19/06/2020

Bhagavad Gita Parte 4


॥ अथ पञ्चमोऽध्यायः ॥ - atha pañcamo'dhyāyaḥ - Agora o quinto capítulo
॥ संन्यासयोगः ॥ - saṃnyāsayogaḥ - O Yoga da Renuncia

5.1- अअर्जुन उवाच । संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि । यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥५.१॥
arjuna uvāca । saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi । yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam ||5.1||
अअर्जुन उवाच [arjuna uvāca] arjuna disse:* कृष्ण [kṛṣṇa] ó kṛṣṇa* शंससि [śaṃsasi] (você) elogia* संन्यासं [saṃnyāsaṃ] a renúncia* कर्मणाम् [karmaṇām] às ações* च [ca] e* पुनः [punaḥ] depois* योगम् [yogam] o yoga* / ब्रूहि [brūhi] diga* मे [me] para mim* सुनिश्चितम् [suniścitam] com certeza*यत् [yat] qual* एतयोः [etayoḥ] dos dois* श्रेयः [śreyaḥ] é melhor* 
5.1- Arjuna disse, ó Kṛṣṇa, você elogia a renúncia à ação e também o Yoga. Diga-me, com certeza, qual dos dois é melhor?
5.2- श्रीभगवान् उवाच । संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ । तयोस्तु कर्मसन्न्यासात् कर्मयोगो विशिष्यते ॥५.२॥
śrībhagavān uvāca | saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau | tayostu karmasannyāsāt karmayogo viśiṣyate ||5.2||
श्रीभगवान् उवाच [śrībhagavān uvāca] o senhor disse* उभौ [ubhau] ambos* संन्यासः [saṃnyāsaḥ] renúncia* च [ca] e* कर्मयोगः [karmayogaḥ] yoga da ação* निःश्रेयस्करौ [niḥśreyaskarau] levam à mais alta felicidade* तु [tu] mas* तयोः [tayoḥ] destes dois* कर्मयोगः [karmayogaḥ] o yoga da ação* विशिष्यते [viśiṣyate] é superior* कर्म-संन्यासात् [karma-saṃnyāsāt] à renúncia à ação* 
5.2- O Senhor disse: Renúncia à ação e Yoga da ação levam à mais alta felicidade; mas dos dois, o Yoga da ação é superior à renúncia à ação.
5.3-ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति । निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥५.३॥
jñeyaḥ sa nityasannyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati | nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate ||5.3||
सः [saḥ] ele* ज्ञेयः [jñeyaḥ] deve ser conhecido* नित्यसंन्यासी [nityasaṃnyāsī] como um renunciante incessante* यः [yaḥ] que* न [na] não* द्वेष्टि [dveṣṭi] odeia* न [na] nem* काङ्क्षति [kāṅkṣati] deseja* निर्द्वन्द्वः [nirdvandvaḥ] e é livre dos pares de opostos* / हि [hi] certamente* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāhu (arjuna)* सुखम् [sukham] (ele) facilmente* बन्धात्-प्रमुच्यते [bandhāt-pramucyate] liberta-se da escravidão*
5.3- Ele deve ser conhecido como um renunciante incessante que não odeia, nada deseja e é livre dos pares de opostos. Certamente, ó Mahäbähu [Arjuna], ele facilmente liberta-se da escravidão.
5.4- साङ्‍ख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः । एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् ॥५.४॥
sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ | ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate phalam ||5.4||
बालाः [bālāḥ] as crianças (somente os ignorantes)* प्रवदन्ति [pravadanti] falam (cosideram)* पृथक् [pṛthak] distintos* साङ्ख्य-योगौ [sāṅkhya-yogau] o sāṅkhya e o yoga* न [na] mas não* पण्डिताः [paṇḍitāḥ] os sábios* / आस्थितः [āsthitaḥ] quem conhece* सम्यक् [samyak] adequadamente* अपि [api] apenas* एकम् [ekam] um* विन्दते [vindate] obtém* फलम् [phalam] o fruto* उभयोः [ubhayoḥ] de ambos* 
5.4- Somente os ignorantes consideram diferentes o Sāṅkhya (caminho do conhecimento) e o Yoga (caminho da ação), mas não o sábio. Quem conhece adequadamente apenas um, ganha o fruto de ambos.
5.5- यत्साङ्‍ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते । एकं साङ्‍ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥५.५॥
yatsāṅ-khyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate | ekaṃ sāṅ-khyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati ||5.5||
यत् [yat] o* स्थानम् [sthānam] estado* प्राप्यते [prāpyate] alcançado* साङ्ख्यैः [sāṅkhyaiḥ] pelos seguidores do sāṅkhya (jñānīs)* अपि [api] também* गम्यते [gamyate] é alcançado* योगैः [yogaiḥ] pelos yogins (karma-yogins)* / च [ca] e* यः [yaḥ] quem* पश्यति [paśyati] vê* साङ्ख्यम् [sāṅkhyam] o sāṅkhya (conhecimento)* च [ca] e* योगम् [yoga] o yoga (desempenho da ação)* एकम् [ekam] como um* सः [saḥ] ele* पश्यति [paśyati] vê* 
5.5- O estado alcançado pelos seguidores do Sāṅkhya também é alcançado pelos praticantes do Yoga. Quem vê o Sāṅkhya e o Yoga como um, realmente vê.
5.6- संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः । योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति ॥५.६॥
sannyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ | yogayukto munirbrahma nacireṇādhigacchati ||5.6||
संन्यासः [saṃnyāsaḥ] a renúncia* दुःखम् [duḥkham] é difícil* आप्तुम् [āptum] de atingir* अयोगतः [ayogataḥ] sem yoga* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāho* तु [tu] mas* मुनिः [muniḥ] um sábio* योग-युक्तः [yoga-yuktaḥ] estabelecido no yoga* न-चिरेण [na-cireṇa] prontamente* अधिगच्छति [adhigacchati] alcança* ब्रह्म [brahma] brahman* 
5.6- A renúncia (saṃnyāsa) é difícil de atingir sem Yoga, ó Mahäbähu (Arjuna), mas um sábio estabelecido no Yoga, prontamente, alcança Brahman.
5.7- योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः । सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥५.७॥
yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ | sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate ||5.7||
योग-युक्तः [yoga-yuktaḥ] (aquele que está) estabelecido no yoga* विशुद्ध-आत्मा [viśuddha-ātmā] cuja mente é pura* विजित-आत्मा [vijita-ātmā] que se domina completamente* जितेन्द्रियः [jitendriyaḥ] que conquistou seus sentidos* सर्व-भूतात्म-भूतात्मा [sarva-bhūtātma-bhūtātmā] e cujo Self se tornou idêntico ao Self de todos os seres* अपि [api] mesmo* कुर्वन् [kurvan] na execução (de ações)* न [na] não* लिप्यते [lipyate] é maculado* 
5.7- Aquele que está estabelecido no Yoga, cuja mente é pura, que se domina completamente, que conquistou seus sentidos e cujo Self se tornou idêntico ao Self de todos os seres, mesmo durante a execução das ações não é contaminado.
5.8/5.9- नैव किञ्चित् करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् । पश्यञ् शृण्वन् स्पृशञ् जिघ्रन्नश्नन् गच्छन् स्वपञ् श्वसन् ॥५.८॥
प्रलपन् विसृजन् गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि । इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥५.९॥
naiva kiñcit karomīti yukto manyeta tattvavit | paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrannaśnan gacchan svapañ śvasan ||5.8||
pralapan visṛjan gṛhṇannunmiṣannimiṣannapi | indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan ||5.9||
युक्तः [yuktaḥ] (aquele que está) estabelecido no yoga* तत्त्ववित् [tattvavit] que conhece a realidade* मन्येत [manyeta] pensa* इति [iti] assim* करोमि-न-किञ्चित् [karomi-na-kiñcit] eu nada faço* एव [eva] mesmo (envolvido em)* पश्यन् [paśyan] ver* शृण्वन् [śṛṇvan] ouvir* स्पृशन् [spṛśan] tocar* जिघ्रन् [jighran] cheirar* अश्नन् [aśnan] comer* गच्छन् [gacchan] andar* स्वपन् [svapan] dormir* श्वसन् [śvasan] respirar* ...अपि [api] e também* प्रलपन् [pralapan] falar* विसृजन् [visṛjan] excretar* गृह्णन् [gṛhṇan] agarrar (objetos)* उन्मिषन् [unmiṣan] abrir* निमिषन् [nimiṣan] e fechar (os olhos)* इति [iti] então* धारयन् [dhārayan] assegura:* इन्द्रियाणि [indriyāṇi] "os sentidos* वर्तन्त [vartanta] movem-se* इन्द्रिय-अर्थेषु [indriya-artheṣu] entre os objetos dos sentidos*
5.8/5.9- Aquele que está estabelecido no Yoga, que conhece a realidade pensa: "Eu nada faço", mesmo envolvido em ver, ouvir, tocar, cheirar, comer, andar, respirar ou dormir...falar, excretar, agarrar (objetos) e abrir e fechar (os olhos). Então, assegura que os órgãos dos sentidos apenas se movem entre os objetos dos sentidos.
5.10- ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः । लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥५.१०॥
brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ | lipyate na sa pāpena padmapatramivāmbhasā ||5.10||
सः [saḥ] ele* यः [yaḥ] que* त्यक्त्वा [tyaktvā] abandonou* सङ्गम् [saṅgam] o apego* करोति [karoti] e age* आधाय [ādhāya] oferecendo* कर्माणि [karmāṇi] (suas) ações* ब्रह्मणि [brahmaṇi] a brahman* न [na] não* लिप्यते [lipyate] é contaminado* पापेन [pāpena] pelo pecado* इव [iva] como* पद्म-पत्रम् [padma-patram] uma folha de lótus (não é afetada)* अम्भसा [ambhasā] pela água*
5.10- Aquele que abandonou o apego e age oferecendo todas as suas ações ao Brahman não é contaminado pelo pecado como uma folha de lótus que não é afetada pela água.
5.11- कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि । योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वात्मशुद्धये ॥५.११॥
kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi | yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṃ tyaktvātmaśuddhaye ||5.11||
योगिनः [yoginaḥ] os yogins* त्यक्त्वा [tyaktvā] tendo abandonado* केवलैः [kevalaiḥ] todo* सङ्गम् [saṅgam] apego* कुर्वन्ति [kurvanti] realizam* कर्म [karma] ações* कायेन [kāyena] (com) o corpo* मनसा [manasā] a mente* बुद्ध्या [buddhyā] o intelecto* अपि [api] e também* इन्द्रियैः [indriyaiḥ] os sentidos* आत्मशुद्धये [ātmaśuddhaye] para a auto-purificação* 
5.11- Os Yogins, tendo abandonado todo apego, realizam ações com o corpo, mente, intelecto e sentidos, para a auto-purificação.
5.12- युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् । अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥५.१२॥
yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm | ayuktaḥ kāmakāreṇa phale sakto nibadhyate ||5.12|| युक्तः [yuktaḥ] aquele que é estabelecido no yoga* त्यक्त्वा [tyaktvā] tendo abandonado* कर्म-फलम् [karma-phalam] o fruto da ação* आप्नोति [āpnoti] alcança* नैष्ठिकीम् [naiṣṭhikīm] a suprema* शान्तिम् [śāntim] paz* / अयुक्तः [ayuktaḥ] quem não está estabelecido no yoga* सक्तः [saktaḥ] sendo apegado* फले [phale] ao fruto da ação* निबध्यते [nibadhyate] é aprisionado* कामकारेण [kāmakāreṇa] pela força do desejo* 
5.12- Aquele que está estabelecido no Yoga, tendo abandonado o fruto da ação, alcança a suprema paz; quem não está estabelecido no Yoga, sendo apegado ao fruto da ação, é aprisionado pela força do desejo
5.13- सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी । नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥५.१३॥
sarvakarmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṃ vaśī | navadvāre pure dehī naiva kurvanna kārayan ||5.13||
संन्यास्य [saṃnyāsya] tendo abandonado* सर्वकर्माणि [sarvakarmāṇi] todas as ações* देही [dehī] o morador do corpo (o self)* आस्ते [āste] repousa* मनसा [manasā] com a mente* वशी [vaśī] tranquila* सुखम् [sukham] e feliz* पुरे [pure] na cidade* नवद्वारे [navadvāre] das nove portas* न [na] não* कुर्वन् [kurvan] age* एव [eva] mesmo* न [na] nem* कारयन् [kārayan] causa a ação (de outros - corpo e sentidos)* 
5.13- Tendo abandonado todas ações, o Self repousa com a mente tranquila e feliz na cidade das nove portas não agindo e nem causando ação de outros (corpo e sentidos).
5.14- न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः । न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते ॥५.१४॥
na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ | na karmaphalasaṃyogaṃ svabhāvastu pravartate ||5.14||
प्रभुः [prabhuḥ] o senhor* न [na] não* सृजति [sṛjati] cria* लोकस्य [lokasya] para o mundo* न [na] nem* कर्तृत्वम् [kartṛtvam] o agente da ação* न [na] nem* कर्माणि [karmāṇi] as ações* तु [tu] e (nem)* कर्मफल-संयोगम् [karmaphala-saṃyogam] a união entre a ação e seu fruto* स्वभावः [svabhāvaḥ] a própria natureza (das coisas)* प्रवर्तते [pravartate] que induz ação* 
5.14- O senhor não cria para o mundo nem o agente da ação nem as ações, nem a união entre a ação e seu fruto. É a própria natureza das coisas que induz ação.
5.15- नादत्ते कस्यचित् पापं न चैव सुकृतं विभुः । अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः॥५.१५॥
nādatte kasyacit pāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ | ajñānenāvṛtaṃ jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ ||5.15||
विभुः [vibhuḥ] o senhor* न [na] não* आदत्ते [ādatte] acolhe* पापम् [pāpam] o pecado* च [ca] e* न [na] nem* एव [eva] mesmo* सुकृतम् [sukṛtam] o mérito* कस्यचित् [kasyacit] de ninguém* / ज्ञानम् [jñānam] o conhecimento* आवृतम् [āvṛtam] é envolto (velado)* अज्ञानेन [ajñānena] pela ignorância* तेन [tena] pela qual* जन्तवः [jantavaḥ] os seres* मुह्यन्ति [muhyanti] são iludidos* 
5.15- O Senhor não acolhe o pecado, nem mesmo o mérito de ninguém; O conhecimento é velado pela ignorância que ilude os seres.
5.16- ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः । तेषामादित्यवज् ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम् ॥५.१६॥
jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ | teṣāmādityavaj jñānaṃ prakāśayati tatparam ||5.16||
तु [tu] mas* येषाम् [yeṣām] para aqueles (cuja)* अज्ञानम् [ajñānam] ignorância* आत्मनः [ātmanaḥ] do Self* नाशितम् [nāśitam] foi destruída* ज्ञानेन [jñānena] pelo conhecimento* तत् [tat] esse* तेषाम् [teṣām] seu* ज्ञानम् [jñānam] conhecimento* आदित्यवत् [ādityavat] como o sol* प्रकाशयति [prakāśayati] ilumina* तत् परम् [tat param] a realidade mais elevada*
5.16- Mas, para aqueles cuja ignorância do Self foi destruída pelo conhecimento, esse mesmo conhecimento, como o sol, ilumina a realidade mais elevada.
5.17- तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः । गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः ॥५.१७॥
tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ | gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhūtakalmaṣāḥ ||5.17||
तद् बुद्धयः [tad buddhayaḥ] (aqueles que têm) o intelecto absorvido nisso (brahman)* तद् आत्मानः [tad ātmānaḥ] que têm o self imerso nisso* तत् निष्ठा [tat niṣṭhā] que são estabelecidos nisso* तत् परायणाः [tat parāyaṇāḥ] e são inteiramente devotados à realidade mais elevada* ज्ञान-निर्धूत-कल्मषाः [jñāna-nirdhūta-kalmaṣāḥ] limpos de todos seus pecados pelo conhecimento* गच्छन्ति [gacchanti] vão* अपुनःआवृत्तिम् [apunaḥāvṛttim] para o estado do qual não há retorno* 
5.17- Aqueles que têm o intelecto absorvido Nisso, que têm o Self imerso Nisso, que são estabelecidos Nisso e são inteiramente devotados à realidade mais elevada, limpos de todos seus pecados pelo conhecimento, eles vão para o estado do qual não há retorno.
5.18- विद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि । शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥ ५.१८॥ 
vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini । śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ ॥5-18॥
पण्डिताः [paṇḍitāḥ] os sábios* समदर्शिनः [samadarśinaḥ] veem, com o mesmo olhar* ब्राह्मणे [brāhmaṇe] em um brāhmaṇe* विद्या-विनय-सम्पन्ने [vidyā-vinaya-sampanne] dotado de compreensão e refinamento* गवि [gavi] uma vaca* हस्तिनि [hastini] um elefante* शुनि [śuni] um cão* च [ca] e* श्वपाके [śvapāke] (mesmo) um pária* 
5.18- Os sábios veem, com o mesmo olhar, um brâmane dotado de conhecimento e refinamento, uma vaca, um elefante, um cachorro e, mesmo, um pária.
5.19- इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः । निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः ॥५.१९॥
ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ | nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmādbrahmaṇi te sthitāḥ ||5.19||
एव [eva] mesmo* इह [iha] aqui, nesse mundo* तैः [taiḥ] aqueles* येषाम् [yeṣām] cuja* मनः [manaḥ] mente* स्थितम् [sthitam] está estabelecida* साम्ये [sāmye] na identidade* जितः [jitaḥ] venceram* सर्गः [sargaḥ] o ciclo de renascimentos* हि [hi] pois* ब्रह्म [brahma] brahman* निर्दोषम् [nirdoṣam] é imaculado* समम् [samam] e sempre igual* तस्मात् [tasmāt] portanto* ते [te] eles* स्थिताः [sthitāḥ] estão estabelecidos* ब्रह्मणि [brahmaṇi] em brahman*
5.19- Mesmo aqui nesse mundo, aqueles cuja mente está estabelecida na identidade venceram o ciclo de renascimentos, pois Brahman é imaculado e sempre igual. Portanto estão estabelecidos em Brahman.
5.20- न प्रहृष्येत् प्रियं प्राप्य नोद्विजेत् प्राप्य चाप्रियम् । स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद् ब्रह्मणि स्थितः ॥५.२०॥
na prahṛṣyet priyaṃ prāpya nodvijet prāpya cāpriyam | sthira buddhirasammūḍho brahmavid brahmaṇi sthitaḥ ||5.20||
स्थिरबुद्धिः [sthirabuddhiḥ] (aquele que possui) um intelecto firme* असम्मूढः [asammūḍhaḥ] (que é) livre de ilusões* ब्रह्मवित् [brahmavit] conhecedor de brahman* स्थितः [sthitaḥ] e estabelecido* ब्रह्मणि [brahmaṇi] em brahman* न [na] não* प्रहृष्येत् [prahṛṣyet] deve se alegrar* प्राप्य [prāpya] ao obter* प्रियम् [priyam] o agradável* च [ca] e* न [na] nem* उद्विजेत् [udvijet] se lamentar* प्राप्य [prāpya] ao obter* अप्रियम् [apriyam] o desagradável* 
5.20- Aquele que possui um intelecto firme, que é livre de ilusões, conhecedor de Brahman e estabelecido em Brahman, não deve se alegrar ao obter o que é agradável nem se lamentar ao obter o que é desagradável.
5.21- बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् । स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥५.२१॥
bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham | sa brahmayogayuktātmā sukhamakṣayamaśnute ||5.21||
असक्त-आत्मा [asakta-ātmā] (aquele) cujo self não se apega* बाह्य-स्पर्शेषु [bāhya-sparśeṣu] em contato com objetos externos* यत् [yat] que* विन्दति [vindati] desfruta* सुखम् [sukham] de alegria* आत्मनि [ātmani] no próprio self (em si mesmo)* ब्रह्म-योग-युक्तात्माः [brahma-yoga-yuktātmāḥ] cujo self se funde em brahman através do yoga* सः [saḥ] ele* अश्नुते [aśnute] desfruta* सुखम् [sukham] da felicidade* अक्षयम् [akṣayam] eterna* 
5.21- Aquele cujo Self não se apega em contato com objetos externos, que se alegra com seu próprio Self, cujo Self se funde em Brahman através do Yoga, ele desfruta de felicidade eterna.
5.22- ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते । आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः ॥५.२२॥
ye hi saṃsparśajā bhogā duḥkhayonaya eva te | ādyantavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ ||5.22||
भोगाः [bhogāḥ] (todos os) prazeres* ये [ye] que* संस्पर्शजा [saṃsparśajā] nascem dos contatos (com objetos externos)* एव [eva] (são) apenas*दुःख-योनयः [duḥkha-yonayaḥ] geradores de dor* हि [hi] pois* ते [te] eles* आद्यन्तवन्तः [ādyantavantaḥ] tem um começo e um fim* कौन्तेय [kaunteya] ó filho de kuntī* बुधः [budhaḥ] o iluminado* न [na] não* रमते [ramate] se deleita* तेषु [teṣu] neles* 
5.22- Todos os prazeres que nascem do contato com os objetos externos são fontes de dor, pois têm um começo e um fim, ó Filho de Kunti; o iluminado não se deleita neles.
5.23- शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात् । कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः ॥५.२३॥
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt | kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ||5.23||
यः [yaḥ] quem* शक्नोति [śaknoti] é capaz* सोढुम् [soḍhum] de suportar* इह [iha] aqui (neste mundo)* एव [eva] mesmo* प्राक् [prāk] antes de* शरीर-विमोक्षणात् [śarīra-vimokṣaṇāt] de abandonar seu corpo* वेगम् [vegam] a incitação* काम-क्रोध-उद्भवम् [kāma-krodha-udbhavam] nascida do desejo e da raiva* सः [saḥ] ele* युक्तः [yuktaḥ] está estabelecido no yoga* सः [saḥ] e ele* नरः [naraḥ] é um homem* सुखी [sukhī] feliz* 
5.23- Aquele que é capaz de suportar, aqui nesse mundo, antes de abandonar seu corpo, a incitação nascida do desejo e da raiva, está estabelecido no Yoga e ele é um homem feliz.
5.24- योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथाऽन्तर्ज्योतिरेव यः । स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ॥५.२४॥
yo'ntaḥsukho'ntarārāmastathā'ntarjyotireva yaḥ | sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto'dhigacchati ||5.24||
यः [yaḥ] aquele* यः [yaḥ] cuja* अन्तःसुखः [antaḥsukhaḥ] felicidade está dentro* अन्तरा-रामः [antarā-rāmaḥ] cujo prazer está dentro* तथा [tathā] e* अन्तः ज्योतिः [antaḥ jyotiḥ] cuja luz está dentro* योगी [yogī] o yogin* सः [saḥ] que* ब्रह्म-भूतः [brahma-bhūtaḥ] se identificou com brahman* एव [eva] mesmo* अधिगच्छति [adhigacchati] alcança* ब्रह्म-निर्वाणम् [brahma-nirvāṇam] a absoluta liberdade*
5.24- Aquele cuja felicidade está dentro, cujo prazer está dentro e cuja luz está dentro, o Yogin que se identificou com Brahman alcança a absoluta liberdade.
5.25- लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणम् ऋषयः क्षीणकल्मषाः । छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः ॥५.२५॥
labhante brahmanirvāṇam ṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ | chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ ||5.25||
ऋषयः [ṛṣayaḥ] os sábios (ṛṣis)* क्षीण-कल्मषाः [kṣīṇa-kalmaṣāḥ] cujos pecados foram destruídos* छिन्न-द्वैधाः [chinna-dvaidhāḥ] cujas dualidades foram removidas* यत्-आत्मानः [yat-ātmānaḥ] que são auto-controlados* रताः [ratāḥ] e que promovem* सर्व-भूत-हिते [sarva-bhūta-hite] o bem-estar de todos os seres* लभन्ते [labhante] alcançam* ब्रह्म-निर्वाणम् [brahma-nirvāṇam] identificação com brahman (liberdade absoluta)* 
5.25- Os sábios, cujos pecados foram destruídos, cujas dualidades removidas, que são auto-controlados e que promovem o bem-estar de todas as criaturas, alcançam a liberdade absoluta.
5.26- कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम् । अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥५.२६॥
kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām | abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām ||5.26||
यतीनाम् [yatīnām] os ascetas* काम-क्रोध-वियुक्तानाम् [kāma-krodha-viyuktānām] livres de desejos e raiva* यत-चेतसाम् [yata-cetasām] que controlam sua mente* विदित-आत्मनाम् [vidita-ātmanām] que realizaram o self* वर्तते [vartate] permanecem* ब्रह्म-निर्वाणम् [brahma-nirvāṇam] unidos ao brahman* अभितः [abhitaḥ] em todos os estados (de consciência)* 
5.26- Os ascetas, livres do desejo e da raiva, que controlam sua mente e realizaram o Self, permanecem unidos ao Brahman em todos os estados de consciência.
5.27/5.28- स्पर्शान् कृत्वा बहिर्बाह्यान् चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः । प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ ॥५.२७॥
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः । विगतेच्छभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः ॥५.२८॥
sparśān kṛtvā bahirbāhyān cakṣuścaivāntare bhruvoḥ | prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau ||5.27||
yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ | vigatecchabhayakrodho yaḥ sadā mukta eva saḥ ||5.28||
कृत्वा [kṛtvā] fechando* स्पर्शान् [sparśān] (todos) os contatos* बहिर्बाह्यान् [bahirbāhyān] externos* च [ca] e* चक्षुः [cakṣuḥ] (fixando) o olhar* अन्तरे [antare] no meio* भ्रुवोः [bhruvoḥ] das sobrancelhas* एव [eva] também* कृत्वा [kṛtvā] estabelecendo* समौ [samau] o equilíbrio* प्राण-अपानौ [prāṇa-apānau] entre a expiração e a inspiração* नासाभि-अन्तर-चारिणौ [nāsābhi-antara-cāriṇau] que se move dentro das narinas*...यतेन्द्रिय-मनो-बुद्धिः [yatendriya-mano-buddhiḥ] com os sentidos, mente e intelecto (sempre) controlados* यः [yaḥ] que tem* मोक्ष-परायणः [mokṣa-parāyaṇaḥ] a libertação como objetivo supremo* विगत-इच्छा-भय-क्रोधः [vigata-icchā-bhaya-krodhaḥ] livre do desejo, medo e raiva* सः [saḥ] o*मुनिः [muniḥ] sábio* एव [eva] é verdadeiramente* मुक्तः [muktaḥ] libertado* सदा [sadā] para sempre* 
5.27/5.28- Fechando todos os contatos externos, e fixando o olhar entre as sobrancelhas, também, equilibrando a inspiração e a expiração que se move dentro das narinas ... com os sentidos, mente e intelecto sempre controlados, tendo a libertação como seu objetivo supremo, livre de desejo, medo e raiva; O sábio é verdadeiramente libertado para sempre.
5.29- भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् । सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥५.२९॥
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram | suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati ||5.29||
ज्ञात्वा [jñātvā] conhecendo* माम् [mām] a mim* भोक्तारम् [bhoktāram] como beneficiário* यज्ञ-तपसाम् [yajña-tapasām] de sacrifícios e austeridades* सर्व-लोक-महेश्वरम् [sarva-loka-maheśvaram] o grande senhor de todos os mundos* सुहृदम् [suhṛdam] amigo* सर्व-भूतानाम् [sarva-bhūtānām] de todos os seres* ऋच्छति [ṛcchati] alcança-se* शान्तिम् [śāntim] a paz*
5.29- Conhecendo-me como beneficiário de sacrifícios e austeridades, o Grande Senhor de todos os mundos, o amigo de todos os seres, alcança-se a paz.

॥ इति पञ्चमः पटलः ॥  -  । iti pañcamaḥ paṭalaḥ।  -  Assim termina o quinto capítulo.

॥ अथ षष्ठोऽध्यायः॥ - । atha ṣaṣṭho'dhyāyaḥ। - Agora o Sexto Capítulo
॥ आत्मसंयमयोगः ॥ - । ātmasaṃyamayogaḥ । - Yoga da Meditação
6.1- श्रीभगवान् उवाच । अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः । स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः ॥६.१॥
śrībhagavān uvāca | anāśritaḥ karmaphalaṃ kāryaṃ karma karoti yaḥ | sa saṃnyāsī ca yogī ca na niragnirna cākriyaḥ ||6.1||
श्रीभगवान् उवाच [śrībhagavān uvāca] o senhor disse:* यः [yaḥ] aquele que* करोति [karoti] executa* कर्म [karma] a ação* कार्यम् [kāryam] de seu dever* अनाश्रितः [anāśritaḥ] sem depender do* कर्मफलम् [karmaphalam] fruto da ação* सः [saḥ] ele* संन्यासी [saṃnyāsī] é um saṃnyāsī (renunciante)* च [ca] e* योगी [yogī] um yogin* च [ca] mas* न [na] não (aquele que)* निरग्निः [niragniḥ] renunciou ao fogo consagrado* च [ca] e* अक्रियः [akriyaḥ] que se abstém dos sacrifícios*
6.1- O Senhor disse: Aquele que executa a ação que é de seu dever, sem depender do fruto da ação, é um Renunciante e um Yogin, mas não aquele que renunciou ao fogo consagrado e se abstém dos sacrifícios.
6.2- यं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव । न ह्यसंन्यस्तसंकल्पो योगी भवति कश्चन ॥ ६-२॥
yaṃ saṃnyāsamiti prāhuryogaṃ taṃ viddhi pāṇḍava । na hyasaṃnyastasaṃkalpo  yogī bhavati kaścana ॥ 6-2॥
विद्धि [viddhi] saiba que* यम् [yam] aquilo* तम् [tam] que* प्राहुः [prāhuḥ] se chama* संन्यासम् [saṃnyāsam] saṃnyāsa (renúncia)* हि [hi] realmente* योगम् [yogam] é yoga* पाण्डव [pāṇḍava] ó paṇḍava (arjuna)* इति [iti] pois* कश्चन [kaścana] ninguém* भवति [bhavati] torna-se* योगी [yogī] um yogin* न [na] se não* असंन्यस्तसंकल्पः [asaṃnyasta-saṃkalpaḥ] renuncia ao desejo*
6.2- Saiba que aquilo que se chama de saṃnyāsa (renúncia) é Yoga, ó Pāṇḍava, pois ninguém se torna um Yogin se não renuncia ao desejo.
6.3- आरुरुक्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते । योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते ॥ ६.३॥
ārurukṣormuneryogaṃ karma kāraṇamucyate । yogārūḍhasya tasyaiva śamaḥ kāraṇamucyate ॥ 6.3॥
मुनेः [muneḥ] para um sábio* आरुरुक्षोः [ārurukṣoḥ] que deseja alcançar* योगम् [yogam] o yoga* कर्म [karma] a ação* उच्यते [ucyate] diz-se (é considerada)* कारणम् [kāraṇam] o meio* योगारूढस्य [yogārūḍhasya] para quem alcançou o yoga* तस्य [tasya] sua* शमः [śamaḥ] quietude* उच्यते [ucyate] é considerada* कारणम् [kāraṇam] o meio* 
6.3- Para um sábio que deseja alcançar o Yoga, a ação é considerada o meio; para quem alcançou o Yoga, a quietude é considerada o meio.
6.4- यदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते । सर्वसङ्कल्पसंन्यासी योगारूढस्तदोच्यते ॥ ६.४॥
yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate । sarvasaṅkalpasaṃnyāsī yogārūḍhastadocyate ॥ 6.4॥
यदा [yadā] quando (alguém)* हि [hi] realmente* न [na] não* अनुषज्जते [anuṣajjate] se apega* इन्द्रियार्थेषु [indriyārtheṣu] aos objetos dos sentidos* न [na] nem* कर्मसु [karmasu] às ações* तदा [tadā] e então* सर्वसङ्कल्पसंन्यासी [sarvasaṅkalpasaṃnyāsī] renuncia a todos desejos* उच्यते [ucyate] diz-se* योगारूढः [yogārūḍhaḥ] que alcançou o yoga* 
6.4- Quando alguém, efetivamente, não se apega aos objetos dos sentidos ou à ação e renuncia a todos os desejos, diz-se que alcançou o yoga.
6.5- उद्धरेदात्मनात्मानं नात्मानमवसादयेत् । आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः ॥ ६.५॥
uddharedātmanātmānaṃ nātmānamavasādayet । ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ ॥ 6.5॥
उद्धरेत् [uddharet] o homem deve elevar* आत्मनाः-आत्मानम् [ātmanāḥ-ātmānam] a si mesmo por si mesmo* न-अवसादयेत्-आत्मानम् [na-avasādayet-ātmānam] nunca deve deixar-se rebaixar* हि [hi] pois* आत्मा-एव [ātmā-eva] o si mesmo (buddhi)* बन्धुः [bandhuḥ] é amigo* आत्मनः [ātmanaḥ] de si mesmo (ātman)* आत्मा-एव [ātmā-eva] e, também, o si mesmo (ego)* रिपुः [ripuḥ] é o inimigo* आत्मनः [ātmanaḥ] do si mesmo (ātman)* 
6.5- O homem deve elevar a si mesmo por si mesmo; não deve deixar-se rebaixar; pois, o si mesmo é amigo de si mesmo e, também, o si mesmo é inimigo do si mesmo.

6.6- बन्धुरात्मात्मनस्तस्य येनात्मैवात्मना जितः । अनात्मनस्तु शत्रुत्वे वर्तेतात्मैव शत्रुवत् ॥ ६.६॥
bandhurātmātmanastasya yenātmaivātmanā jitaḥ । anātmanastu śatrutve vartetātmaiva śatruvat ॥ 6.6॥
आत्मा [ātmā] o self* बन्धुः [bandhuḥ] é amigo* येनात्मैवात्मना [yenātmaivātmanā] para aquele que conquistou a si mesmo por si mesmo* तु [tu] mas* अनात्मनःजितः [anātmanaḥ-jitaḥ] para quem não conquistou a si mesmo* तस्य [tasya] esse* आत्मा [ātmā] self (mente)* शत्रुत्वे [śatrutve] está em conflito* आत्मनः [ātmanaḥ] com o si mesmo* वर्तेत [varteta] e permanecerá* शत्रुवत् [śatruvat] como um inimigo*
6.6- O self é amigo do self para quem conquistou a si mesmo por si mesmo, mas para quem não conquistou a si mesmo, esse self (mente) está em conflito com o si mesmo e permanecerá como o inimigo.
6.7- जितात्मनः प्रशान्तस्य परमात्मा समाहितः । शीतोष्णसुखदुःखेषु तथा मानापमानयोः ॥ ६.७॥
jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ । śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāpamānayoḥ ॥ 6.7॥
जितात्मनः [jitātmanaḥ] quem conquistou sua mente* प्रशान्तस्य [praśāntasya] é tranquilo* समाहितः [samāhitaḥ] e é equável (indiferente)* शीतोष्णसुखदुःखेषु [śīta-uṣṇa-sukha-duḥkheṣu] no calor e no frio, no prazer e na dor* तथा [tathā] bem como * मानापमानयोः [māna-apamānayoḥ] na honra e desonra* परमात्मा [paramātmā] (e alcança) o supremo self*  
6.7- Quem conquistou sua mente é tranquilo e é indiferente no calor e no frio, no prazer e na dor, bem como, na honra e na desonra.
6.8- ज्ञानविज्ञानतृप्तात्मा कूटस्थो विजितेन्द्रियः । युक्त इत्युच्यते योगी समलोष्टाश्मकाञ्चनः ॥ ६.८॥
jñānavijñānatṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ । yukta ityucyate yogī samaloṣṭāśmakāñcanaḥ ॥ 6.8॥
उच्यते [ucyate] diz-se que* योगी [yogī] o yogin* ज्ञानविज्ञानतृप्तात्मा [jñāna-vijñāna-tṛpta-ātmā] pleno de conhecimento e sabedoria* विजितेन्द्रियः [vijitendriyaḥ] que conquistou os sentidos* कूटस्थः [kūṭasthaḥ] e é inabalável* युक्तः [yuktaḥ] está unido (estabelecido no Yoga)* इति [iti] então* समलोष्टाश्मकाञ्चनः [sama-loṣṭa-aśma-kāñcanaḥ] para ele um torrão de terra, uma pedra, (uma joia) de ouro são iguais* 
6.8- Diz-se que o Yogin pleno de conhecimento e sabedoria, que conquistou os sentidos, que permanece inabalável, está estabelecido no Yoga; Então, para ele um torrão de terra, uma pedra ou uma joia de ouro são iguais.
6.9- सुहृन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धुषु । साधुष्वपि च पापेषु समबुद्धिर्विशिष्यते ॥ ६.९॥
suhṛnmitrāryudāsīnamadhyasthadveṣyabandhuṣu । sādhuṣvapi ca pāpeṣu samabuddhirviśiṣyate ॥ 6.9॥
समबुद्धिः [samabuddhiḥ] que tem a mesma mente (disposição mental)* सुहृन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धुषु [suhṛd-mitra-ari-udāsīna-madhya-stha-dveṣya-bandhuṣu] para com os parentes (bandhu), os amigos (mitra) de bom coração (su-hṛd), os inimigos (ari), os indiferentes (udāsīna), os “imparciais” (madhya-stha)* च [ca] e* अपि [api] também* साधुषु [sādhuṣu] para com os sādhus (homens bons)* पापेषु [pāpeṣu] e os pecadores* विशिष्यते [viśiṣyate] se destaca (entre os yogins)*
6.9- Quem tem a mesma disposição mental para com, os parentes, os amigos de bom coração, os inimigos, os indiferentes, os imparciais, e, também, para com os homens bons (Sādhus) e para os indignos, se destaca entre os Yogins.
6.10- योगी युञ्जीत सततमात्मानं रहसि स्थितः । एकाकी यतचित्तात्मा निराशीरपरिग्रहः ॥ ६.१०॥
yogī yuñjīta satatamātmānaṃ rahasi sthitaḥ । ekākī yatacittātmā nirāśīraparigrahaḥ ॥ 6.10॥
योगी [yogī] o yogin* एकाकी [ekākī] solitário* रहसि [rahasi] e em reclusão* युञ्जीत [yuñjīta] deve praticar o yoga* सततम् [satatam] continuamente* स्थितः [sthitaḥ] permanecendo* आत्मानम् [ātmānam] em si mesmo (self)* यतचित्तात्मा [yatacittātmā] com a mente e o intelecto controlados* निराशीः [nirāśīḥ] livre da esperança* अपरिग्रहः [aparigrahaḥ] livre da cobiça*
6.10- O Yogin, solitário e em reclusão, deve praticar o yoga continuamente mantendo-se estabelecido em si mesmo, com a mente e intelecto controlados, livre de esperança e da cobiça.
6.11- शुचौ देशे प्रतिष्ठाप्य स्थिरमासनमात्मनः । नात्युच्छ्रितं नातिनीचं चैलाजिनकुशोत्तरम् ॥ ६.११॥
śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiramāsanamātmanaḥ । nātyucchritaṃ nātinīcaṃ cailājinakuśottaram ॥ 6.11॥
प्रतिष्ठाप्य [pratiṣṭhāpya] estabelecido* आत्मनः [ātmanaḥ] para si* आसनम् [āsanam] um assento* स्थिरम् [sthiram] firme* देशे [deśe] em local* शुचौ [śucau] limpo* न [na] não* अत्युच्छ्रितम् [atyucchritam] muito alto* न [na] nem* अतिनीचम् [atinīcam] muito baixo* चैलाजिनकुशोत्तरम् [caila-ajina-kuśa-uttaram] coberto com um pano, uma pele e grama kuśa*
6.11- Estabelecendo para si um assento firme, em local limpo, nem muito alto nem muito baixo, coberto com um pano, uma pele felpuda e grama kuśa.
6.12- तत्रैकाग्रं मनः कृत्वा यतचित्तेन्द्रियक्रियः । उपविश्यासने युञ्ज्याद्योगमात्मविशुद्धये ॥ ६.१२॥
tatraikāgraṃ manaḥ kṛtvā yatacittendriyakriyaḥ । upaviśyāsane yuñjyādyogamātmaviśuddhaye ॥ 6.12॥
तत्र [tatra] lá* उपविश्य-आसने [upaviśya-āsane] sobre aquele assento* कृत्वा [kṛtvā] tornando* मनः [manaḥ] a mente* एकाग्रम् [ekāgram] uni direcionada* यतचित्तेन्द्रियक्रियः [yata-citta-indriya-kriyaḥ] com a atividade mente e dos sentidos sob controle* युञ्ज्यात् [yuñjyāt] ele deve praticar* योगम् [yogam] yoga* आत्मविशुद्धये [ātma-viśuddhaye] para a auto purificação* 
6.12- Sobre aquele assento, tornando a mente uni direcionada com a atividade dos sentidos e da mente sob controle, ele deve praticar o Yoga para a auto purificação.
6.13- समं कायशिरोग्रीवं धारयन्नचलं स्थिरः । सम्प्रेक्ष्य नासिकाग्रं स्वं दिशश्चानवलोकयन् ॥ ६.१३॥
samaṃ kāyaśirogrīvaṃ dhārayannacalaṃ sthiraḥ । samprekṣya nāsikāgraṃ svaṃ diśaścānavalokayan ॥ 6.13॥
धारयन् [dhārayan] mantendo* कायशिरोग्रीवम् [kāya-śiras-grīvam] corpo, cabeça e pescoço* समम् [samam] alinhados* अचलम् [acalam] imóveis* स्थिरः [sthiraḥ] e estáveis* सम्प्रेक्ष्य [samprekṣya] olhando* स्वम् [svam] seu* नासिकाग्रम् [nāsikāgram] a ponta do nariz* च [ca] e* अनवलोकयन् [anavalokayan] e sem olhar* दिशः [diśaḥ] ao redor*
6.13- Mantendo o tronco, a cabeça e o pescoço alinhados, imóveis e estáveis, olhando para a ponta do nariz e sem olhar ao redor,
6.14- प्रशान्तात्मा विगतभीर्ब्रह्मचारिव्रते स्थितः । मनः संयम्य मच्चित्तो युक्त आसीत मत्परः ॥ ६.१४॥
praśāntātmā vigatabhīrbrahmacārivrate sthitaḥ । manaḥ saṃyamya maccitto yukta āsīta matparaḥ ॥ 6.14॥
प्रशान्तात्मा [praśāntātmā] sereno* विगतभीः [vigatabhīḥ] destemido* स्थितः [sthitaḥ] firme* ब्रह्मचारिव्रते [brahmacārivrate] no voto de brahmacarya (castidade)* मनः [manaḥ] com a mente* संयम्य [saṃyamya] controlada* मच्चित्तः [mad-cittaḥ] pensando em mim* आसीत [āsīta] deixe-o sentar-se* युक्तः [yuktaḥ] unido (estabelecido no yoga)* मत्परः [mad-paraḥ] tendo a mim como o objetivo supremo*
6.14- Sereno, destemido, firme no voto de castidade, com a mente controlada, pensando em Mim, deixe-o sentar-se, estabelecido no Yoga, tendo a Mim como objetivo supremo.
6.15- युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः । शान्तिं निर्वाणपरमां मत्संस्थामधिगच्छति ॥ ६.१५॥
yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī niyatamānasaḥ । śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ matsaṃsthāmadhigacchati ॥ 6.15॥
एवम् [evam] assim* युञ्जन् सदात्मानं [yuñjan sadātmānam] sempre estabelecido no ātmān através do yoga* योगी [yogī] yogin* नियतमानसः [niyatamānasaḥ] com a mente controlada* अधिगच्छति [adhigacchati] alcança* शान्तिम् [śāntim] a paz* निर्वाण परमाम् [nirvāṇa paramām] que culmina na suprema libertação (nirvāṇa ou mokṣa)* मत्संस्थाम् [mad saṃsthām] e se unifica comigo* 
6.15- Assim, sempre estabelecido no Ātmān através do Yoga, o Yogin de mente controlada alcança a paz que culmina na suprema liberação (Nirvāna) e se unifica Comigo.
6.16- नात्यश्नतस्तु योगोऽस्ति न चैकान्तमनश्नतः । न चातिस्वप्नशीलस्य जाग्रतो नैव चार्जुन ॥ ६.१६॥
nātyaśnatastu yogo'sti na caikāntamanaśnataḥ । na cātisvapnaśīlasya jāgrato naiva cārjuna ॥ 6.16॥
तु [tu] mas* योगः [yogaḥ] o yoga* न [na] não* अस्ति [asti] é* अत्यश्नतः [atyaśnataḥ] para quem come demais* न-च-एकान्तम्-अनश्नतः [na-ca-ekāntam-anaśnataḥ] nem para quem não come quase nada (sempre jejua)* अर्जुन [arjuna] ó arjuna* च [ca] também* न [na] não* अतिस्वप्नशीलस्य [atisvapnaśīlasya] é para quem dorme demais* च [ca] e* न-एव [na-eva] nem ainda* जाग्रतः [jāgrataḥ] para (quem fica sempre) acordado.
6.16- Mas, o Yoga não é para quem come demais, nem para quem não come quase nada, ó Arjuna, também, não é para quem dorme demais, nem para quem fica sempre acordado.
6.17- युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दुःखहा ॥ ६.१७॥
yuktāhāravihārasya yuktaceṣṭasya karmasu ।yuktasvapnāvabodhasya yogo bhavati duḥkhahā ॥ 6.17॥
योगः [yogaḥ] o yoga* भवति [bhavati] torna-se* दुःखहा [duḥkhahā] o destruidor do sofrimento* युक्ताहारविहारस्य [yukta āhāra vihārasya] para quem é moderado na alimentação e na diversão* युक्तचेष्टस्य कर्मसु [yukta ceṣṭasya karmasu] moderado no esforço durante as ações* युक्तस्वप्नावबोधस्य [yuktasvapnāvabodhasya] e moderado no sono e na vigília* 
6.17- O Yoga torna-se o destruidor do sofrimento para quem é moderado na alimentação e na diversão, moderado no esforço durante as ações e moderado no sono e na vigília.
6.18- यदा विनियतं चित्तमात्मन्येवावतिष्ठते । निःस्पृहः सर्वकामेभ्यो युक्त इत्युच्यते तदा ॥ ६.१८॥
yadā viniyataṃ cittamātmanyevāvatiṣṭhate । niḥspṛhaḥ sarvakāmebhyo yukta ityucyate tadā ॥ 6.18॥>
इति [iti] assim* यदा [yadā] quando (um yogin)* चित्तम् [cittam] com a mente* विनियतम् [viniyatam] completamente controlada* अवतिष्ठते [avatiṣṭhate] repousando* एव [eva] apenas* आत्मनि [ātmani] no ātma (self)* निःस्पृहः [niḥspṛhaḥ] livre de anseios* सर्वकामेभ्यः [sarva kāmebhyaḥ] por todos (objetos dos) desejos* तदा [tadā] então* उच्यते [ucyate] diz-se que* युक्तः [yuktaḥ] ele está unido (estabelecido no yoga)*
6.18- Quando um Yogin, com a mente completamente controlada repousando apenas no Self, livre de anseios por todos objetos do desejo, diz-se que ele está estabelecido no Yoga.
6.19- यथा दीपो निवातस्थो नेङ्गते सोपमा स्मृता । योगिनो यतचित्तस्य युञ्जतो योगमात्मनः ॥ ६.१९॥ 
yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā । yogino yatacittasya yuñjato yogamātmanaḥ ॥ 6.19॥ 
योगिनः [yoginaḥ] o yogin* यतचित्तस्य [yatacittasya] com mente controlada* युञ्जतः [yuñjataḥ] praticando* योगम् [yogam] o yoga* आत्मनः [ātmanaḥ] do self* स्मृता-उपमा [smṛtā-upamā] lembra a imagem (é comparado)* दीपः [dīpaḥ] a uma vela* न [na] que não* इङ्गते [iṅgate] tremula* यथा [yathā] como se fosse* निवातस्थः [nivātasthaḥ] colocada em um local sem vento* 
6.19- O Yogin que controla sua mente praticando o Yoga do Self é comparado a uma vela que não tremula em um local sem vento.
6.20- यत्रोपरमते चित्तं निरुद्धं योगसेवया । यत्र चैवात्मनात्मानं पश्यन्नात्मनि तुष्यति ॥ ६.२०॥
yatroparamate cittaṃ niruddhaṃ yogasevayā । yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati ॥ 6.20॥
यत्र [yatra] quando* चित्तम् [cittam] a mente* निरुद्धम् [niruddham] refreada* योगसेवया [yogasevayā] pela prática do yoga* उपरमते [uparamate] alcança a quietude* च [ca] e* यत्र [yatra] quando* पश्यन् [paśyan] ao contemplar* आत्मनात्मानम् [ātmanātmānam] o self pelo self* तुष्यति [tuṣyati] (a pessoa) se contenta* आत्मनि [ātmani] em si mesma* 
6.20- Quando a mente, refreada pela prática do yoga, alcança a quietude, e ao contemplar o Self pelo Self, a pessoa se contenta em si mesma;

6.21- सुखमात्यन्तिकं यत्तद् बुद्धिग्राह्यमतीन्द्रियम् । वेत्ति यत्र न चैवायं स्थितश्चलति तत्त्वतः ॥ ६.२१॥
sukhamātyantikaṃ yattad buddhigrāhyamatīndriyam । vetti yatra na caivāyaṃ sthitaścalati tattvataḥ ॥ 6.21॥
वेत्ति [vetti] (quando o yogin) experimenta* तत् [tat] essa* सुखम् [sukham] felicidade* आत्यन्तिकम् [ātyantikam] infinita* यत् [yat] que* अतीन्द्रियम् [atīndriyam] está além do alcance dos sentidos* च [ca] e* बुद्धिग्राह्यम् [buddhigrāhyam] que é apreendida apenas pelo intelecto* स्थितः [sthitaḥ] (ele) se estabelece* यत्र [yatra] nela* न [na] e não* चलति [calati] se afasta* एव [eva] mesmo* अयम् [ayam] dessa* तत्त्वतः [tattvataḥ] realidade (tattva)* 
6.21- Quando o Yogin experimenta essa felicidade infinita, que está além dos sentidos e que é apreendida apenas pelo intelecto, ele se estabelece nela e não se afasta dessa realidade (Tattva).
6.22- यं लब्ध्वा चापरं लाभं मन्यते नाधिकं ततः । यस्मिन्स्थितो न दुःखेन गुरुणापि विचाल्यते ॥ ६.२२॥
yaṃ labdhvā cāparaṃ lābhaṃ manyate nādhikaṃ tataḥ । yasminsthito na duḥkhena guruṇāpi vicālyate ॥ 6.22॥
लब्ध्वा [labdhvā] tendo obtido (isso)* यम् [yam] da qual* मन्यते [manyate] (ele) pensa* न [na] não (haver)* अपरम् [aparam] outro* लाभम् [lābham] ganho* अधिकम् [adhikam] maior* च [ca] e* स्थितः [sthitaḥ] repousando* यस्मिन् [yasmin] nela* न [na] não* विचाल्यते [vicālyate] é abalado* अपि [api] nem* गुरुणा [guruṇā] por profundo* दुःखेन [duḥkhena] sofrimento*
6.22- Tendo obtido isso, ele pensa não haver nenhum ganho maior, e repousando nela, não é abalado nem por um profundo sofrimento.
6.23- तं विद्याद् दुःखसंयोगवियोगं योगसंज्ञितम् । स निश्चयेन योक्तव्यो योगोऽनिर्विण्णचेतसा ॥ ६.२३॥
taṃ vidyād duḥkhasaṃyogaviyogaṃ yogasaṃjñitam । sa niścayena yoktavyo yogo'nirviṇṇacetasā ॥ 6.23॥
तम् [tam] essa* दुःखसंयोगवियोगम् [duḥkhasaṃyogaviyogam] disjunção da união com o sofrimento* विद्यात् [vidyāt] deve ser conhecida* योगसंज्ञितम् [yogasaṃjñitam] pelo nome de Yoga* / सः [saḥ] esse* योगः [yogaḥ] yoga* योक्तव्यः [yoktavyaḥ] deve ser praticado* निश्चयेन [niścayena] com determinação* अनिर्विण्णचेतसा [anirviṇṇacetasā] com mente não desanimada (firme)*
6.23- Essa disjunção da união com o sofrimento é conhecida pelo nome de Yoga. Esse Yoga deve ser praticado com determinação e com uma mente firme.
6.24- संकल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः । मनसैवेन्द्रियग्रामं विनियम्य समन्ततः ॥ ६.२४॥
saṃkalpaprabhavānkāmāṃstyaktvā sarvānaśeṣataḥ । manasaivendriyagrāmaṃ viniyamya samantataḥ ॥ 6.24॥
त्यक्त्वा [tyaktvā] abandonando* एव [eva] de fato* सर्वानशेषतः [sarvānaśeṣataḥ] integralmente, todos* कामान् [kāmān] os desejos* संकल्पप्रभवान् [saṃkalpaprabhavān] nascidos da motivação (samkalpa)* विनियम्य [viniyamya] e controlando* समन्ततः [samantataḥ] completamente* इन्द्रियग्रामम् [indriyagrāmam] todo grupo de sentidos* मनसा [manasā] pela mente;*
6.24- Abandonando todos os desejos nascidos da motivação (samkalpa), e controlando completamente todos os sentidos, pela mente;
6.25- शनैः शनैरुपरमेद् बुद्ध्या धृतिगृहीतया । आत्मसंस्थं मनः कृत्वा न किञ्चिदपि चिन्तयेत् ॥ ६.२५॥
śanaiḥ śanairuparamed buddhyā dhṛtigṛhītayā । ātmasaṃsthaṃ manaḥ kṛtvā na kiñcidapi cintayet ॥ 6.25॥
शनैःशनैः [śanaiḥ śanaiḥ] gradualmente* उपरमेत् [uparamet] ele deve se afastar dos objetos dos sentidos* धृतिगृहीतया [dhṛtigṛhītayā] através da firmeza* बुद्ध्या [buddhyā] do intelecto* मनः [manaḥ] com a mente* आत्मसंस्थम् [ātmasaṃstham] estabelecida no self* कृत्वा [kṛtvā] deve ficar* अपि [api] mesmo* न [na] sem* चिन्तयेत् [cintayet] pensar* किञ्चित् [kiñcit] em mais nada*
6.25- Gradualmente, ele deve se afastar dos objetos dos sentidos através da firmeza de seu intelecto, e com a mente estabelecida no Self, ele não deve pensar em mais nada.
6.26- यतो यतो निश्चरति मनश्चञ्चलमस्थिरम् । ततस्ततो नियम्यैतदात्मन्येव वशं नयेत् ॥ ६.२६॥
yato yato niścarati manaścañcalamasthiram । tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṃ nayet ॥ 6.26॥
यतः यतः [yataḥ yataḥ] onde quer que* निश्चरति [niścarati] vá* मनः [manaḥ] a mente* चञ्चलम् [cañcalam] inquieta* अस्थिरम् [asthiram] e instável* एव [eva] de fato* नियम्य [niyamya] ele deve refreá-la* नयेत्-एतत् [nayet-etat] e traze-la* ततः ततः [tataḥ tataḥ] de lá* वशम् [vaśam] ao controle* आत्मनि [ātmani] do self*
6.26- Onde quer que vá a mente instável e inconstante, ele deve refreá-la e trazê-la de volta ao controle do Self.
6.27- प्रशान्तमनसं ह्येनं योगिनं सुखमुत्तमम् । उपैति शान्तरजसं ब्रह्मभूतमकल्मषम् ॥ ६.२७॥
praśāntamanasaṃ hyenaṃ yoginaṃ sukhamuttamam । upaiti śāntarajasaṃ brahmabhūtamakalmaṣam ॥ 6.27॥
हि [hi] então* एनम् [enam] essa* सुखम् [sukham] felicidade* उत्तमम् [uttamam] suprema* उपैति [upaiti] chega* योगिनम् [yoginam] ao yogin* प्रशान्तमनसम् [praśāntamanasam] cuja mente está pacificada* शान्तरजसम् [śāntarajasam] cujas paixões são acalmadas* ब्रह्मभूतम् [brahmabhūtam] (e que está) unido ao brahman* अकल्मषम् [akalmaṣam] imaculado*
6.27- A felicidade suprema chega ao Yogin cuja mente está pacificada, cujas paixões estão acalmadas e que está unido ao imaculado Brahman.
6.28- युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी विगतकल्मषः । सुखेन ब्रह्मसंस्पर्शमत्यन्तं सुखमश्नुते ॥ ६.२८॥
yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī vigatakalmaṣaḥ । sukhena brahmasaṃsparśamatyantaṃ sukhamaśnute ॥ 6.28॥
एवम् [evam] assim* योगी [yogī] o yogin* विगतकल्मषः [vigatakalmaṣaḥ] sem máculas* सदा [sadā] que constantemente* युञ्जन्-आत्मानम् [yuñjan-ātmānam] envolve a si mesmo na prática do yoga* अश्नुते [aśnute] alcança* सुखेन [sukhena] facilmente* अत्यन्तम् [atyantam] a infinita* सुखम् [sukham] bem-aventurança* ब्रह्मसंस्पर्शम् [brahmasaṃsparśam] no contato com brahman*
6.28- Assim, o Yogin, sem máculas, que constantemente se envolve na prática do Yoga, alcança facilmente a infinita bem-aventurança no contato com Brahman.
6.29- सर्वभूतस्थमात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि । ईक्षते योगयुक्तात्मा सर्वत्र समदर्शनः ॥ ६.२९॥
sarvabhūtasthamātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani । īkṣate yogayuktātmā sarvatra samadarśanaḥ ॥ 6.29॥
योगयुक्तात्मा [yogayuktātmā] (aquele que é) estabelecido no yoga* समदर्शनः [samadarśanaḥ] vê o mesmo (ātman)* सर्वत्र [sarvatra] em toda parte* / ईक्षते [īkṣate] ele contempla* आत्मानम् [ātmānam] o ātman* सर्वभूतस्थम् [sarvabhūtastham] habitando em todos os seres* च [ca] e* सर्वभूतानि [sarvabhūtāni] todos os seres* आत्मनि [ātmani] no ātman* 
6.29- Aquele que é estabelecido no Yoga vê o mesmo Ātman em toda parte. Ele contempla o mesmo Ātman em todos os seres e todos os seres no Ātman.
6.30- यो मां पश्यति सर्वत्र सर्वं च मयि पश्यति । तस्याहं न प्रणश्यामि स च मे न प्रणश्यति ॥ ६.३०॥ 
yo māṃ paśyati sarvatra sarvaṃ ca mayi paśyati । tasyāhaṃ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati ॥ 6.30॥ 
यः [yaḥ] aquele que* माम् [mām] me* पश्यति [paśyati] vê* सर्वत्र [sarvatra] em todos os lugares* च [ca] e* पश्यति [paśyati] vê* सर्वम् [sarvam] tudo* मयि [mayi] em mim* अहम् [aham] eu* न [na] não* प्रणश्यामि [praṇaśyāmi] estou perdido* तस्य [tasya] para ele* च [ca] e* न [na] nem* सः [saḥ] ele* प्रणश्यति [praṇaśyati] está perdido* मे [me] para mim* 
6.30- Aquele que Me vê em todos os lugares, e vê tudo em Mim, Eu não estou perdido para ele nem ele para Mim.
6.31- सर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः । सर्वथा वर्तमानोऽपि स योगी मयि वर्तते ॥ ६.३१॥
sarvabhūtasthitaṃ yo māṃ bhajatyekatvamāsthitaḥ । sarvathā vartamāno'pi sa yogī mayi vartate ॥ 6.31॥
योगी [yogī] o yogin* यः [yaḥ] que* आस्थितः [āsthitaḥ] se estabelece* एकत्वम् [ekatvam] na unidade* भजति [bhajati] e adora* माम् [mām] a mim* सः [saḥ] (como aquele) que* सर्वभूतस्थितम् [sarvabhūtasthitam] está presente em todos os seres* वर्तते [vartate] permanece unido* मयि [mayi] a mim* सर्वथा [sarvathā] qualquer que seja* वर्तमानः [vartamānaḥ] sua forma de vida* 
6.31- O Yogin que se estabelece na unidade e adora a Mim, como aquele que está presente em todos os seres, permanece unido a Mim, qualquer que seja sua forma de vida.
6.32- आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन । सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः ॥ ६.३२॥
ātmaupamyena sarvatra samaṃ paśyati yo'rjuna । sukhaṃ vā yadi vā duḥkhaṃ sa yogī paramo mataḥ ॥ 6.32॥
अर्जुन [arjuna] ó arjuna* यदि [yadi] se* यः [yaḥ] alguém* औपम्येन [aupamyena] por comparação* आत्म [ātma] (com seu próprio) Self* पश्यति [paśyati] vê* समम् [samam] igualdade* सर्वत्र [sarvatra] em toda parte* सुखम् [sukham] seja no prazer* वा [vā] ou* दुःखम् [duḥkham] na dor* सः [saḥ] ele* मतः [mataḥ] é considerado* परमः [paramaḥ] um supremo* योगी [yogī] yogin* 
6.32- Ó Arjuna!, se alguém vê, por comparação com o próprio Self, igualdade em toda parte, seja no prazer ou na dor, ele é considerado um supremo Yogin.
6.33- अर्जुन उवाच । योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन । एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम् ॥ ६.३३॥
arjuna uvāca । yo'yaṃ yogastvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana । etasyāhaṃ na paśyāmi cañcalatvātsthitiṃ sthirām ॥ 6.33॥
अर्जुन उवाच [arjuna uvāca] arjuna disse:* मधुसूदन [madhusūdana] ó madhusūdana* एतस्य [etasya] pela* चञ्चलत्वात् [cañcalatvāt] inquietação (da minha mente)* अहम् [aham] eu* न [na] não* पश्यामि [paśyāmi] percebo* स्थितिम् [sthitim] um estado* स्थिराम् [sthirām] firme (através do qual)* अयम् [ayam] esse* योगः [yogaḥ] yoga* साम्येन [sāmyena] da equanimidade* प्रोक्तः [proktaḥ] ensinado* त्वया [tvayā] por ti (possa ser realizado)*
6.33- Arjuna disse: Ó Madhusūdana (Kṛṣṇa), pela inquietação da minha mente, eu não percebo um estado firme através do qual esse Yoga da equanimidade ensinado por Ti possa ser realizado.
6.34- चञ्चलं हि मनः कृष्ण प्रमाथि बलवद् दृढम् । तस्याहं निग्रहं मन्ये वायोरिव सुदुष्करम् ॥ ६.३४॥
cañcalaṃ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavad dṛḍham । tasyāhaṃ nigrahaṃ manye vāyoriva suduṣkaram ॥ 6.34॥
हि [hi] mas* प्रमाथि [pramāthi] a turbulência* मनः [manaḥ] da mente* कृष्ण [kṛṣṇa] ó kṛṣṇa* बलवत् [balavat] é poderosa* चञ्चलम् [cañcalam] impaciente* दृढम् [dṛḍham] e inflexível* / अहम् [aham] eu* मन्ये [manye] considero* सुदुष्करम् [suduṣkaram] (tão) difícil* निग्रहम् [nigraham] controlar* तस्य [tasya] ela (a mente)* इव [iva] como* वायोः [vāyoḥ] o vento* 
6.34- Pois a turbulência da mente, ó Kṛṣṇa, é poderosa, impaciente e inflexível; Considero tão difícil controlar a mente como o vento.
6.35- श्रीभगवानुवाच । असंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम् । अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते ॥ ६.३५॥
śrībhagavānuvāca । asaṃśayaṃ mahābāho mano durnigrahaṃ calam । abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate ॥ 6.35॥
श्रीभगवानुवाच [śrībhagavānuvāca] o abençoado Senhor disse:* असंशयम् [asaṃśayam] sem dúvida* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāho* मनः [manaḥ] uma mente* चलम् [calam] inquieta* दुर्निग्रहम् [durnigraham] é difícil de controlar* तु [tu] mas* अभ्यासेन [abhyāsena] pela prática* च [ca] e* वैराग्येण [vairāgyeṇa] (pelo) desapego (vairāgya)* कौन्तेय [kaunteya] ó kaunteya (arjuna)* गृह्यते [gṛhyate] pode ser controlada*
6.35- O Abençoado Senhor disse: Sem dúvida, ó Mahābāho, uma mente inquieta é difícil de controlar, mas pela prática e pelo desapego (vairāgya) pode ser controlada, ó Kaunteya (Arjuna).
6.36- असंयतात्मना योगो दुष्प्राप इति मे मतिः । वश्यात्मना तु यतता शक्योऽवाप्तुमुपायतः ॥ ६.३६॥
asaṃyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ । vaśyātmanā tu yatatā śakyo'vāptumupāyataḥ ॥ 6.36॥
इति मे मतिः [iti-me-matiḥ] essa é minha opinião (eu sustento)* योगः [yogaḥ] que o yoga* दुष्प्राप [duṣprāpa] é difícil de ser alcançado* असंयतात्मना [asaṃyatātmanā] por aqueles cuja mente não é controlada* / तु [tu] mas* शक्यः [śakyaḥ] (o yoga) pode ser* अवाप्तुम् [avāptum] alcançado* यतता [yatatā] com empenho* वश्यात्मना [vaśyātmanā] por quem controla sua mente* उपायतः [upāyataḥ] pelos meios adequados* 
6.36- Eu sustento que o Yoga é difícil de ser alcançado por aquele cuja mente não é controlada. Mas o Yoga pode ser alcançado, com empenho, por quem controla sua mente e que possui os meios adequados.
6.37- अर्जुन उवाच । अयतिः श्रद्धयोपेतो योगाच्चलितमानसः । अप्राप्य योगसंसिद्धिं कां गतिं कृष्ण गच्छति ॥ ६.३७॥
arjuna uvāca । ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ । aprāpya yogasaṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati ॥ 6.37॥
अर्जुन उवाच [arjuna uvāca] arjuna disse* अयतिः [ayatiḥ] aquele cujos sentidos não são controlados* श्रद्धया-चलितमानसः [calitamānasaḥ] cuja mente se afasta* योगात् [yogāt] do yoga* अप्राप्य [aprāpya] e que não conseguiu* योगसंसिद्धिम् [yogasaṃsiddhim] (nenhum) sucesso no yoga* उपेतः [śraddhayā-upetaḥ] (mas que é) dotado de fé* काम् [kām] que* गतिम् [gatim] caminho* गच्छति [gacchati] percorrerá ele* कृष्ण [kṛṣṇa] ó kṛṣṇa?* 
6.37- Aquele cujos sentidos não são controlados, cuja mente se afasta do Yoga e que não conseguiu sucesso no Yoga, mas que é dotado de fé; Que caminho percorrerá ele, ó Kṛṣṇa?
6.38- कच्चिन्नोभयविभ्रष्टश्छिन्नाभ्रमिव नश्यति । अप्रतिष्ठो महाबाहो विमूढो ब्रह्मणः पथि ॥ ६.३८॥
kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati । apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi ॥ 6.38॥
विमूढः [vimūḍhaḥ] iludido* पथि [pathi] no caminho* ब्रह्मणः [brahmaṇaḥ] para brahman* महाबाहो [mahābāho] ó mahābāho (kṛṣṇa)* अप्रतिष्ठः [apratiṣṭhaḥ] sem apoio* उभयविभ्रष्टः [ubhayavibhraṣṭaḥ] e fracassado em ambos caminhos (a prática e o desapego)* कच्चित् [kaccit] ele* न [na] não* नश्यति [naśyati] desaparece* इव [iva] como*अभ्रम् [abhram] uma nuvem* छिन्नम् [chinnam] dispersa?* 
6.38- Iludido no caminho para o Brahman, ó Mahābāho, sem apoio e fracassado em ambos caminhos (a prática e o desapego), ele não desaparece como uma nuvem dispersa?
6.39- एतन्मे संशयं कृष्ण छेत्तुमर्हस्यशेषतः । त्वदन्यः संशयस्यास्य छेत्ता न ह्युपपद्यते ॥ ६.३९॥
etanme saṃśayaṃ kṛṣṇa chettumarhasyaśeṣataḥ । tvadanyaḥ saṃśayasyāsya chettā na hyupapadyate ॥ 6.39॥
अर्हसि [arhasi] você pode* कृष्ण [kṛṣṇa] ó kṛṣṇa* छेत्तुम् [chettum] dissipar* अशेषतः [aśeṣataḥ] completamente* एतत् [etat] essa* मे [me] minha* संशयम् [saṃśayam] dúvida* / हि [hi] de fato* न [na] não (há)* अन्यः [anyaḥ] ninguém* त्वत् [tvat] além de você* उपपद्यते [upapadyate] capaz* छेत्ता [chettā] de dissipar* अस्य [asya] essa* संशयस्य [saṃśayasya] dúvida*
6.39- Você pode, ó Kṛṣṇa, dissipar completamente minha dúvida! Não há ninguém, além de você, capaz de dissipar essa dúvida.
6.40- श्रीभगवानुवाच । पार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते । न हि कल्याणकृत्कश्चिद् दुर्गतिं तात गच्छति ॥ ६.४०॥ 
śrībhagavānuvāca । pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate । na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ tāta gacchati ॥ 6.40॥ 
श्रीभगवानुवाच [śrībhagavānuvāca] o senhor disse* पार्थ [pārtha] ó pārtha (arjuna)* न [na] não* विद्यते [vidyate] há* विनाशः [vināśaḥ] destruição* तस्य [tasya] para ele* नैवेह [naiveha] nem nesse mundo* नामुत्र [nāmutra] nem próximo mundo* हि [hi] pois* कश्चित् [kaścit] ninguém* कल्याणकृत् [kalyāṇakṛt] que faz o bem* गच्छति [gacchati] segue* दुर्गतिम् [durgatim] o caminho do infortúnio* तात [tāta] ó meu filho* 
6.40- O Senhor disse: “Ó Pārtha, não há destruição para ele, nem neste mundo, nem no próximo mundo; pois, ninguém que faz o bem segue o caminho do infortúnio, ó meu filho.
6.41- प्राप्य पुण्यकृतां लोकानुषित्वा शाश्वतीः समाः । शुचीनां श्रीमतां गेहे योगभ्रष्टोऽभिजायते ॥ ६.४१॥
prāpya puṇyakṛtāṃ lokānuṣitvā śāśvatīḥ samāḥ । śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe yogabhraṣṭo'bhijāyate ॥ 6.41॥
प्राप्य [prāpya] tendo alcançado* लोकान् [lokān] o mundo* पुण्यकृताम् [puṇyakṛtām] dos justos* उषित्वा [uṣitvā] e vivendo lá* शाश्वतीः [śāśvatīḥ] por incontáveis* समाः [samāḥ] anos* योगभ्रष्टः [yogabhraṣṭaḥ] alguém que fracassou no yoga* अभिजायते [abhijāyate] nasce* गेहे [gehe] na casa* शुचीनाम् [śucīnām] dos puros* श्रीमताम् [śrīmatām] e afortunados* 
6.41- Tendo alcançado o mundo dos justos e vivendo lá por incontáveis ​​anos, alguém que fracassou no Yoga nasce na casa dos puros e afortunados.
6.42- अथवा योगिनामेव कुले भवति धीमताम् । एतद्धि दुर्लभतरं लोके जन्म यदीदृशम् ॥ ६.४२॥
athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām । etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam ॥ 6.42॥ 
अथवा [athavā] ou* भवति [bhavati] ele nasce* एव [eva] de fato* कुले [kule] em uma família* योगिनाम् [yoginām] de yogins* धीमताम् [dhīmatām] sábios* हि [hi] mas* ईदृशम् [īdṛśam] tal* जन्म [janma] nascimento* लोके [loke] nesse mundo* दुर्लभतरम् [durlabhataram] é muito difícil de ocorrer* 
6.42- Ou ele nasce em uma família de Yogins sábios, mas tal nascimento, neste mundo, é muito difícil de ocorrer.
6.43- तत्र तं बुद्धिसंयोगं लभते पौर्वदेहिकम् । यतते च ततो भूयः संसिद्धौ कुरुनन्दन ॥ ६.४३॥
tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam । yatate ca tato bhūyaḥ saṃsiddhau kurunandana ॥ 6.43॥
तत्र [tatra] lá* तम् [tam] ele* लभते [labhate] alcança* बुद्धिसंयोगम् [buddhisaṃyogam] a sabedoria* पौर्वदेहिकम् [paurvadehikam] adquirida no nascimento anterior* च [ca] e* यतते [yatate] se esforça* भूयः [bhūyaḥ] mais* ततः [tataḥ] do que (antes)* संसिद्धौ [saṃsiddhau] pelo sucesso* कुरुनन्दन [kurunandana] ó kurunandana (arjuna)* 
6.43- Lá, ele alcança a união com a sabedoria adquirida no nascimento anterior; e se esforça, mais do que antes, pelo sucesso, ó Kurunandana (Arjuna).
6.44- पूर्वाभ्यासेन तेनैव ह्रियते ह्यवशोऽपि सः । जिज्ञासुरपि योगस्य शब्दब्रह्मातिवर्तते ॥ ६.४४॥
pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo'pi saḥ । jijñāsurapi yogasya śabdabrahmātivartate ॥ 6.44॥
सः [saḥ] ele* अपि [api] mesmo* अवशः [avaśaḥ] contra sua vontade* ह्रियते [hriyate] é levado adiante* तेन [tena] por essa* पूर्वाभ्यासेन [pūrvābhyāsena] prática anterior* / हि [hi] com efeito* जिज्ञासुःअपि [jijñāsuḥ-api] o mero desejo de conhecer* योगस्य [yogasya] o yoga* एव [eva] de fato* अतिवर्तते [ativartate] ultrapassa* शब्दब्रह्म [śabdabrahma] o estudo dos vedas*
6.44- Ele, mesmo contra sua vontade, é levado adiante por essa prática anterior, e o mero desejo de conhecer o Yoga ultrapassa o estudo dos Vedas.
6.45- प्रयत्नाद्यतमानस्तु योगी संशुद्धकिल्बिषः । अनेकजन्मसंसिद्धस्ततो याति परां गतिम् ॥ ६.४५॥
prayatnādyatamānastu yogī saṃśuddhakilbiṣaḥ । anekajanmasaṃsiddhastato yāti parāṃ gatim ॥ 6.45॥
तु [tu] mas* योगी [yogī] o yogin* यतमानः [yatamānaḥ] que se esforça* प्रयत्नात् [prayatnāt] com assiduidade* संशुद्धकिल्बिषः [saṃśuddhakilbiṣaḥ] purificado de todos os pecados* अनेकजन्मसंसिद्धः [anekajanmasaṃsiddhaḥ] aperfeiçoado por muitos nascimentos* ततः [tataḥ] então* याति [yāti] segue* गतिम् [gatim] o caminho* पराम् [parām] mais alto* 
6.45- O Yogin que se esforça com assiduidade, purificado de todos os pecados e aperfeiçoado por muitos nascimentos segue o caminho mais alto.
6.46- तपस्विभ्योऽधिको योगी ज्ञानिभ्योऽपि मतोऽधिकः । कर्मिभ्यश्चाधिको योगी तस्माद्योगी भवार्जुन ॥ ६.४६॥
tapasvibhyo'dhiko yogī jñānibhyo'pi mato'dhikaḥ । karmibhyaścādhiko yogī tasmādyogī bhavārjuna ॥ 6.46॥
योगी [yogī] o yogin* अधिकः [adhikaḥ] é superior* तपस्विभ्यः [tapasvibhyaḥ] aos ascetas* च [ca] e* मतः [mataḥ] ele é considerado* अधिकः [adhikaḥ] superior* ज्ञानिभ्यः [jñānibhyaḥ] a uma pessoa de conhecimento* अपि [api] também* योगी [yogī] o yogin* अधिकः [adhikaḥ] é superior* कर्मिभ्यः [karmibhyaḥ] aos homens de ação* तस्मात् [tasmāt] portanto* भव [bhava] seja* योगी [yogī] um yogin* अर्जुन [arjuna] ó arjuna!* 
6.46- O Yogin é superior aos ascetas; ele é considerado superior até a uma pessoa de conhecimento, também, é superior aos homens de ação. Portanto, seja um Yogin, ó Arjuna!
6.47- योगिनामपि सर्वेषां मद्गतेनान्तरात्मना । श्रद्धावान्भजते यो मां स मे युक्ततमो मतः ॥ ६.४७॥
yogināmapi sarveṣāṃ madgatenāntarātmanā । śraddhāvānbhajate yo māṃ sa me yuktatamo mataḥ ॥ 6.47॥
सर्वेषाम् [sarveṣām] entre todos* योगिनाम् [yoginām] yogins* यः [yaḥ] aquele * अन्तरात्मना [antarātmanā] cuja mente* मद्गतेन [mat gatena] encontra-se concentrada em mim* श्रद्धावान् [śraddhāvān] cheio de fé* भजते [bhajate] e que se rende* माम् [mām] a mim* / सः [saḥ] ele* मतः [mataḥ] é considerado* मे [me] por mim* युक्ततमः [yuktatamaḥ] o mais elevado* 
6.47- Entre todos Yogins, aquele cuja mente encontra-se concentrada em Mim, cheio de fé e que se rende a Mim, ele é considerado por Mim o mais elevado.

॥ इति चतुर्थः खण्डः ॥ - । iti caturthaḥ khaṇḍaḥ। - Assim termina a Quarta Parte.

Nenhum comentário: