nem* परः [paraḥ] no outro* 
4.40- O homem ignorante, sem fé e indeciso será destruído. Para o homem que possui uma natureza hesitante, não há felicidade, nem nesse mundo nem no outro.
4.41- योगसन्न्यस्तकर्माणं ज्ञानसंच्छिन्नसंशयम् । आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्चय ॥४.४१॥
yogasannyastakarmāṇaṃ jñānasaṃcchinnasaṃśayam | ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañcaya ||4.41||
योग-संन्यस्त-कर्माणम् [yoga-saṃnyasta-karmāṇam] aquele que renunciou às ações através de yoga* ज्ञान-सञ्छिन्न-संशयम् [jñāna-sañchinna-saṃśayam] cujas dúvidas são dissipadas pelo conhecimento* आत्मवन्तम् [ātmavantam] que controla a si mesmo, (autônomo)* न [na] não é* निबध्नन्ति [nibadhnanti] encadeado* कर्माणि [karmāṇi] pelas ações* धनञ्जय [dhanañjaya] ó dhanañjaya*
4.41- Aquele que renunciou às ações pelo yoga, cujas dúvidas são dissipadas pelo conhecimento e que é autônomo, não é encadeado pelas ações, ó Dhanañjaya.
4.42- तस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः । छित्त्वैनं संशयं योगमातिष्ठोत्तिष्ठ भारत ॥४.४२॥
tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ | chittvainaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata ||4.42||
तस्मात् [tasmāt] portanto* छित्त्वा [chittvā] tendo eliminado* ज्ञान-असिना [jñāna-asinā] com a espada do conhecimento* एनम् [enam] essa* संशयम्-आत्मनः [saṃśayam-ātmanaḥ] dúvida sobre si mesmo* अज्ञान-सम्भूतम् [ajñāna-sambhūtam] nascida da ignorância* हृत्स्थम् [hṛtstham] e enraizada no coração* आतिष्ठ [ātiṣṭha] recorra ao* योगम् [yogam] yoga* उत्तिष्ठ [uttiṣṭha] e levante-se* भारत [bhārata] ó bhārata* 
4.42- Portanto, tendo eliminado com a espada do conhecimento essa dúvida originada da ignorância e enraizada no coração, recorra ao Yoga e levante-se, ó Bharata!
॥ इति चतुर्थः खण्डः ॥ । iti tṛtīya khaṇḍaḥ। Assim termina a terceira parte

2 comentários:

chela disse...

Olá,

Estou comentando por aqui por não ter encontrado uma forma de contato, de forma que não há necessidade de publicar este comentário.
Parabéns pelo excelente trabalho!
Seguem alguns versos que percebi que estão faltantes na tradução do Bhagavad Gita: 2.48; 6.5; 6.20.
E como observação, acredito que a tradução da primeira parte do verso 3.4 pode ser aprimorada:
"Não se abstendo da ação, um homem alcança a inação"
Talvez: "Não é por abster-se da ação que um homem alcança a inação"

Yogananda: O estado de inação não se alcança por apenas evitar de agir.
Feuerstein: Não [é] por não iniciar ações [que] o homem desfruta da transcendência-da-ação.

Grato

Mokshadharma disse...

Boa tarde CHELA,

Agradeço muito sua contribuição.

Que Deus o abençoe.